Komplexný sprievodca hydroizoláciou pod obvodové múry: ochrana základov pre dlhú životnosť stavby

Správne navrhnuté a správne izolované základy domu sú kľúčom pre správne fungovanie celého budúceho objektu. Pri izolácii základov treba brať do úvahy dva faktory. Prvým je izolácia proti vode a zemnej vlhkosti, druhým faktorom je tepelná izolácia.

Hydroizolácia základov a hydroizolácia základovej dosky je jednoznačne jeden z najdôležitejších stavebných procesov každej stavby. Prečo je hydroizolácia základov nevyhnutná? Následkami zle zrealizovanej hydroizolácie je presakovanie vody do interiéru objektu, vlhnutie múrov a následne ostatných konštrukcií, presakovanie vlhkosti na stenách a následné možné praskanie vlhkých konštrukcií. Takáto vlhkosť v interiéri môže zapríčiniť vznik plesní, výskyt alergií a ďalších zdravotných rizík. Ak sa chceme vyhnúť vlhkosti a zatekaniu, je potrebné použiť hydroizoláciu na základy. Stena, ktorá vlhne, je miestom pre vznik plesní, stena praská a omietka z nej opadáva. To znamená, že hydroizolácie základov sú nevyhnutné.

Opravy nesprávnej izolácie základovej dosky sú oveľa náročnejšie, veľmi nákladné a mnohokrát s trvalým poškodením objektu. Preto dbajte na výber a použitie vhodných hydroizolačných materiálov, a neskrývajte pod svojou stavbou časovanú bombu s názvom voda. Nezabúdajme, že voda steká do zeme a pri použití nesprávnej hydroizolácie, si cestu do objektu spravidla nájde.

Nad hydroizoláciou základov je potrebné rozmýšľať už pri projektovaní domu. Projektant je povinný posúdiť miesto stavby, hladinu a typ spodnej vody, riziko radónu, a navrhnúť taký typ hydroizolácie, ktorá bude odolávať proti zemnej vlhkosti alebo proti podzemnej vode. Murivo pod úrovňou terénu je potrebné dostatočne zaizolovať proti prenikaniu vlhkosti, vody, ale do úvahy treba brať napríklad aj možný výskyt radónu.

Typy zaťaženia vlhkosťou a vodou

Hydroizolačný systém má za úlohu chrániť základovú konštrukciu od zemnej vlhkosti. Pri izolácii základov treba brať do úvahy dva faktory. Prvým je izolácia proti vode a zemnej vlhkosti, druhým faktorom je tepelná izolácia.

Hydroizolácia proti zemnej vlhkosti a stekajúcej vode

Zemná vlhkosť a stekajúca voda sú bežné typy zaťaženia, proti ktorým je potrebné chrániť základy. Tieto typy vlhkosti sa vyskytujú v pôde a môžu presakovať do konštrukcie, ak nie je zabezpečená dostatočná izolácia.

Hydroizolácia proti tlakovej vode

Hydroizolácia proti tlakovej vode - tlaková voda vytvára v okolí objektu spojitú hladinu, ktorá pôsobí na hydroizoláciu hydrostatickým tlakom vo všetkých smeroch. K namáhaniu tlakovou vodou môže dôjsť, ak je objekt založený v málo priepustnej zemine, prípadne je založený vo svahu, kde voda, ktorá steká zo svahu, vytvorí súvislú hladinu. Vo všeobecnosti možno povedať, že je to izolácia pod úrovňou maximálnej hladiny spodnej vody.

Radón - neviditeľné riziko

Jedným zo špecifických rizík, ktoré je potrebné zohľadniť, je radón. Radón je rádioaktívny plyn, ktorý vzniká v zemi. Nie je ho cítiť ani vidieť. Radón preniká na povrch z veľkých hĺbok a zdržiava sa v uzavretých priestoroch. Jeho šírenie umožňuje pórovitosť hornín a cez rôzne netesnosti sa dostáva priamo do domu, a tým vystavuje jeho obyvateľov svojim účinkom. Po vdýchnutí sa zachytáva v dýchacích cestách a je jednou z príčin vzniku rakoviny pľúc. Ide však o dlhodobú záležitosť. Proti prenikaniu radónu postačuje chrániť spodnú stavbu proti zemnej vlhkosti vhodnou hydroizoláciou. Väčšina fólií je už aj ako ochrana proti radónu.

Prehľad hydroizolačných materiálov a systémov

Máme viacero možnosti aký typ hydroizolácie použiť. Najčastejšie sú to asfaltové pásy, ktoré natavujeme k podkladu, alebo sú to izolácie z fólií PVC, ktoré ukladáme voľne na základovú dosku. Použiť sa môžu ešte hydroizolačné stierky, takzvané lepenky v prášku alebo tekuté lepenky.

Asfaltové pásy

Asfaltové pásy sú najčastejšie používanou hydroizoláciou spodnej stavby. Najčastejšie používanou hydroizoláciou pre rodinné domy sú natavovacie pásy. Rozdelenie asfaltových pásov podľa materiálu asfaltu je na asfaltové pásy s asfaltom oxidovaným, SBS modifikovaným a APP modifikovaným. Rozdiel medzi jednotlivými typmi je v teplotnej odolností daného materiálu. Ani oxidované asfaltové pásy ani pásy APP modifikované nemajú schopnosť elasticity.

Porovnanie typov asfaltových pásov

Fóliové izolácie

Z plastových fólií sa môžeme najčastejšie stretnúť s polyetylénovou HDPE fóliou. Fóliové izolácie z PVC sú známe svojou veľkou pružnosťou. Aj pri silných mrazoch si zachovávajú pružnosť. Majú dlhú životnosť, sú odolné voči presakujúcej aj tlakovej vode a neexistuje takmer žiadna šanca pretrhnúť ich. Fóliové izolácie sú však náchylnejšie na mechanické poškodenie počas stavby. V súčasnosti je potrebné separovať len fóliové hydroizolácie (mPVC) a EPS. Použitím separačnej fólie však ani v tomto prípade nič nepokazíte.

Hydroizolačné stierky a nátery

Izolačné nátery a stierky patria medzi ďalšiu zaujímavú skupinu hydroizolácií. Výhodou tejto technológie je aplikácia aj pri vlhkom povrchu materiálu (napr. betón), pritom povrch nemusí byť rovný. Stierkové materiály sú tvarovateľné podľa podkladu. Izoláciu je možné natrieť, alebo nastriekať. Náter perfektne drží na podklade, na ktorom je umiestnený a má hĺbkový ochranný účinok. Je možné ho natierať aj pri nízkych teplotách. Trvalo pružná dvojzložková hydroizolačná tesniaca hmota na báze polymércementovej suspenzie je určená na hydroizolácie pod obklady a dlažbu v kúpeľniach, bazénoch alebo vodných nádržiach. Jedno balenie tekutej lepenky obsahuje sypkú a tekutú zložku. Odoláva tlakovej vode. Vďaka extrémne vysokej priľnavosti k podkladom je vhodná aj k antikoróznym náterom oceľových konštrukcií.

Príkladom je KÖSTER NB1 Grey, minerálny hydroizolačný systém proti tlakovej vode a na hydroizoláciu pivníc z vnútornej aj vonkajšej strany. Odolá sulfátom. Canada Rubber N500 je univerzálna tekutá guma na hydroizoláciu, ktorá zaručuje vodotesnosť a zároveň ochranu povrchov proti korózii pre horizontálne aj vertikálne povrchy. Ako flexibilná, elastická a bezšvová vrstva vytvára plne adhézny vodotesný povlak, ktorý odoláva praskaniu, starnutiu a UV žiareniu. Nanáša sa štetcom, valčekom alebo striekaním.

Vodonepriepustný betón (Biela vaňa)

V súčasnosti je možné navrhnúť samotnú betónovú konštrukciu tak, že kontrolujeme šírku trhliny. V tomto prípade ide o vodonepriepustný betón. Limitná šírka trhliny v betónovej konštrukcii je 0,2 mm, čím je zabezpečená vodonepriepustnosť betónu. Limitnú šírku trhliny zaistíme pomocou betonárskej výstuže a príslušným statickým návrhom. Tento spôsob hydroizolácie sa nazýva aj biela vaňa. Správne navrhnutá biela vaňa má vyššiu životnosť ako bežné hydroizolácie. Používa sa skôr pri väčších konštrukciách. Životnosť bielej vane ovplyvňuje návrhová životnosť konštrukcie, pričom môže byť navrhnutá až na 100 rokov.

Správna aplikácia hydroizolácie

Postup pri výstavbe základov

Pri výstavbe základov je vhodné využívať terénne podmienky. Základové pásy sa preto odporúča vyliať do výšky terénu. Následne nad terénom použijeme debniace tvarovky, ktoré nám zabezpečia rovnú vonkajšiu hranu základov. V ďalšom kroku je vhodné nalepiť na vonkajšiu stranu debniacich tvárnic tepelnú izoláciu z extrudovaného polystyrénu. Ak to urobíme v tomto kroku, umožní nám to využiť samotný polystyrén ako debnenie budúcej základovej dosky. Vo všeobecnosti platí, že hrúbka tepelnej izolácie 100 mm nalepená na vonkajšiu stranu debniacich tvárnic bezpečne slúži ako stratené debnenie pre základovú dosku hrúbky 150 mm. Po zaliatí základovej dosky môžeme začať s hydroizoláciou domu.

Aplikácia natavovacích pásov

Samotné pásy je vhodné v prvom kroku naniesť iba pod budúce nosné murivo. V prípade, že by sme ich naniesli na celú základovú dosku, riskujeme poškodenie samotnej hydroizolácie následnými stavebnými postupmi. Ešte pred samotným nanesením je potrebné aplikovať asfaltový penetračný náter, čím zabezpečíme lepšiu priľnavosť samotného pásu k základovej doske. Asfaltový penetračný náter nanesieme na pripravený podklad po celom obvode základovej dosky. Odrežeme požadovanú šírku asfaltovaného pásu. Asfaltovaný pás postupne natavujeme celoplošne plynovým horákom s presahom min. Pri pokladaní pásov, dbáme na dostatočný presah cez základovú dosku, ktorý zaručí dokonalé napojenie na zvislú izoláciu. Kvalita práce záleží na spojoch. V druhom kroku nesmieme zabudnúť aspoň na minimálnu styčnú šírku samotných hydroizolačných pásov. Prakticky ide o časť hydroizolácie, ktorá by mala vyčnievať spod muriva, aby sa dala prelepiť smerom dovnútra aj von.

Ochrana detailov a prestupov

Hydroizolačný systém má za úlohu chrániť základovú konštrukciu od zemnej vlhkosti. Preto treba venovať mimoriadnu pozornosť správnemu zabezpečeniu detailov, akými sú napríklad prestup výstužnej ocele vystupujúcej zo základovej dosky cez vodorovnú hydroizoláciu. Po aplikácii vodorovnej hydroizolácie na plochu základovej dosky s dôrazom na čo najlepšie utesnenie v mieste prestupu presahujúcej oceľovej výstuže, odporúčame tento detail ešte utesniť bentonitovým tmelom, napríklad Mapeoproof Swell. Bentonitový tmel bude slúžiť ako poistka proti preniknutiu vody okolo výstuže do zvislej konštrukcie. Zvislú konštrukciu je následne možné zabetónovať.

Časté chyby pri realizácii a ich prevencia

Aj v dnešnej dobe sa stále chybne izoluje. Častou chybou pracovného postupu býva izolácia natavená na obmurovke, pričom následne sa vymuruje nosné murivo. Namiesto toho je potrebné nataviť izolačné pásy na vonkajší obvod obvodovej nosnej steny, aby ju tlak vody tlačil k nosnému podkladu. Keď ju natavíme na obmurovku, a potom vymurujeme nosné murivo, tlak vodného stĺpca izoláciu odtrháva od nataveného podkladu. Najčastejšie sa vyskytujú problémy pri nedodržaní technologického postupu výstavby alebo v dôsledku nesprávne navrhnutej hydroizolácie.

Ochrana hydroizolácie

Samotnú tepelnú hydroizoláciu je potrebné chrániť pred viacerými faktormi. Najhorším nepriateľom extrudovaného polystyrénu je UV žiarenie, ktoré ho postupne degraduje. Preto je potrebné naniesť krycie vrstvy hneď, ako je to možné. Nie je potrebné separovať asfaltový hydroizolačný pás a EPS polystyrén pomocou špeciálnej fólie. Nevyužitie separačnej fólie mohlo predstavovať problém len v minulosti, keď asfaltové pásy obsahovali decht.

Hydroizolácia pri výstavbe a rekonštrukcii starých domov

Výzvy a riešenia pri rekonštrukciách

Pri rekonštrukcii starších objektov sa často stretávame s nedostatočnou alebo poškodenou hydroizoláciou. Príkladom je situácia, kedy po vykopaní podláh a odkrytí stien sú múry vlhké tam, kde bola hlina + íl, zatiaľ čo vyššie časti sú suché. Toto poukazuje na častý problém, kde zmeny v prostredí alebo konštrukcii môžu odhaliť skryté problémy s vlhkosťou. V takýchto prípadoch je potrebné zvážiť možnosti ako injektáž muriva alebo riešenie izolácie a odvetrávania podláh.

Riešenie vlhkosti v pivniciach

Vlhká stena v pivnici je ďalším bežným problémom. Je dôležité riešiť celkovú izoláciu, aby sa vlhkosť nepresunula do iných častí konštrukcie. Niekedy je potrebné vykonať injektáž vyššie, aby vlhkosť mohla prúdiť za doskami do priestoru a nešla do podlahy, najmä ak sú steny z vonkajšej strany obklopené drevenými roštami alebo inými materiálmi, ktoré bránia odvetrávaniu. Pri miestnostiach s vlhkou pivnicou, kde je ľahká prítomnosť plesní, najmä v zimných mesiacoch, a kde spodná voda nie je hlboko, je dôležité zvoliť správnu izoláciu pod polystyrén a prepojiť ju s izoláciou muriva, aby vlhkosť nevzlínala škárou medzi polystyrénom a múrom.

Injektáž muriva

Staré domy, aj tie postavené zo „zmiešaného muriva“ alebo vaľkové domy, môžu profitovať z injektáže. Pri injektáži je potrebné zvážiť, či je nutné použiť aktivátor pre zlepšenie účinku, najmä ak vonkajšia časť domu bude mať drenáž. V rámci injektáže vnútorných stien / priečok pri dome viac ako 200 rokov starého, ktorý je postavený zo „zmiešaného muriva“, vonkajšie obvodové múry sú ľahko prístupné a tie sa injektujú zvonku, čo najnižšie k základu. Pri sanácii muriva s hrúbkou 50 cm, kde tehly začínajú až asi 30 cm nad podlahou (základné betónové vyvýšené základy), sa nemôže využiť prvá priebežná škára nad podlahou, ale musí sa vŕtať do betónu tých 10cm nad podlahou. Injektáž muriva pomocou emulzie Mapestop Cream je modernou a šetrnejšou alternatívou na riešenie vzlínajúcej vlhkosti.

Drenážne systémy

Pri zhotovení drenáže domu je potrebné zvážiť niekoľko aspektov. Pri prevedení zvislej hydroizolácie navarením lepenky na odhalené základy a použitím bitúmenu. Je tiež dôležité, či je nutné na každý roh umiestniť revíznu šachtu, pretože v ponuke sú aj spojovacie rohy drenážnych trubiek. Je nutné v miestach pivnice vykonať drenáž až úplne pri spodnej hranici základov pivnice, alebo bude drenáž fungovať, aj keď bude umiestnená v rovnakej hĺbke, ako pri zvyšku domu, čo je zhruba 20 cm nad hranicou podlahy pivnice? Na zníženie hladiny podzemnej vody sa vykonáva odvodnenie pomocou drenážneho systému, čo je ďalšia nepriama metóda sanácie.

Špecifické detaily pri rekonštrukciách

Na napojenie injektážnej clony na vodorovnú izoláciu vykonanú natavením novej lepenky je potrebné postupovať opatrne. Pri pokládke asfaltových pásov a ich preložením vznikajú v miestach prekrytia nerovnosti. Dorovnávať nerovnosti v tomto prípade však nie je vôbec nutné. Pri rekonštrukcii podláh, kde sa znižujú pôvodné podlahy a vylieva nová podlaha, na ktorú pôjde IPA, je kľúčové správne napojenie novo položenej IPY a pôvodnej IPY v obvodovom murive. Nová hydroizolácia bude na zvislej konštrukcii obvodového muriva v interiéri domu. Riešenie izolácie okolo dverí alebo v blízkosti studne si vyžaduje individuálny prístup. Opravy poškodenej vodorovnej hydroizolácie, napríklad po vysekaní škáry v podlahe kvôli oprave potrubia, vyžadujú pozornosť. Ak je hydroizolácia novšieho typu, je možné použiť preplátovanie. Avšak, ak je hydroizolácia vykonaná asfaltom a pri odseknutí krycieho betónu sa odlúpne s betónom aj asfalt, si to vyžaduje špecifické riešenia.

Expertné rady a odporúčania

Čo môžu vlhkosť či voda zapríčiniť a ako poruchám zabrániť, nám prezradili odborníci. Na otázky odpovedali: Ing. Martin Halmo - produktový manažér pre hydroizolácie MAPEI SK, Ing. Jozef Horváth - produktový manažér Sika MBCC Slovakia spol. s r.o., Ing. Radek Hůla - expert na hydroizolácie Tremco CPG.

Význam geologického prieskumu

Martin Halmo: V prvom rade je dôležité dôkladne zhodnotiť okrajové podmienky, ktoré vyplývajú z konkrétneho projektu. Ako prvý krok by sa mal realizovať geologický prieskum, ktorý určí, proti čomu bude potrebné konštrukciu chrániť - môže ísť o tlakovú podzemnú vodu, radón alebo chemické znečistenie. Opatrnosť je potrebná aj v prípadoch, keď sa tlaková voda na pozemku aktuálne nevyskytuje. Pri návrhu je nevyhnutné tieto faktory zohľadniť a situáciu nepodceniť, najmä pri hlbšie podpivničených stavbách, aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že je v stavebnej jame sucho.

Jozef Horváth: Geologický prieskum môže vykonávať na území Slovenska zhotoviteľ geologických prác, ktorým môže byť fyzická alebo právnická osoba s potrebným odborným oprávnením. Takýto prieskum môžu vykonať aj štátne organizácie s poverením na výkon štátnej geologickej služby. Pri stavbách s podpivničenými priestormi treba dbať na zvýšenú pozornosť pri navrhovaní hydroizolačných riešení. Je potrebné preveriť, akým typom vlhkosti bude podzemná časť stavby namáhaná. Môže to byť zemná vlhkosť, stekavá voda, tlaková voda, trvalé zvýšenie hladiny spodnej vody. Na základe typu namáhania je potrebné zvoliť správny typ funkčnej hydroizolácie. Na určenie typu podložia nám pomôže aj geologický prieskum. Zámerom je zabrániť vode vniknúť do stavby, keďže tým by sa začal proces degradácie a znehodnotenia stavebných prvkov.

Radek Hůla: Geologický, resp. hydrogeologický prieskum by sa mal realizovať už v stupni spracovávania dokumentácie pre územné rozhodnutie. Pri niektorých stavbách sa však stáva, že chýba úplne a pri založení stavby sa improvizuje, pretože sa zo strany projektanta, ale aj stavebníka považuje za zbytočný. Z výsledkov geologického prieskumu by malo byť jasné, ako sa založí stavba, ktorá je čiastočne alebo úplne podpivničená, alebo akú má rôznu úroveň podzemných podlaží. Z prieskumu by malo byť zároveň jasné zabezpečenie stavby proti prenikaniu spodnej vody, a to aj v závislosti od jej agresivity.

Návrh a výber materiálov

Martin Halmo: Dôležitý je aj správny výber materiálov na výstavbu podpivničených priestorov. Vo všeobecnosti je najvhodnejšie použiť monolitický betón, ktorý minimalizuje riziko migrácie vody. Kľúčom k efektívnej ochrane je kvalitný návrh nosnej konštrukcie, ideálne z monolitického železobetónu. Optimálne je zvoliť založenie na doske namiesto základových pásov. Hydroizoláciu je potrebné navrhnúť ako súvislú „vaňu“ okolo celej konštrukcie, bez zbytočných prestupov výstuže zo základových pásov, čo je obzvlášť dôležité pri prítomnosti tlakovej vody. Pri podzemných stavbách a podpivničených stavbách sa postupne upúšťa od tradičných riešení s asfaltovými pásmi či PVC fóliami. Ich slabinou je nedostatočné spojenie s konštrukciou, čo pri prítomnosti tlakovej alebo naakumulovanej vody môže viesť k migrácii vody cez drobné poškodenia v izolácii. Moderné riešenia, ako Mapeproof FBT alebo AL AP, ponúkajú vyššiu odolnosť. Ide o membrány, ktoré sa mechanicky alebo chemicky spájajú s betónovou konštrukciou, čím bránia laterálnej migrácii vody medzi izoláciou a konštrukciou. Na dodatočné izolovanie už existujúcich betónových stien sa využívajú systémové samolepiace membrány, napríklad Mapethene LT/HT.

Jozef Horváth: Ochranu pred negatívnymi vplyvmi možno zabezpečiť vhodným návrhom hydroizolačných a protiradónových opatrení. Pri tomto návrhu je vždy potrebné komplexné posúdenie stavby a jej okolia. Je potrebné dať si vypracovať projekt, ktorý zohľadní všetky riziká spojené so zakladaním stavby a navrhne funkčné riešenie. Pri tlakovej vode a pri výskyte radónu hrá dôležitú úlohu hrúbka hydroizolácie a jej zloženie. Pri hydroizolácii spodnej stavby môžeme použiť štyri typy materiálov. Sú to cementové stierkové hydroizolácie, bitúmenové stierkové hydroizolácie a následne sú to asfaltové pásy a PVC fólie. Ich použite je plne v rukách projektanta a závisí od typu namáhania vlhkosťou a aj od typu nosnej konštrukcie a jej skladby.

Martin Záborský: Na skutočnosť, že stavba bude v budúcnosti vystavená agresívnemu pôsobeniu vody, musí projektant myslieť už v štádiu predprojektovej prípravy. Dôležitý je nielen kvalitný materiál, ale aj správny spôsob jeho aplikácie. Na zvislé základové murivo sa má asfaltový pás natavovať smerom zdola nahor.

Riešenie porúch a sanácia vlhkého muriva

Radek Hůla: Pri výskyte vlhkosti v murive je potrebné predovšetkým zistiť príčinu. Môže ísť o vzlínanie vlhkosti, priesaky cez stenu z okolitého terénu, zatekanie cez poškodené odkvapy alebo poškodené vpusty, haváriu vodovodného alebo kanalizačného potrubia či absenciu vetrania. Rovnako ako iné metódy, aj podrezanie muriva má svojich zástancov aj odporcov. Ide o technicky pomerne náročnú metódu aplikácie bariéry proti vzlínajúcej vlhkosti. Zatiaľ čo podrezanie pílkou je jednoduchšie pri murive, kde možno odhaliť ložnú škáru a rez viesť na tomto mieste, pri prekladanom alebo kamennom murive je potrebné použiť diamantové lano. Pri nesúdržnom murive je však táto metóda úplne neprípustná a je potrebné zvoliť iné postupy. Podrezanie je vhodné voliť tam, kde je stavba neobývaná, voľná, s dobrou dostupnosťou k základovému murivu. Praktické skúsenosti napovedajú, že najlepším riešením na izoláciu vlhkého muriva je kombinácia niekoľkých metód.

Martin Halmo: Pri poruchách je dôležité stavbu správne sanovať. Podrezanie muriva, ktoré vytvára novú horizontálnu izoláciu, môže byť účinné, no ide o invazívnu metódu, ktorá nie je vždy vhodná. Ak riešime len vzlínanie vlhkosti, modernou a šetrnejšou alternatívou je injektáž muriva pomocou emulzie Mapestop Cream. Najspoľahlivejším riešením pri sanácii vlhkosti je odkopať stavbu po obvode z vonkajšej strany a odkryť základy. Na dosiahnutie optimálneho výsledku je vhodné súčasne zaizolovať aj vodorovné plochy. To si vyžaduje odstránenie kompletnej podlahovej skladby až na úroveň základovej dosky. Zvislú hydroizolačnú vrstvu možno zhotoviť pomocou pružnej cementovej stierky Mapelastic Foundation. Na vyzretú hydroizoláciu sa nanesie základná vrstva sanačnej omietky Poromap Rinzaffo Plus v hrúbke 5 mm, manuálne alebo nástrekom pomocou omietacieho zariadenia.

Jozef Horváth: Ak príde k nesprávnej aplikácii hydroizolácie a následne k poruche, je potrebné pristúpiť k oprave, resp. k sanácii. Prvým krokom by malo byť vždy identifikovanie problému a jeho odstránenie opravou. Ideálne z exteriéru stavby a nie z interiéru. Ak takéto niečo nie je možné, až potom sa pristupuje k sanácii daného poškodenia. Sanácia je o to úspešnejšia, o čo viac sa podarilo odstrániť príčinu prvotného problému, napríklad zatekania. Odstránenie vlhnutia možno realizovať aj podrezaním stavby. Tieto práce sa realizujú vtedy, ak chýba vodorovná hydroizolácia pri založení stavby. Účinné metódy sú odkopanie stavby, demontáž nefunkčnej hydroizolačnej vrstvy a následne správna montáž funkčnej hydroizolačnej vrstvy. Pri tomto kroku musia byť hydroizolačne vyriešené aj prestupy cez steny. Toto by mal byť vždy prvý krok, ktorý odporúčame konzultovať s projektantom a s realizačnou spoločnosťou. Hydroizolačné riešenia z interiéru sa aplikujú, ak nie je možné odkopať stavbu. Existujú hydroizolačné riešenia na negatívny tlak vody v interiéri. Tu však treba poznamenať, že pri týchto riešeniach musí byť ideálne pripravený podklad a tento podklad musí mať dostatočnú súdržnosť.

Martin Záborský: Sanačné metódy na odstránenie a zabránenie prenikania vlhkosti do muriva možno rozdeliť do dvoch základných skupín. Ide o nepriame a už spomínané priame metódy. Medzi nepriame sanačné metódy patrí úprava terénu, ktorej úlohou je odviesť vlhkosť z okolia stavby (vyspádovaním terénu, odvedením povrchovej vody žľabom, odvedením dažďovej vody zo striech, dôkladným zhotovením dlažby alebo trávnika či zvýšením prahov pred vstupom do budovy). Priame metódy ochrany muriva proti prenikaniu vlhkosti zahŕňajú podrezanie muriva a podsekávanie. Pri metóde podrezávania sa hydroizolácia vkladá do prerezanej vodorovnej škáry muriva. Účinnosť závisí od kvality použitého hydroizolačného materiálu. Najviac sa používajú asfaltové pásy, PVC pásy a fólie. Zabudovaný materiál musí presahovať minimálne 50 mm. Nevýhodou tejto metódy je veľká prácnosť, vysoká prašnosť a narušenie konštrukcie zo statického hľadiska. Podrezávanie sa môže vykonávať ručne pri homogénnom murive a reťazovou pílou či lanovou pílou pri zmiešanom murive. Pri metóde podsekávania, ktorá je vhodná pre menšie stavby, sa škára po vložení izolácie vyklinuje a domuruje. Používajú sa asfaltové pásy, ktoré musia presahovať minimálne 100 mm. Menej používanou mechanickou metódou je vkladanie oceľových plechov špeciálnymi strojmi do škáry homogénneho muriva. Táto metóda je rýchla a minimálne znečisťuje okolie. Takzvané vzduchové metódy spočívajú vo vytvorení vzduchových kanálov, ktorými cirkuluje vzduch odvádzajúci vlhkosť z konštrukcie do ovzdušia, pričom možno použiť aj ventilátor.

tags: #hydroizolacia #pod #obvodove #mury