V súvislosti s pôsobením prírodného kolobehu vody a ľudskou činnosťou je stavba počas celej svojej životnosti vystavená vplyvu vody. Preto musia byť objekty dostatočne chránené pred jej nepriaznivými vplyvmi. Tlaková voda je pre stavby a stavebné konštrukcie veľmi nebezpečným prvkom, ktorý sa nesmie v žiadnom prípade podceňovať. V dôsledku zrážok skoro každé podložie, na ktorom sa realizujú stavby, podľa svojho charakteru viac alebo menej zadržiava vlhkosť alebo tlakovú vodu.
Tlaková voda vytvára v okolí subjektu spojitú hladinu a pôsobí na hydroizoláciu hydrostatickým tlakom, na izoláciu všetkými smermi. Za tlakovú vodu sa považuje aj zadržaná voda, ktorá sa nahromadí v zasypanom odkope okolo stavby. Hydroizolácia proti tlakovej vode sa zhotovuje do vane, ktorú tvorí podkladový betón a zvislé stienky, čím sa zabezpečí jej celistvosť. Na zvislej stene končí 300 mm nad hladinou podzemnej vody, ďalej pokračuje izolácia proti zemnej vlhkosti.
Základné zaťaženia stavebných konštrukcií vodou
Aby sa mohol urobiť návrh správneho druhu izolácie, treba zistiť základné faktory: druh základovej pôdy, jednotlivé geologické vrstvy, nepriepustnosť zeminy, jej dovolené namáhanie a predpokladané sadanie, najvyššiu hladinu podzemnej vody, chemické zloženie vody, prípadne stupeň agresivity. Podľa veľkosti účinku vody na spodnú stavbu sa stanoví hydrofyzikálne zaťaženie do troch kategórií:
- Izolácia proti zemnej vlhkosti: Voda je viazaná v kapilárach, resp. póroch pôdy. Nikdy nevytvorí spojitú hladinu a šíri sa len kapilárami. Ak základová konštrukcia nie je chránená proti takejto vode, vnikne do telesa základov a môže začať kondenzovať na vnútorných stenách suterénnych miestností.
- Izolácia proti stekajúcej (gravitačnej) vode: Voda steká po povrchu konštrukcií a nevytvára merateľný hydrostatický tlak. Pohybuje sa len v smere gravitácie. Musí sa vylúčiť možnosť zadržania vody pred izolovanou konštrukciou, napr. stenou suterénu.
- Izolácia proti tlakovej vode: Vhodným riešením pre zmiernenie takéhoto tlaku je vybudovanie drenážneho systému po obvode celej stavby. Rúrky takéhoto systému sa musia nachádzať minimálne 20 cm pod povrchom hrubej základovej dosky.
AKO FUNGUJE FRANCÚZSKY ODVOD
Tradičné materiály pre hydroizoláciu proti tlakovej vode
Klasickým, najpoužívanejším izolačným materiálom sú asfaltové pásy. Asfaltový izolačný pás sa skladá z nosnej vložky, ktorá je zo sklenej alebo polyesterovej tkaniny, obojstranne zabezpečená asfaltovou krycou vrstvou s hrúbkou 12 mm. Hydroizolácia proti tlakovej vode musí obsahovať minimálne dve vrstvy asfaltových pásov. Pri aplikácii viacerých vrstiev treba dodržať zhodný smer ukladania. V náročnejších podmienkach, kde sa vyskytuje väčšie mechanické namáhanie, sú vhodné asfaltové pásy, modifikované termoplastickým kaučukom. Ochrannou vrstvou vodorovnej izolačnej vrstvy je cementový poter s hrúbkou 30 mm.
Fóliové hydroizolačné materiály sa vyrábajú z mäkčeného PVC s hrúbkou 0,6 mm až 2 mm. Fólia sa ukladá medzi dve vrstvy netkanej textílie. Proti tlakovej vode musíme použiť fóliu s minimálnou hrúbkou 1,5 mm. Ak sa predpokladá zvýšené mechanické namáhanie, zvolíme si radšej fóliu o jednu triedu hrubšiu.
Porovnanie hrúbok hydroizolačných materiálov podľa zaťaženia
Nasledujúca tabuľka uvádza orientačné hrúbky hydroizolačných fólií z PVC na základe typu hydrofyzikálneho zaťaženia:
- Zemná vlhkosť na priepustných zeminách: Fólia s hrúbkou 0,6 mm (medzi dvoma 300 g geotextíliami)
- Presakujúca a gravitačná voda: Fólia s hrúbkou 1,0 mm
- Tlaková voda: Fólia s minimálnou hrúbkou 1,5 mm
Hydroizolácia z negatívnej strany (z interiéru)
V bežných podmienkach základových pomerov sú pozemné stavby proti vode chránené hydroizoláciou z pozitívnej strany konštrukcie. Jednoducho povedané, stavba je zabalená do hydroizolačného obalu. Ak je však tento systém poškodený, bez nákladného a veľmi prácneho odkopania celej stavby je oprava z vonkajšej strany takmer nemožná. Často odkop nedovolia ani majetkovo-právne vzťahy (napr. radové domy, objekty na hranici pozemku).
Riešením je hydroizolácia z negatívnej strany konštrukcie - aplikovaná zo strany interiéru. Na tento účel nemožno použiť bežný hydroizolačný materiál. Hydroizolácia z negatívnej strany na vnútornej strane obvodovej steny je odtláčaná od konštrukcie tlakom vody, ktorá preniká kapilárami. V tomto prípade používame systémy ako Koster NB1 alebo KD System.
Koster NB1 je minerálna náterová vrstva obsahujúca kryštalizujúce a kapiláry upchávajúce látky. V prípade tlakovej vody odolá tlakom do 13 barov (čo zodpovedá tlaku, ktorý vytvára 130m vysoký stĺpec vody). Vykryštalizovaním sa stáva neoddeliteľnou časťou konštrukcie, takže ho vlhkosť prenikajúca z exteriéru neodtlačí od steny.
Postup realizácie vnútornej izolácie pivnice:
- Diagnostika zdroja vlhkosti: Zistíme, či ide o tlakovú vodu, vzlínajúcu vlhkosť, alebo kondenzáciu.
- Príprava povrchu: Odstránenie starých nátierov a omietok, otvorenie pórov muriva alebo betónu.
- Aplikácia kryštalickej hydroizolácie: Nanesenie v dvoch až troch vrstvách na steny, podlahu a prechody.
- Riešenie priestupov: Utesnenie všetkých priestupov potrubí a káblov špeciálnymi tesneniami.
- Kontrola tesnosti: Overenie funkčnosti izolácie po zaschnutí a vytvrdnutí materiálu.
Riešenie radónového rizika súčasne s hydroizoláciou
Pivnica alebo suterén je miestom, kde sa radón kumuluje najviac. Koncentrácia radónu v pivniciach môže byť 3- až 5-násobne vyššia ako v obývaných poschodiach. Vlhká zemina okolo pivnice navyše urýchľuje transport radónu. Pri realizácii hydroizolácie pivnice zvnútra máme jedinečnú príležitosť súčasne riešiť aj radónovú problematiku, keďže rovnaké opatrenia - utesnenie, hydroizolácia a eliminácia trhlín - riešia obidva problémy naraz.
Medzi pasívne opatrenia patrí aplikácia kryštalickej hydroizolácie na celú podlahovú dosku a spodné časti stien. Kryštalické systémy prerastajú trhlinami a zaisťujú dlhodobú tesnosť aj voči plynom. Pri vysokých hodnotách (nad referenčnú hodnotu 300 Bq/m³) je potrebné inštalovať aktívne opatrenia, ako napríklad podsklabový depresurický systém.