História výroby a používania škridly ako krytiny na strechu siaha až do čias pred Kristom. Najzachovalejšia škridla na území Slovenska sa zachovala z roku 60. Strešná škridla ako strešná krytina sa podľa historických dôkazov používala už v období pred narodením Krista. Prvé pálené škridle používali už staroveké národy - Asýrčania, Peržania, Etruskovia, Babylončania i Egypťania.
Na to, aby sme si predstavili trvanlivosť pálených škridiel, musíme sa vybrať do gréckeho mesta Lerna. Tam bol počas archeologických vykopávok objavený zachovalý dom z obdobia rokov 2500 - 2300 pred našim letopočtom, ktorý pokrývali pálené škridly z hliny.
Výroba pálenej škridly
Postup výroby škridly sa v podstate ani po dvoch tisícročiach nezmenil, je však oveľa presnejší. Výroba pálenej škridly začína ťažbou na hlinisku. Samotnej výrobe predchádza geologický prieskum ložiska s dôrazom na mineralogické, chemické a granulometrické zloženie suroviny. Postup ťažby hliny pre výrobu škridly má presne stanovené pravidlá - ťažia sa len ílovité usadeniny na špičke kopca. Materiál sa premiestni na medziskládku, kde sa rôzna kvalita hliny vhodne premiešava a triedi.
Pripravená hlina sa pomocou pásových prepravníkov premiestni do prípravovne. Nasleduje hrubé spracovanie a zhomogenizovanie suroviny pomocou kruhového a valcových mlynov. Spracovaná surovina sa premiesti do „odležiarne“ - priemerne 30 metrov širokého sila kruhového pôdorysu. Dobre odležaná surovina má rovnomerne rozloženú vodu v celej mase. Odležaná surovina postupuje do technologickej časti jemného spracovania, kde valcový mlyn rozdrví kamienky väčšie ako 0,5 mm.
Technológie tvarovania
Pálené škridly sa vo všeobecnosti delia podľa metódy tvarovania na razené a ťahané. Pri procese tvarovania razených škridiel sa zo závitkového lisu vytláča plochý nekonečný pás suroviny, ktorý sa rozdelí na surové škridly a tie sa zavedú do tvarovacieho lisu. Plásty sa pomocou razníka umiestnia do formy a vylisujú na razenú škridlu. Ťahané škridly sa vyrábajú metódou ťahania, pričom spracovávaná surovina sa vkladá do závitového lisu. Z vytvarovaného nekonečného pásu suroviny sa potom režú škridly v potrebnej dĺžke.
Výpal a povrchové úpravy
Po vizuálnej kontrole prichádza na rad spracovanie vzduchom a následne najdôležitejšia technologická časť výroby škridiel - výpal. V tunelovej sušiarni sa pri teplote maximálne 120 °C z výrobku odparí voda. Vysušené škridly sa ukladajú do šamotových kaziet na pecné vozy. Škridly sú vypaľované v peci pri teplote nad 1000 °C, najčastejšie je to 1060 °C. Vysoká teplota pri výpale zabezpečuje škridlám jedinečné vlastnosti ako odolnosť voči kyslým a zásaditým látkam a farebnú stálosť počas celej životnosti.
Tradičná forma farbenia keramiky, engobovanie, znamená nanesenie špeciálnej vrstvy ílovitého bahna s potrebným obsahom minerálov a oxidov kovov na vysušené výlisky ešte pred vypálením. Glazúra je lesklá povrchová úprava keramiky. Po vypálení škridly sa robí takzvaná zvonivá skúška, ktorá odhalí vnútorné pukliny.
Porovnanie vlastností
| Vlastnosť | Pálená škridla |
|---|---|
| Materiál | Prírodná hlina |
| Životnosť | 100 rokov |
| Údržba | Bezúdržbová |
| Farebná stálosť | Vysoká (vpálená do materiálu) |
12. Nárožie strechy - Bramac postup montáže
Prečo zvoliť pálenú škridlu
Pálená škridla je čisto prírodný produkt. Keramická škridla prirodzene dýcha, rýchlo sa vysúša a tým zabraňuje tvorbe plesní. Výhodou keramickej škridly je jej precízne spracovanie na vysokej remeselnej úrovni, ktoré vytvára trvácnu krytinu pre strechy domov bez akejkoľvek údržby s overenou životnosťou 100 rokov. Pálená škridla je azda najpoužívanejším a rovnako i tradičným materiálom na strechy rodinných domov. Vďaka najmodernejším výrobným technológiám je spracovanie škridly mimoriadne precízne a na vysokej remeselnej úrovni.