Malé Karpaty ukrývajú množstvo prírodných krás a historických pamiatok, ktoré lákajú turistov i milovníkov tajomných miest. Jedným z takýchto jedinečných zákutí je aj Čertov žľab, prírodná pamiatka, ktorá svojím názvom a vzhľadom podnecuje fantáziu a rozprávanie povestí. Okolie Smoleníc ponúka ideálne východiskové body pre objavovanie tohto regiónu. Na dnešok sme mali celkom impozantný plán, ktorý zahŕňal viacero krásnych miest Smolenického krasu.
Smolenice - Brána do Karpát
Východiskom túr do Čertovho žľabu je zväčša obec Smolenice. Obec Smolenice leží na úpätí Malých Karpát a nachádza sa v samom srdci Malých Karpát, asi 25 km od Trnavy. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1256. Patrila do panstva svätojurských a pezinských grófov.
Ak prídete autom, môžete zaparkovať v obci, kde je niekoľko parkovísk. Túru začíname v Smoleniciach pri kostole, je tu neveľké parkovisko, už dosť plné, ale ešte nájdeme miesto. Do Smoleníc sa môžete dopraviť aj vlakom na trase Trnava - Kúty. Zo železničnej stanice trvá cesta pešo cca 30-45 minút, prípadne autobusom. Najlepšie je vystúpiť na zastávke Smolenice, Lesy, prípadne Smolenice, OcÚ, kam chodia priame autobusové spoje z Bratislavy, Trnavy, Pezinka, Modry, Trstína, Brezovej pod Bradlom, Myjavy, Jablonice a iných miest. Krajina Malých Karpát je malebná.
Cesta k Čertovmu žľabu cez historické dominanty
Smolenický zámok a jeho okolie
Od parkoviska stúpame asfaltkou, potom lesnou cestou k Smolenickému zámku. Zámok, pôvodne stredoveký hrad, bol zmienený už v roku 1256. Do konca 14. storočia patril grófom zo Sv. Jura, potom Stiborovi zo Stiboríc a v poslednom období Pálffyovcom. Zámok je teraz pochopiteľne zavretý, no v zámku je zaujímavá expozícia kočíkov a parádny výhľad z veže. Nadšencom histórie odporúčam aj múzeum v obci, kde sa dajú pozrieť 6 000 rokov staré vykopávky.
K Zárubám - Najvyššiemu vrcholu Malých Karpát
Od zámku pokračujeme po modrej značke pekným lesom plným medvedieho cesnaku. Chodník sa vinie v záhonoch bielych kvetov, vyzerá to tu ako v parku. Miernym stúpaním sa blížime k rázcestníku na hornom konci Čertovho žľabu. Najprv sme chceli vyjsť na vrchol Zárub, potom pokračovať po skalnom hrebienku na hrad Ostrý kameň a vrátiť sa do sedla pod Zárubami.
Onedlho sme pri sedle pod Zárubami a stúpame hore. My sme onedlho na Zárubách, najvyššom vrchole Malých Karpát, s nadmorskou výškou 768 metrov nad morom. Výhľady odtiaľto sú dosť obmedzené. Sprava sa blížia sivé oblaky a len čo si vytiahneme nejaké jedlo, začína pršať. K dažďu sa pridáva aj silný vietor a začínam mať pocit ako na nízkotatranskom hrebeni. Nemienim však turistiku zhnusiť, navyše v takomto počasí vandrovať po otvorenom skalnatom hrebeni, ktorý nás čaká, nie je ktoviečo. Tak sa teda otáčame.
75.Reportáž-Výlet a túra Smolenice, Ostrý Kameň, Záruby, Jaskyňa Driny a naspäť-14.5.2022
Čertov žľab - Prírodná pamiatka opradená tajomstvami
Nad Čertovým žľabom sa počasie zlepšuje. Roklina je naozaj krásna, plná väčších či menších skál, s dierami. Keby som tu nakrúcala film o čertoch, niektorá z nich by mohla pokojne byť otvor do pekla. Táto strmá suchá roklina kaňonovitého rázu, s dierami a zamachnatenými balvanmi, na ktorých ležia popadané stromy, evokuje prastaré príbehy. Škoda, že nie je hmla, to by tu ešte len malo tú správnu atmosféru. Po daždi musíme dávať pozor, kamene sú šmykľavé.
Čertov žľab je prírodná pamiatka, vyhlásená na ochranu ojedinelého geologického útvaru, skalného žľabu kaňonovitého rázu a krasových foriem. Bol vyhlásený v roku 1992 v katastrálnom území Smoleníc na ploche 23,58 ha. Je to prírodná pamiatka v správe štátnej ochrany prírody Malé Karpaty, v ktorej platí najvyšší, teda 5. stupeň ochrany. Nehovorí sa na nej o 5. stupni ochrany, ale A zóne, no Malé Karpaty zatiaľ nemajú zonáciu. Nie že by to niečo menilo na tom, že ide o bezzásahové územie.
Vyskytujú sa tu viaceré krasové formy, z ktorých prevládajú puklinové škrapy (brázdy). Uplatňuje sa tu gravitačný rozpad. Žľab sa výrazne zarezáva do východného svahu vrchu Čelo (716 m) a jeho existencia súvisí s tektonickým zlomom pokračujúcim až na hrebeň Zárub. Na jeho dne sú zlomiská a skalné bloky.
Čertov žľab leží neďaleko lúky Vlčiareň a prechádza ním frekventovaná zeleno značkovaná turistická trasa smerom k Zárubám alebo opačným smerom. Výstupové trasy vedú aj od Jahodníka, jaskyne Driny alebo z doliny Hlboča.
| Parameter | Popis / Hodnota |
|---|---|
| Názov | Čertov žľab |
| Typ | Prírodná pamiatka, strmá suchá roklina kaňonovitého rázu |
| Rozloha | 23,58 ha |
| Stupeň ochrany | 5. stupeň (najvyšší) |
| Rok vyhlásenia | 1992 |
| Lokalita | Katastrálne územie Smoleníc, Malé Karpaty, neďaleko lúky Vlčiareň |
| Hlavné geologické prvky | Puklinové škrapy, zlomiská a skalné bloky, krasové formy |
Náučný chodník Molpír a jeho historické poklady
Po opustení žľabu sa, samozrejme, ešte nevraciame k autu a asi v polovici cesty medzi Vlčiarnou a zámkom odbáčame na náučný chodník Molpír. Značná časť chodníka vedie po skalnej hrane nad dolinou Hlboča. Výhľady do nej sú parádne. Vpravo je ukončená amfiteátrom so skalami, tadiaľ tečie jediný malokarpatský vodopád Hlboča. Napravo vytŕča vrchol Čelo. Na druhej strane sa pozeráme na obec Smolenice.
Lúka pod nami je bez stromov, pre lepšiu predstavu, ako hradisko kedysi vyzeralo. Zaberalo celý kopec, jeho ďalšie časti sa nachádzajú v lesíku naľavo. Na tomto kopci mohlo v hradisku bývať až 500 ľudí. Hradisko pochádza zo staršej doby železnej a zaniklo náhle, zrejme pri vojenskom konflikte. Na pravej strane vidíme pevnostný múr. Sme medzi druhým nádvorím a akropolou, tento múr patrí medzi najdôležitejšie pozostatky kamenných architektúr Molpíra. Dláždený chodník končí takmer na parkovisku pri veľkom sadrovom modeli hradiska, veľmi dobrej pomôcke na urobenie si predstavy, o aké rozľahlé sídlisko išlo.
Doplnkové tipy pre objaviteľov
Komu by sa málilo, okrem ostatných tipov z článku dopĺňame ešte jaskyňu Driny s veľmi peknou výzdobou. Táto národná prírodná pamiatka sa nachádza v Smolenickom krase v Malých Karpatoch neďaleko obce Smolenice. Jaskyňa bola objavená v roku 1929 I. Vajsábelom a J. Baničom a pre verejnosť je otvorená od roku 1935. Jaskyňa Driny ponúka sústavu úzkych puklinových chodieb.
