Nepálené tehly sa v stavebníctve používali pomerne dlhú dobu, kým ich na konci 19. storočia vo veľkej miere nenahradili tehly pálené. V súčasnosti sa nepálené tehly síce stále vyrábajú, ale len v obmedzenom množstve. Na obvodové murivo sa ich použitie neodporúča, pretože sú náchylné na vzlínajúcu vlhkosť a v takomto prostredí nie sú stabilné. Na druhej strane majú nepálené tehly veľmi nízky difúzny odpor, lepšie akumulačné schopnosti a prispievajú k zlepšeniu vnútorného mikroklímy. Tieto vlastnosti robia z nepálených tehál cenný stavebný materiál, najmä pre interiérové použitie, ktorý si vyžaduje špecifický prístup pri omietaní.
Vlastnosti nepálených tehál a výber vhodnej omietky
Pre kvalitu každej omietky je veľmi dôležitá kvalita podkladu. Nepálené tehly je potrebné tiež niečím omietnuť. Za vhodný materiál sa v tomto prípade považuje vápenná alebo hlinená omietka. Hlavným dôvodom je ich pružnosť - tehly sú mäkšie a tvárnejšie, a hlina aj vápno sú taktiež elastické materiály.
Hlinená omietka je čisto prírodný, ekologický materiál, ktorý zvyšuje komfort bývania, pretože dokáže pracovať s vnútornou vlhkosťou a regulovať tak vnútornú klímu. V tomto ohľade je dokonca ešte účinnejšia než sadrová omietka. Okrem toho dokáže pohlcovať pachy, čím tiež prispieva k lepšiemu pocitu v miestnosti. Ďalším pozitívom je, že hlinená omietka eliminuje negatívne pôsobenie elektrosmogu na človeka, ktoré sa prejavuje bolesťami hlavy či nespavosťou a tiež výborne pohlcuje pachy. Vďaka tomu sú vhodné pre alergikov a astmatikov. Hlinená omietka sa menej špiní a jej údržba či prípadné opravy sú jednoduché.
Príprava podkladu pre hlinené omietky
V prvom rade musí byť podklad, na ktorý budeme nanášať omietku: vysušený, rovnomerne nasiaknutý, odprášený, odmastený a zbavený prípadných ostatných nečistôt. Taktiež upozorňujeme, že podklad nemôže byť vystavený mrazu - premrznutý. Je potrebné, aby murivo bolo dotvarované a murovacia malta dostatočne vyzretá.
Pálený tehliarsky črep je z hľadiska súdržnosti s omietkou ideálnym podkladom. Podklad pod omietku musí byť suchý, pevný, súdržný, bez uvoľnených kúskov tehál alebo malty, bezprašný a očistený od prípadných výkvetov a rovnomerne nasiakavý. Naopak, omietanie neznesie povrch znečistený farbami či mastnotou, mal by byť čo najrovnejší s úplne vyplnenými škárami medzi jednotlivými tehlami až do líca muriva.
Omietanie nepálenej tehly
V prípade podkladu z nepálenej tehly sa používa hlinená omietka hrubá a hlinená omietka jemná. Hrubá omietka musí mať minimálnu hrúbku 8mm. Nie je nutné použiť Spojovací mostík CLAY, ale je potrebné stenu z nepálených tehál navlhčiť vodou.
Ostatné podklady a hlinené omietky
- Keramický pálený strop (Porotherm): Pre keramický strop je potrebné najprv naniesť Spojovací mostík CLAY, potom hrubú hlinenú omietku a nakoniec jemnú hlinenú omietku.
- Tvárnice Ytong: V tomto prípade treba naniesť Spojovací mostík CLAY, následne hrubú hlinenú omietku a na záver jemnú hlinenú omietku. Pri tomto podklade je možné pred samotným omietnutím naniesť na murivo aj lepidlo s armovacou sieťkou.
- Vápenopieskové tehly, betónové tvárnice: Na tieto stavebné materiály je vzhľadom k ich hladkosti vhodnejšie použiť cementový špric - prednástrek, ktorý necháme zatvrdnúť a potom môžeme omietať. Spojovací mostík CLAY použiť nemusíme, ale nič s ním nepokazíme. Postup teda bude vyzerať nasledovne: Cementový špric (+ Spojovací mostík CLAY, nie je nevyhnutný) + hlinená omietka hrubá + hlinená omietka jemná.
- Sádrokartón: Pri aplikácii hlinenej omietky na dosky zo sádrokartónu použijeme Spojovací mostík CLAY a následne hlinená omietka jemná. Sadrokartónové dosky v spojoch občas praskajú a tak pre správny výsledný efekt je vhodné pred omietaním plochu spevniť výstužnou vrstvou zo sieťky a lepidla.
Pracovný postup pri omietaní hlinenou omietkou
Suchú zmes hlinenej omietky zmiešame s vodou bubnovou miešačkou, alebo iným rýchlobežným miešadlom, aby zmes bola hladká. Vymiešanú zmes necháme približne päť minút odstáť a opätovne rozmiešame.
V prípade nepálených tehál premaltujeme škáry (ložné aj zvislé) a pri ostatných murovacích materiáloch vymurujeme povrch vhodnou maltou. Tu je nutné dodržať technologický predpis výrobcu. Hlinené omietky je možné nanášať aj na nové materiály a tehlové konštrukcie. Ak sa vykoná hlinený špric, na ktorý sa následne aplikuje hlinená omietka, nemusí pri klasickom nahadzovaní dobre priľnúť. Preto sa najskôr, ak je to potrebné, nanáša kontaktná tenká vrstva, ktorá sa nazýva zaškrab, a až potom sa aplikuje finálna vrstva hlinenej omietky.
Na podklad, ktorý je nasiakavý nanesieme jadrovú vrstvu. Na nenasiakavý podklad nanesieme rovnomernou vrstvou spojovací mostík CLAY, ktorý necháme minimálne 12 hodín preschnúť. Vrstvu jadrovej omietky, ktorú sme naniesli stiahneme - zarovnáme štahovacou latou a hladidlom z dreva alebo antikoru povrch zahladíme. Jadrovú omietku je potrebné nechať vyzrieť v pomere 1 deň na 1 milimeter nanesenej vrstvy. V závislosti od teploty a vlhkosti omietka tvrdne vďaka schnutiu.
Pre vrstvu vrchnej omietky jemnú hlinenú omietku zmiešame s vodou a po odležaní (približne 5 minúť) opätovne premiešame. Zmes následne nanesieme na podklad, ktorý sme pripravili pomocou hladidla z antikoru alebo novoduru. Vrstva zľahka zavädne, vtedy povrch roztočíme hladidlom (penovým alebo filcovým) a zároveň zvlhčujeme rozprašovaním vody.
Riešenie špecifických výziev: Spojenie novej a starej omietky
Pri rekonštrukciách starších objektov, najmä tam, kde je pôvodné murivo z nepálenej tehly, sa často stretávame s potrebou doplniť alebo spojiť novú omietku so starou. Pôvodné murivo z nepálenej tehly môže byť omietnuté takým spôsobom, že je do steny nabité pletivo a do pletiva je nahodená omietka, zatiaľ čo múr z pálenej tehly je omietnutý bez pletiva. Pri takýchto spojoch vznikajú obavy z trhlín.
V prípade, že sa zvažuje natiahnutie steny sieťkou a lepidlom na nepálenú tehlu, aby sa jednotlivé vrstvy previazali, je dôležité poznamenať, že lepidlo a sieťka na nepálenú tehlu ísť nesmie, kvôli odvetrávaniu steny. Na stenu z nepálenej tehly by sa mala použiť omietka s čo možno najmenším difúznym odporom (ideálne hlinenná alebo vápenná), aby sa vlhkosť zo steny mohla odparovať. Toto je kľúčové pre zachovanie "dýchania" steny a predchádzanie vlhkostným problémom. Nižšie uvádzame porovnanie difúzneho odporu niektorých materiálov, ktoré pomáha pochopiť dôležitosť výberu omietky.
| Materiál | Difúzny odpor (μ) |
|---|---|
| Lepidlo | 20 |
| Vápenno-cementová jadrová omietka | 30 |
| Sanačná omietka | 12 |
| Pálená tehla | 10 |
| Vápenná omietka (predpoklad) | 12 |
| Hlinená omietka (odporúčaná pre nízky difúzny odpor) | Veľmi nízky |
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že vápenno-cementové murovacie malty rozhodne NIE sú vhodné pre nepálené tehly, nakoľko majú vysoký difúzny odpor. Pre dosiahnutie hladkého spoja novej a starej omietky sa odporúča neoštiepkovať, ale doomietnúť to hlinou. Prípadne je možné zhora otĺcť cca 5 cm vrchnej jemnej omietky. Potom by sa ten nový pás doplnil v hrúbke pôvodnej hrubej omietky, buď podobnej zrnitosti (napríklad hrubou 0-4) a vlastností, čiže mäkkou vápennou maltou. Na to by sa naniesla jemná vápená omietka. Po prefilcovaní klasickým bielym plsteným filcákom spoj novej a starej omietky nebude vidieť, ešte keď sa to aj premaľuje. Prechody medzi tehlovým murivom a podkladom z iných materiálov (pórobetón, tepelnoizolačné dosky a pod.) sa odporúča prekryť výstužnou sklotextilnou, prípadne drôtenou sieťkou. Pri murovaní na klasickú maltu je dôležité, aby ložné škáry boli úplne vyplnené maltou až po povrch steny. Táto požiadavka je dôležitá pre rovnomerné vysychanie omietok.
Údržba a povrchová úprava hlinených omietok
Na hlinenú omietku sa väčšinou nemaľuje, pretože jednou z výhod hlinenej omietky je, že je viac estetickejšia v prirodzenej podobe. Ak sa predsa len rozhodnete namaľovať steny omietnuté hlinenou omietkou, tak je potrebné použiť silikátový alebo vápenný fasádny náter. Hlinené omietky nemajú takú vysokú odolnosť proti oderu a navyše sa na ich filcovanom povrchu môžu uvoľňovať drobné zrniečka. Odporúča sa preto po vyschnutí omietky prejsť povrch metlou a jemne ho omiesť. Existuje aj ďalší efektívny spôsob, ako túto vlastnosť hlinených omietok eliminovať - použiť fixačný, ideálne silikátový náter, ktorý povrch spevní a zabráni jeho sprašovaniu. Omietanú plochu môžeme dodatočne upraviť po zvlhčení. Pri jemnej hlinenej omietke nemusíme povrch dodatočne upravovať, pretože omietka má prirodzený estetický vzhľad. V prípade, ak chcete povrch dodatočne upraviť (napríklad nanesením farby), je potrebné nechať omietku dôkladne vyschnúť. Odporúčame počkať aspoň päť dní.
Hlinené omietky v modernej výstavbe
Väčšina ľudí si hlinené omietky spája iba so starými domami a chalupami. No to nie je správne. Vďaka ich pozitívnym vlastnostiam záujem o ne opäť rastie. Napríklad v Rakúsku sa používajú aj v bytových domoch - predovšetkým kvôli kvalitnejšiemu mikroklíme v interiéri. Svoju úlohu zohráva aj ekologické hľadisko a nižšia uhlíková stopa v porovnaní s vápenocementovými materiálmi. Bez problémov ich možno použiť aj na pálené tehly. Nevýhodou hlinených omietok je náročnosť spracovania: špric - omietka - štuk, pričom každú vrstvu je dôležité nechať vyzrieť. A ak chcete dosiahnuť hladký povrch ako pri sadrovej omietke, je potrebné ho trikrát až štyrikrát gletovať. To sa, samozrejme, prejaví aj na cene. Niekedy sa hlinená omietka farebne tónuje, aby sa predišlo potrebe maľovania. Napriek všetkým spomenutým výzvam sú hlinené omietky zaujímavé aj v dnešnej dobe - alebo práve preto.