Norma pre navrhovanie schodísk v bytových domoch: Komplexný sprievodca

Hoci sa schodiská často berú ako samozrejmosť, ich správny návrh a realizácia sú kľúčové pre bezpečnosť a pohodlie všetkých užívateľov v bytových domoch. Schody nie sú len spojenie dvoch podlaží; dobre navrhnuté schodisko je výsledkom správneho výpočtu, premysleného návrhu a dôsledného dodržania platných noriem. Bez dodržania týchto predpisov nie je možné schodisko navrhnúť a kolaudovať, pretože sú požadované konkrétne rozmery, tvar, bezpečnosť a ďalšie parametre.

1. Základné princípy a význam noriem

Schodisko slúži na prekonávanie výškových rozdielov, spája jednotlivé podlažia a umožňuje pohodlný a bezpečný výstup aj zostup osobám. Rozmery schodiska musia vyhovovať väčšine užívateľov objektu, čiže nízkym, vysokým, starým, mladým, chorým, zdravým, mužom, ženám, deťom a podobne. Výstup, respektíve zostup po schodišti, je pre človeka oveľa náročnejší ako chôdza po rovine. Preto je potrebné schodiská navrhovať tak, aby chôdza po nich bola pohodlná a fyzicky nenáročná.

Návrhom schodísk sa zaoberá norma STN 73 4130, ako aj ďalšie relevantné predpisy ako STN 74 3305 a STN 73 0831, ktoré definujú výšky, vzdialenosti, počet stupňov, držadlá a medzery výplní. Je dôležité si uvedomiť, že hoci dodržiavanie slovenských technických noriem je vo všeobecnosti dobrovoľné (§ 3 ods. 11 zákona č. 60/2018 Z. z.), akékoľvek schodisko bez dodržania týchto noriem - napríklad bez zábradlia pri výške schodiska nad 50 cm - nemôže prejsť kolaudáciou. Tým predstavuje reálne riziko pre užívateľov a ohrozuje zdravie a život, zatiaľ čo správne navrhnuté schodisko zvyšuje komfort v každom dome.

2. Kľúčové rozmery a parametre schodiska

Rozmery schodov ovplyvňujú dva dôležité faktory. Prvým faktorom sú proporcie ľudského tela, ktoré od nepamäti slúžia ako základ pre navrhovanie schodísk. V súlade s proporciami ľudského tela sa určujú minimálne požiadavky na pohodlnú a predovšetkým bezpečnú chôdzu po schodisku. Priemerne človek pri zostupe a výstupe potrebuje 60 až 90 cm na šírku, 35 cm na dĺžku, keď stojí na mieste, alebo 75 cm pri chôdzi, pričom priemerná dĺžka kroku je 63 cm a výška samotného schodiska musí byť 180 až 200 cm, aby nedošlo k udieraniu hlavy. Je ale nesprávne navrhovať rozmery stupňov len z tohto hľadiska; je nutné vziať v úvahu fyzickú náročnosť pre výstup a zostup po schodisku.

Dostupný priestor je ďalším dôležitým faktorom, ktorý primárne ovplyvňuje dizajn schodov. Ak máme k dispozícii väčší priestor, pokojne môžete plánovať aj väčšie schodisko, ako sú minimálne predpísané požiadavky. V praxi to znamená pohodlnejšiu a bezpečnejšiu chôdzu. Čím väčší priestor, tým viac možností máme na bezpečné, praktické a funkčné schodisko, ktoré umožní lepšie prepojenie so zvyškom priestoru a obohatí ho. Ak je to len trochu možné, uprednostnite schodisko s väčšími rozmermi, chôdza po schodoch bude oveľa pohodlnejšia, funkčnejšia a bezpečnejšia. Pre všetky typy schodov existujú určité minimálne požiadavky, ktoré je potrebné zohľadniť pri plánovaní, pretože príliš malá hĺbka, príliš vysoké a strmé schody, príliš úzke alebo príliš široké schody môžu byť nepríjemné a chôdza po nevhodne realizovaných schodoch unavuje.

2.1. Výška schodu (podstupnica) a svetlá výška miestností

Výška schodov určuje, ako vysoko musíme dať chodidlo, aby sme sa dostali na ďalší schod. Ideálna výška schodu sa pohybuje medzi 16 - 18 cm, pričom najpoužívanejší štandard je okolo 17 cm. Toto rozpätie zabezpečuje prirodzený a plynulý krok. Optimálna výška schodu sa pohybuje od 16 do 18 cm, najčastejšie sa stretnete so schodom vysokým 17,5 cm. Podľa súčasnej praxe noriem STN sa za prijateľnú maximálnu výšku schodu považuje do 20 cm, hoci pre optimálne pohodlie sa odporúča budovať schody v nižšej výške. Pri realizácii schodov treba myslieť aj na to, že na ne ešte príde obloženie, ktoré si vyžiada ešte nejaký ten centimeter.

V schodisku musia mať všetky stupne rovnakú výšku a šírku. Je dôležité dodržiavať rovnaké rozmery schodov od prvého až po posledný, pretože nohy si na výšku schodu rýchlo zvyknú. Keby bol každý schod inak vysoký, museli by ste dávať väčší pozor na to, ako po schodoch idete, aby ste zbytočne zakopli alebo nemali pocit, že stúpate do prázdna. Podľa noriem tzv. dobrej praxe maximálny povolený rozdiel vo výške medzi jednotlivými schodmi nie je väčší ako 6 mm. Prierezové rozmery stupňov na výstupnej čiare musia byť rovnaké, nemajú sa meniť ani v jednotlivých podlažiach tej istej budovy. Rozdielne výšky sa vyrovnávajú zmenou počtu stupňov v ramenách.

So schodmi priamo súvisí aj svetlá výška miestností. Podľa normy „Svetlá výška obytných miestností musí byť najmenej 2 600 mm. Svetlá výška obytných miestností v podkroví musí byť najmenej 2 400 mm.“ Z odporúčaných výšok pre obytné miestnosti sa tak stali záväzné. Je dôležité poznamenať, že ak sa znižuje podhľad v obytnej miestnosti, tak svetlá výška je po tento podhľad. Toto je dosť zásadná zmena napríklad pre bytovky, kde sa doteraz bežne robili so svetlou výškou napríklad 2500 mm kvôli ekonomike. Norma dopĺňa možnosť znížiť podhľad, pričom podľa obrázka v norme má zníženie podhľadu pôdorysne lícovať nábytok v priestore. Z toho vyplýva, že vyššie schody sú menej hlboké ako nižšie, preto strmosť schodov treba dobre zvážiť.

2.2. Hĺbka stupňa (nášľap)

Ďalším dôležitým parametrom je hĺbka nášľapnej plochy, známa aj ako hĺbka stupňa. Ideálne je okolo 28 cm, s optimálnym rozmedzím 25 - 30 cm. Tento rozmer zabezpečuje dostatočný priestor pre chodidlo, čím sa znižuje riziko zakopnutia. Norma STN 73 4130 uvádza pre hĺbku nášľapu rozsah 25 - 32 cm, pričom odporúčaná hodnota je 29 cm. Základným pravidlom pri určovaní ideálnej hĺbky schodu je ľudské chodidlo, preto je štandardná hĺbka schodov 25 cm až 30 cm.

2.3. Šírka schodiska

Šírka schodiska je jedným z najdôležitejších rozmerov, na základe ktorých je možné rozhodnúť o účele priestoru a celej stavby. Najmenšia priechodná šírka ramena schodišťa je daná slovenskou technickou normou. Pre vnútorné schodiská je minimálna predpísaná šírka 75 cm. Schodiská so šírkou 75 cm až 80 cm sú typické pre menšie obytné podkrovia alebo pomocné budovy, kde treba šetriť priestorom alebo priestor na schodisko vôbec neexistuje a treba ho vytvoriť. Pohodlná šírka schodiska je 90 cm, čo je štandardná šírka pre rodinné domy. Šírka schodiska býva zvyčajne 90 až 100 cm, čo umožňuje plynulý priechod aj pohodlné sťahovanie nábytku. Schodisko so šírkou 120 cm je štandardné pre hlavné schodisko v budove s maximálne 6 podlažiami a s menej ako 20 bytmi alebo inými priestormi. Šírka ramena sa odvíja od počtu osôb, ktoré sa na schodisku môžu míňať.

2.4. Sklon schodiska

Sklon schodiska sa automaticky získa určením výšky a hĺbky (šírky) schodiska. Bežný sklon schodiskového ramena sa pohybuje v rozmedzí od 25° do 35°, čo zodpovedá výške stupňa od 15 cm do 18 cm. Sklon schodiskových ramien hlavného schodišťa nesmie byť väčší ako 35 stupňov, v bytovom dome bez výťahu nesmie byť väčší ako 33 stupňov. Schodište vnútri bytu s konštrukčnou výškou menšou ako 3 000 mm a schodište do podzemného podlažia môže mať sklon schodišťových ramien najviac 41 stupňov.

Pre výpočet schodiska sa používa vzorec pohodlného schodu vyjadrený vzorcom 2h + b = 630 mm (dĺžka kroku bežného človeka) - ideálny pomer schodov pre normálny krok človeka. Medzi šírkou a výškou stupňa platí vzťah vychádzajúci z priemernej dĺžky kroku, pričom priemerný krok človeka je 630 mm (muži 750 mm, ženy 600 mm a deti okolo 540 mm). Hodnotu 630 mm norma povoľuje znížiť na 600 mm v tom prípade, pokiaľ nebude prekročený maximálny respektíve minimálny sklon schodiskového ramena α príslušného schodiska podľa účelu a charakteru budovy. Z rovnice vyplýva, že pri prípadnej nižšej výške schodu bude potrebná väčšia hĺbka, teda plocha. Meraním spotreby energie pri rozličných pomeroch stúpania sa zaoberali na inštitúte cisára Wilhelma v Dortmunde, z ich výsledkov boli odvodené krivky charakterizujúce náročnosť použitia príslušného schodiska z energetického hľadiska.

2.5. Počet stupňov

V jednom schodišťovom ramene môže byť najviac 16 schodišťových stupňov. Pomocné schodište môže mať najviac 18 schodišťových stupňov. Vyhláška č. 532/2002 Z. z. v § 17 ods. 4 stanovuje, že v jednom schodišťovom ramene nesmie byť menej ako tri stupne. Počet stupňov sa najčastejšie pohybuje okolo 15, pričom výška jednotlivého schodu by nemala presiahnuť 18 cm pre komfortný výstup.

2.6. Podchodná a priechodná výška

Najmenšia podchodná a priechodná výška schodišťa, priechodná šírka ramena schodišťa, rozmery podesty a medzipodesty a šírka schodišťového stupňa sú dané slovenskou technickou normou. Je dôležité tiež zabezpečiť dostatočnú podchodnú výšku schodiska, aby nedošlo k udieraniu hlavy, priemerne sa udáva 180 až 200 cm. Najmenšia dovolená podchodná výška rampy nameraná na zvislici je 2 100 mm.

2.7. Odpočívadlá (podesty)

Odpočívadlo, čiže podesta, má dôležitú úlohu v prípadoch, keď je pôdorys schodiska kratší ako požadovaný výškový rozdiel, ktorý je potrebné prekonať. Použitie odpočívadla je potrebné aj vtedy, ak má rám schodiska viac ako 18 schodov. Predpísaná je aj minimálna hĺbka podesty 90 cm, čo je bežný rozmer pre rodinný dom. Inými slovami, hĺbka odpočívadla sa musí rovnať šírke schodiska, respektíve ju presahovať. Povrch podest vnútorných schodíšť musí byť vodorovný bezo sklonu v priečnom aj pozdĺžnom smere. Povrchová úprava podesty (odpočívadla) má byť z materiálov rovnakých mechanických vlastností ako povrch stupňov. Povrch schodiskových stupňov má byť opticky odlišný od povrchu odpočívadiel (podest), tak aby bolo zrejmé, kde schodiskové rameno začína a kde končí.

Prehľad odporúčaných rozmerov schodiska podľa normy

3. Bezpečnostné aspekty schodísk

Bezpečnosť aj pohodlie začínajú pri detailoch, ktoré si často ani neuvedomujeme. Správne navrhnuté a inštalované schody aj zábradlie nie sú len o vizuálnom dojme; v prvom rade by každému majiteľovi malo záležať hlavne na bezpečnosti aj pohodlí pri každodennom používaní. Práve preto existujú legislatívne rámce a technické normy, ktoré definujú minimálne a odporúčané rozmery schodiskových stupňov, zábradlí a ďalších bezpečnostných prvkov.

3.1. Protišmykovosť povrchu

Povrch stupňov musí mať protišmykovú úpravu. Toto je kľúčová bezpečnostná požiadavka, najmä pri vonkajších schodiskách, ale aj v interiéroch, kde môže dôjsť k znečisteniu povrchu. Súčiniteľ šmykového trenia pri okraji schodiskového stupňa musí byť najmenej μ = 0,6. Táto hodnota zaručuje dostatočnú priľnavosť aj v menej ideálnych podmienkach. Súčiniteľ šmykového trenia povrchu šikmej rampy, povrchov schodišťových podest a stupňov vonkajších schodíšť je daný slovenskou technickou normou.

3.2. Rozoznateľnosť a vizuálne odlíšenie

Povrch schodiskových stupňov má byť opticky odlišný od povrchu odpočívadiel (podest), tak aby bolo zrejmé, kde schodiskové rameno začína a kde končí. Toto vizuálne odlíšenie pomáha používateľom lepšie sa orientovať a predchádzať nehodám. Úprava podstupnice by v ideálnom prípade mala byť odlišná, čím sa dosiahne vizuálne rozlíšenie jednotlivých schodov medzi sebou. Možným riešením je aj zapustenie podstupnice za hranu stupnice, prečnievajúca hrana vytvorí tieň, ktorý pomôže rozlíšiť jednotlivé schody. Avšak, upozornenie: toto riešenie je v rozpore s Vyhláškou č. 532/2002 Z. z. (§ 17 ods. 4), ktorá vyžaduje protišmykovú úpravu povrchu stupňov a hladké hrany.

3.3. Zábradlie a jeho výška

Každé schodisko musí byť vybavené zábradlím, ktoré poskytuje bezpečnosť a oporu pri výstupe a zostupe po schodoch, čo je dôležité najmä pre starších ľudí. Zábradlie v správnej výške poskytuje oporu a pocit istoty pri výstupe aj zostupe. Zábradlie je povinné na každej strane, kde je voľný pád nad 0,5 m. Pri každej pochôdznej ploche stavby, kde je nebezpečenstvo pádu osôb a ku ktorej je možný prístup osôb, sa musí zabezpečiť ochranným zábradlím, prípadne inou zábranou, ktorá musí bezpečne odolávať zaťaženiu pôsobiacemu vo vodorovnom aj zvislom smere. Zábradlie sa má zriadiť na voľnom okraji pochôdznej plochy v súlade so slovenskými technickými normami v závislosti od zatriedenia pochôdznej plochy.

Slovenská technická norma (STN) určuje viaceré varianty zábradlia podľa hĺbky voľného priestoru pod ním nasledovne:

• Základná výška: 1 000 mm (1 m), používa sa v štandardných prípadoch.
• Znížená výška: 900 mm, ak je hĺbka voľného priestoru do 3 m.
• Zvýšená výška: 1 100 mm, pri hĺbkach od 12 m do 30 m, alebo ak sa pochôdzna plocha vo vzdialenosti menšej ako 1 m zvažuje k voľnému okraju sklonom väčším ako 10% alebo stupňovito, bez ohľadu na hĺbku voľného priestoru, alebo ak je vo voľnom priestore ohrozenie látkami škodlivými zdraviu.
• Zvláštna výška: 1 200 mm, vyžaduje sa pri hĺbkach nad 30 m.

Pri schodišti, prípadne pri šikmej rampe so zrkadlom, musí najmenšia dovolená výška zábradlia zodpovedať slovenským technickým normám. Medzery medzi stĺpikmi by nemali byť väčšie ako 12 cm. V bytovom dome a v prevádzke určenej deťom musí byť zábradlie plné alebo s tabuľovou výplňou, so stĺpikovou výplňou zo zvislých tyčových prvkov alebo s mriežkovou výplňou. Medzery medzi zvislými tyčami zábradlia nesmú byť širšie ako 120 mm v bytovom dome a 80 mm v prevádzke určenej deťom. Medzery medzi vodorovnými a šikmými (v uhle viac ako 45° od zvislice) nesmú byť širšie ako 180 mm. Detské priestory alebo verejné budovy vyžadujú špeciálne bezpečnostné riešenia, kde medzery výplne nesmú presiahnuť 80 mm, v bytových domoch je to maximálne 120 mm.

Šikmé zábradlie schodišťa a šikmej rampy musí sa zabezpečiť madlom umiestneným vo výške najmenej 900 mm a najviac 1 200 mm. Pri stavbe určenej na pobyt detí do šiestich rokov sa navyše musí umiestniť madlo vo výške najmenej 400 mm a najviac 500 mm a do dvanástich rokov vo výške najmenej 600 mm a najviac 700 mm.

Schodište a rampa, ktorých šírka neprekračuje 1 200 mm, musia byť vybavené jedným zábradlím s výnimkou kruhového schodišťa, ktoré musí mať dve zábradlia. Schodište a rampa širšie ako 1 200 mm musia byť vybavené dvoma zábradlami alebo držadlami. Zábradlie sa nemusí zriadiť, ak by bránilo základnej prevádzke, na ktorú je plocha určená, alebo pri hĺbke voľného priestoru najviac 3 m, ak je na voľnom okraji pochôdznej plochy s bežnou alebo nízkou prevádzkou vytvorený nepochôdzny bezpečnostný pás široký najmenej 1 500 mm, ktorý je zreteľne vymedzený. Za voľný priestor sa nepovažuje priestor zakrytý konštrukciou, ktorá bezpečne znáša zaťaženie pešou prevádzkou.

3.4. Ochranná lišta pri podlahe

Ak hrozí nebezpečenstvo pokĺznutia alebo prepadnutia, musí sa zábradlie pri podlahe zabezpečiť ochrannou lištou najmenej 100 mm vysokou.

4. Umiestnenie a typy schodísk

Pri návrhu domu na mieru alebo v poschodovom byte je dôležité vyjasniť si s architektom niekoľko dôležitých bodov. Tvar schodov má podstatný vplyv na riešenie domu. Ak preferujete nejaký tvar, hneď na začiatku to architektovi povedzte, lebo tvar zásadne ovplyvňuje riešenie pôdorysov a často je nemožné tvar dodatočne zmeniť. V prvom rade sa rozhodnite, či chcete mať schody ako súčasť obytného priestoru, alebo ich chcete mať radšej schované na chodbe. Pekné schody vedia byť zaujímavým interiérovým prvkom. Ale treba myslieť aj na to, že zároveň takéto schody otvárajú priestor na poschodie.

V podstate existujú tri možnosti, ako schodisko umiestniť - buď priamo do obytného priestoru (ak máme dostatok miesta, môže byť zakončené aj galériou), alebo zasunuté do chodby a zázemia, alebo vysunuté von z domu a tvoriace potom akúsi zvislú verandu. Ak schodisko umiestnime do obytného priestoru, musí byť kladený dôraz na kvalitu návrhu, dizajn schodiska a perfektné spracovanie výrobcom. Nemenej dôležitá je potom požiadavka na jednoduchú údržbu schodiska, pretože ho budeme používať denne. Ideálne je, ak je naše schodisko pohodlne prístupné z väčšiny miestností jednotlivých podlaží, zo spálne a detskej izby, prípadne hosťovskej izby, no malo by byť situované tak, aby nás zároveň používanie schodiska nerušilo v spánku. Zároveň by sme mali vedieť, že schodisko končí v diere v strope a vytvára teda takzvaný komínový efekt.

Každé podlažie okrem podlažia, ktoré je prístupné priamo z upraveného terénu, a každý užívaný povalový priestor budovy musia byť prístupné najmenej jedným schodišťom - hlavným. Ďalšie schodištia, pomocné, sa navrhujú predovšetkým na riešenie únikovej cesty v súlade so slovenskými technickými normami. Namiesto schodišťa možno navrhnúť šikmú rampu, ktorá na únikových cestách nesmie mať väčší sklon ako 1:8. Najmenšia priechodná šírka šikmej rampy určenej na verejné užívanie je 1 100 mm.

4.1. Rozdelenie schodísk podľa tvaru a funkcie

Rozoznávame niekoľko druhov schodísk: jednoramenné, dvojramenné, točité, lomené, zavesené, mlynárske. Konštrukčné riešenia schodísk sa stále menia.

• Priame ramená sú najbezpečnejšie a najpohodlnejšie, pričom stupne sú rovné so stálou šírkou stupnice. Hoci to tak nevyzerá, sú najšetrnejšie na plochu.
• Zalomené dvojramenné schody navodzujú dojem, že sú úspornejšie, majú ale veľkú plochu medzipodesty. Schodisko s podestou, čiže dvojramenné (aj viacramenné), je vodorovný medzistupeň, ktorý oddeľuje ramená schodiska. Tento typ schodov sa prevažne používa v bytoch s veľkým pôdorysom a v medzipodlažiach, ktoré majú okná a dvere do ďalších miestností.
• Točité schodisko (rovnako tak vretenové schodisko) patrí medzi takzvané krivočiare schodiská, ktoré zvyčajne zaberajú veľmi málo miesta oproti ostatným typom schodov. Pre svoju nenáročnosť na priestor sa točité schody používajú aj ako vedľajšia či úniková komunikačná cesta. Vyzerá síce efektne, ale považuje sa užívateľsky za najhoršie riešenie a rovnako sa nekoná vôbec žiadna extra úspora priestoru, skôr naopak. Okrem toho točité schodisko nie je tak pohodlné ako schody s rovnakými stupňami.
• Mlynárske schody sú schody s nášľapmi so striedavou hĺbkou stupňa. Svojou konštrukciou zaberú najmenej miesta a sú teda vhodné do malých priestorov. Sú veľmi strmé a vhodné skôr ako doplnkové schodisko (napr. do podkrovia).
• Ako alternatíva k hlavnému schodisku v podkrovných priestoroch, ktoré nie sú určené na stále obývanie (napríklad hosťovské izby), vystačíme si aj s rebríkovými schodmi, ktoré nám po dobu, pokiaľ bude podkrovie neobývané, nebudú prekážať. Hlavné schodisko môže byť doplnené aj ďalším, napríklad segmentovým schodiskom (stredová oceľová schodnica + stupienky z dreva, skla či iných materiálov) umiestneným napríklad v hlavnej obytnej miestnosti. Odtiaľ sa potom budú v zvislom smere presúvať iba obyvatelia domu, zatiaľ čo hlavné schodisko poslúži aj pri sťahovaní nábytku.

5. Materiály a konštrukčné riešenia

Konštrukcia ohraničujúca schodiskový priestor (vrátane stropnej časti) musí byť z nehorľavého materiálu, ak príslušné projektové normy objektov neustanovujú inak. Schodiskový priestor musí byť od podkrovného a pivničného priestoru oddelený. Schodiskový priestor musí mať vetranie a má mať priame denné osvetlenie. Povrch podest vnútorných schodíšť musí byť vodorovný bezo sklonu v priečnom aj pozdĺžnom smere. Povrchová úprava podesty (odpočívadla) má byť z materiálov rovnakých mechanických vlastností ako povrch stupňov.

V prvom rade sa treba rozhodnúť, či budú schody betónové, alebo montované. V projekte sa betónové navrhujú statikom a rovno sa na stavbe zrealizujú. Zo skúsenosti ide stále o najlacnejšie riešenie. Betónové schody sú v obľube hlavne kvôli pevnosti a jednoduchosti realizácie. Pri murovaných domoch sa odporúča robiť betónové, ak vyslovene nechcete nejaké dizajnové, z praktického dôvodu.

6. Výťah ako alternatíva alebo doplnok

Tí, ktorí si to môžu dovoliť, určite neopovrhnú osobným výťahom, ktorý môže byť rovnako ako schodisko vonkajší či vnútorný. Výhody výťahu ocenia predovšetkým starší ľudia, avšak zníži sa aj riziko pre ich potomkov, z výťahu totiž tak ľahko nevypadnú. S výťahom sa v bežnom rodinnom dome však väčšinou nestretneme, aj keď človek pri pohybe po schodoch spotrebováva 7-krát viac energie ako pri bežnej chôdzi.

Pokiaľ ide o bytové domy, Vyhláška 532/2002, paragraf 33 Výťah, odsek (2) stanovuje: „Výťah sa zriaďuje v bytovom dome s viac ako štyrmi nadzemnými podlažiami.“ Norma môže byť v tomto bode v rozpore s vyšším právnym predpisom, ale všeobecne platí, že výťahy sú nevyhnutné vo vyšších bytových domoch.

tags: #pobytove #schodisko #norma