Modernizácia verejného osvetlenia a stratégia komunitne vedeného miestneho rozvoja (CLLD)

Na základe ukončenej kontroly v tridsiatich siedmich slovenských mestách a obciach zadefinoval Najvyšší kontrolný úrad SR v spolupráci s Technickou univerzitou v Košiciach optimálny postup, ktorý prispeje k efektívnej a hospodárnej modernizácii verejného osvetlenia.

Problémy a výzvy v modernizácii verejného osvetlenia

Súčasný zlý stav osvetlenia v uliciach, na verejných priestranstvách je spôsobený vysokou životnosťou existujúcich zariadení (cca. + 50 rokov) a ich stav je nevyhovujúci či neúčinný. Rekonštrukcia osvetlenia je pritom podmienená aktuálnymi finančnými možnosťami samosprávy a tiež investičnou náročnosťou projektov modernizácie s využitím nových technológií. Národná autorita pre oblasť externej kontroly zistila, že pri realizácii projektov rekonštrukcie verejného osvetlenia bolo zo strany samosprávy použitých niekoľko postupov, pričom pri ich praktickej realizácii boli identifikované viaceré pochybenia.

Hospodárnosť je pri súčasných vysokoúčinných LED svietidlách kľúčová a hodnotí sa najmä z pohľadu zníženia spotreby elektrickej energie a nižších nákladov na údržbu. Celkové náklady na prevádzku moderného osvetlenia sú priemerne o 50% nižšie oprosti starším typom svietidiel. Kontrolný úrad preto preveril procesy možných prístupov k modernizácii verejného osvetlenia s dôrazom na úsporu verejných financií znížením prevádzkových nákladov a zvýšenie bezpečnosti, komfortu obyvateľov. Viac ako tretina realizátorov projektov sa podľa zistení úradu nezaujímala o ekonomickú stránku (napr. návratnosť) a reálne prínosy osvetlenia po modernizácii systému verejného osvetlenia.

Kontrola poukázala aj na viaceré nedostatky a riziká z hľadiska dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní, dodržania technických noriem či dosiahnutia samotnej úspory finančných prostriedkov miestnej samosprávy. Kontrolný úrad považuje za najväčší problém investičných aktivít miestnych samospráv fakt, že obce, mestá nevyberajú spôsob technického riešenia a financovania projektu na základe vopred stanovenej analýzy, ale podľa aktuálnych finančných možností.

Financovanie projektov modernizácie osvetlenia

Celkovo boli porovnávané projekty financované z Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast; financované formou koncesie; financované z vlastných zdrojov a kombináciou uvedených zdrojov. S tým súvisí aj to, že voľba konkrétneho zdroja financovania projektu závisí najmä od celkovej finančnej situácie samosprávy; aj keď z dlhodobého hľadiska sa viaceré iné, než vybraté riešenia ukazujú ako efektívnejšie. Z pohľadu najmenšej finančnej participácie v dlhodobom horizonte sa ako najvhodnejšie javia projekty financované zo zdrojov Európskej únie, pri ktorých bola miera spoluúčasti 5 % z celkovej hodnoty modernizácie. Výnimku tvorili jedine projekty realizované z eurofondov, ktoré na 100% splnili technické parametre, no finančne boli najviac náročné.

Koncesia, ako druh partnerstva medzi verejným sektorom a súkromnou spoločnosťou, kombinuje súkromný kapitál a verejné zdroje, spravidla v oblasti investícií do verejnej infraštruktúry. Forma koncesie sa môže zdať ako jednoduchšia a lacnejšia, pretože obec platí len mesačnú splátku prevádzkovateľovi, potom však nemá prehľad o detailných položkách, nákladoch na samotnú elektrickú energiu či cenu jednotlivého svietidla. Pri takto nastavených podmienkach sa však nedá posúdiť miera hospodárnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami, majetkom.

CLLD ako stratégia pre lokálny rozvoj a modernizáciu osvetlenia

Miestny rozvoj vedený komunitou (CLLD - z anglického výrazu „Community Led Local Development“) predstavuje kľúčový nástroj na aktívne zapájanie miestnych aktérov do rozhodovacích procesov ovplyvňujúcich sociálny, environmentálny a ekonomický rozvoj ich územia. Tento prístup je realizovaný prostredníctvom Integrovaných stratégií miestneho rozvoja (ISMR), známejších aj ako stratégie CLLD. Tieto stratégie sú starostlivo vypracované s ohľadom na špecifické miestne potreby a možnosti, pričom integrujú inovatívne prvky relevantné pre danú lokalitu, podporujú vytváranie sietí a v neposlednom rade aj spoluprácu.

Implementácia stratégií CLLD a financovanie

V programovom období 2014 - 2020 sa metóda LEADER, základný pilier CLLD, rozšírila aj do iných operačných programov a fondov EÚ, čím sa jej dosah a vplyv na rozvoj vidieckych oblastí ešte zväčšil. Implementácia CLLD prebieha primárne prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) v rámci Programu rozvoja vidieka SR 2014 - 2020 a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP).

Každá MAS je zodpovedná za vypracovanie a implementáciu vlastnej stratégie miestneho rozvoja. Táto stratégia detailne definuje ciele, opatrenia a konkrétne činnosti, ktoré plánuje MAS realizovať na svojom území. Tieto plány vychádzajú z dôkladnej SWOT analýzy, ktorá identifikuje silné a slabé stránky, príležitosti a hrozby celého súvislého územia MAS. V podmienkach Slovenskej republiky MAS nezávisle vyhlasuje výzvy na predkladanie projektov, prijíma a posudzuje žiadosti o nenávratný finančný príspevok (NFP) na realizáciu jednotlivých činností stratégie. Následne navrhuje schválenie alebo neschválenie žiadostí a predkladá ich riadiacemu orgánu na konečné rozhodnutie.

Občianske združenie VITIS realizuje projekt "Spracovanie stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou (Stratégia CLLD) pre občianske združenie VITIS" v rámci Programu rozvoja vidieka 2014 - 2020, Opatrenie č. 19 - Podpora na miestny rozvoj v rámci iniciatívy LEADER. Predmetom stratégie CLLD je zlepšiť kvalitu života v mikroregióne VITIS prostredníctvom súboru operácií, účelom ktorých je plniť miestne ciele a uspokojovať miestne potreby a ktoré prispievajú k plneniu stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, a ktorý je navrhnutý a realizovaný miestnou akčnou skupinou. Stratégia obsahuje nasledovné špecifické ciele: V rámci špecifických cieľov sa rieši podpora podnikania, vrátane tvorby nových pracovných miest, podpora budovania a obnovy verejnej infraštruktúry, rozvoj turizmu a informovanosti, sociálnych služieb a chodu Miestnej akčnej skupiny.

Príklady projektov realizovaných v rámci Stratégie CLLD (2014 - 2022)

Analýza konkrétnych projektov realizovaných v rámci implementácie Stratégií miestneho rozvoja vedeného komunitou v programovom období 2014 - 2022 odhaľuje široké spektrum iniciatív zameraných na zlepšenie infraštruktúry, bezpečnosti a kvality života vo vidieckych oblastiach. Tieto projekty poukazujú na úspešné aplikácie princípov CLLD v praxi.

• Obec Blahová: „Zvýšenie bezpečnosti v obci Blahová rekonštrukciou autobusovej zastávky (pri kultúrnom dome) - smer Bellova Ves“ a „Obnova objektu domu smútku v Blahovej“.
• Obec Blatná na Ostrove: „Trvalé dopravné značenie v obci Blatná na Ostrove“, „Modernizácia športoviska a detského ihriska Blatná na Ostrove - nákup vonkajších fitness strojov a herných prvkov“ a „Rekonštrukcia miestnej komunikácie - Ružová ulica - Blatná na Ostrove“.
• Obec Holice: „Rekonštrukcia autobusovej zastávky pri ZŠ v Holiciach“, „Prístavba prístrešku k domu smútku“, „Obnova krytu miestnej cesty v centre obce Holice“ a „Parkovisko“.
• Obec Horná Potôň: „Rekonštrukcia chodníkov - Čečínska Potôň“, „Modernizácia závlahového systému futbalového ihriska obce Horná Potôň“ a „Chodníky v obci Horná Potôň“.
• Obec Lehnice: „Zvyšovanie bezpečnosti a dostupnosti sídiel v obci Lehnice“, „Stavebné úpravy a výmena strešnej krytiny Domu smútku“ a „Budovanie a rekonštrukcia miestnej cesty v Lehniciach za účelom zvýšenia bezpečnosti v lokalite zdravotného strediska a lekárne“.
• Obec Macov: „Revitalizácia cintorína v obci Macov“.
• Obec Trnávka: „Parkovisko pri cintoríne v obci Trnávka“.
• Obec Mierovo: „Zvyšovanie bezpečnosti vybudovaním chodníka v obci Mierovo“, „Investície do modernizácie centra voľného času v obci Mierovo“ a „Rekonštrukcia domu smútku“.
• Obec Michal na Ostrove: „Uzamykateľný prístrešok pre bicykle pri ŽST Michal na Ostrove“, „Rekonštrukcia chodníka v obci Michal na Ostrove“, „Revitalizácia parku v obci Michal na Ostrove“ a „Rekonštrukcia plotu cintorína v obci Michal na Ostrove“.
• Obec Oľdza: „Obnova autobusovej zastávky a príslušenstva“, „Autobusová zastávka“ a „Modernizácia verejného priestranstva“.
• Obec Potônske Lúky: „Verejné osvetlenie - Potônske Lúky“. Hlavným cieľom bolo zvyšovanie celkovej bezpečnosti v obci, najmä bezpečnosti chodcov a obyvateľov. Realizáciou projektu sa dosiahla lepšia osvetlenosť komunikácií, čím sa zvýšila bezpečnosť dopravy v nočných hodinách, zabezpečila prevencia proti úrazom a kriminalite a zároveň sa znížila energetická náročnosť osvetľovacej sústavy. Tento projekt je priamym príkladom toho, ako rekonštrukcia verejného osvetlenia môže prispieť k zlepšeniu kvality života a bezpečnosti vo vidieckych oblastiach.

Eurofondy na rekonštrukciu verejného osvetlenia

Národný Akčný plán energetickej efektívnosti totiž definuje modernizáciu verejného osvetlenia za jeden z kľúčových nástrojov znižovania energetickej náročnosti Slovenska. Za ostatných 15 rokov má vývoj energetickej náročnosti našej krajiny klesajúci trend a vďaka samosprávnym projektom modernizácie osvetlenia sa dosiahli len v rokoch 2014 - 2016 úspory vo výške 255 TJ, čo je jeden za najvýznamnejších príspevkov k dosahovaniu úspor energie v slovenskom verejnom sektore.

Šancu siahnuť si na zdroje zo štrukturálnych fondov na rekonštrukciu verejného osvetlenia chcelo využiť 400 obcí. Uspelo 117 z nich. Rozdelený balík vyše 23 miliónov € nebude pre úspešných uchádzačov k dispozícii ihneď po podpise zmlúv o nenávratnom finančnom príspevku. Ministerstvo hospodárstva SR ako poskytovateľ pomoci na rekonštrukciu verejného osvetlenia z Európskeho fondu regionálneho rozvoja zverilo vyhodnocovanie projektov a ich administráciu Slovenskej inovačnej energetickej agentúre, ktorá je jeho príspevkovou organizáciou.

Technické kritériá a výzvy pri projektoch verejného osvetlenia

Získanie podpory do výšky 95 % oprávnených nákladov na projekt nebolo podmienené žiadnymi nesplniteľnými technickými kritériami. Riešenia navrhované v projektoch museli dodržať štyri základné technické kritériá:

1. Využívanie svetelných zdrojov s minimálnym merným svetelným tokom 87 lm/W, ktorý zabezpečuje vysokú účinnosť spotreby elektriny.
2. Dodržanie minimálneho krytia elektrickej a svetelno-technickej časti svietidla IP 65, čo znamená, že do vnútra takého svietidla ťažšie prenikajú nečistoty, a tak sú nároky na jeho údržbu menšie.
3. Regulácia intenzity osvetlenia, ktoré umožňuje napr. stmievanie v noci, keď sú komunikácie menej využívané.
4. Dodržanie nulových svetelných emisií, čo v praxi znamená, že svetlo nemalo byť vyžarované smerom do horného polpriestoru svietidla.

K rešpektovaniu všetkých štyroch podmienok sa museli žiadatelia v projektoch zaviazať. Energetický prínos projektu mal vyplývať z opisu technického zhodnotenia stavu sústavy verejného osvetlenia pred realizáciou projektu a technickej špecifikácie všetkých navrhovaných zásahov. Okrem energetických a environmentálnych súvislostí mali byť spresnené aj prevádzkové náklady osvetlenia.

Dva mesiace po vyhlásení výzvy na predkladanie projektov bolo zrejmé, že žiadatelia, ktorí sa o získanie grantov chceli usilovať, ale podcenili časovú náročnosť a odbornú prípravu, môžu mať problém nájsť na poslednú chvíľu nezaneprázdneného projektanta ochotného pripraviť efektívne riešenie presne na mieru konkrétnej obce. Odborníkov, ktorí v čase vyhlásenia výzvy mali väčšie skúsenosti s navrhovaním osvetlenia, nebolo veľa, a keďže nestačili pokrývať dopyt obcí, príležitosť uplatniť sa dostali aj nováčikovia alebo experti, ktorí si na zmapovanie skutočného terénnu a potrieb obce často nenašli čas a projekty písali od stola.

Niektorí starostovia však s vidinou získania vysokej čiastky v rámci oprávnených nákladov podľahli marketingovým mámeniam predajcov svietidiel s LED technológiou, o ktorých sa hovorí ako o technológii budúcnosti. LED síce skutočne spotrebúvajú menej energie ako osvedčené najmodernejšie metalhalogenidové výbojky a vysokotlaké sodíkové výbojky, ale ich používanie nie je bez rizík. Aj preto, že nie všetci ich výrobcovia si v snahe minimalizovať cenu módneho trendu potrpia na kvalitu a s tým súvisiacu hodnovernosť informácií v katalógových listoch. Súvislosť je jasná - pri LED zatiaľ chýba skúsenosť, čo skutočne poskytujú a čo vydržia v reálnom vonkajšom prostredí. Vo svete sa ich využitie v exteriéri momentálne len testuje, aby sa vychytali nedostatky.

Starostovia, ktorí zvládli všetky administratívne procesy spojené so získavaní grantov z eurofondov, energiu vynaložili zbytočne často preto, že opis pôvodného a plánované stavu systému verejného osvetlenia bol nedostatočný alebo zmätočný. Výsledky realizovaných podporených projektov mali byť v každom prípade merateľné, z čoho vyplýva, že žiadatelia mali uviesť, aké množstvo energie dokážu vďaka štedrej európskej podpore usporiť. Vyčíslenie úspor bolo možné len vďaka poctivému zmapovaniu starej technológie a exaktnému zrátaniu výhod novej. V mnohých odborníkmi posudzovaných projektoch chýbala špecifikácia a opis technického stavu starých svietidiel, zdrojov svetla, rozvádzačov, napájacích vedení a transparentný spôsob výpočtu modelového príkonu pôvodných svetelných zdrojov.

Až v 40 % projektov nebola preukazne dosiahnutá, resp. sa nedala merať predpokladaná prognóza úspory elektrickej energie. Technické parametre definované v takejto štúdii boli splnené vo všetkých projektoch financovaných z európskych zdrojov, no pri koncesii len v 50 % (v 70% pri projektoch z vlastných zdrojov a kombinovaných). Závažným faktom je kontrolórmi zistená skutočnosť, že až 65% obcí po skončení rekonštrukcie nerobilo technickú kontrolu a svetelno-technické meranie, ktoré je kľúčové pre preukázanie splnenia projektových cieľov, resp. noriem. Absentujú tiež údržbové plány.

Pre každého projektanta systémov verejného osvetlenia by mali byť samozrejmosťou svetelnotechnické výpočty, o ktorých hovoria technické normy. Bohužiaľ, veľa technických projektov, z ktorých vychádzali žiadatelia pri zostavovaní žiadosti, bolo prvotne spracovávaných iba ako projekt elektrického zariadenia bez svetelno-technických súvislostí. Pri spomenutých technických riešeniach nie sú ich vlastnosti dostatočne overené a overiteľné. Pri otáznej deklarovanej životnosti momentálne dostupných LED svietidiel je dôvodom na opatrnosť aj naozaj výrazný rozptyl cien týchto produktov. Nepriestrelné sú argumenty, prečo investovať čas a peniaze do výberu zodpovedného, dôsledného, ale hlavne odborne zdatného autora technického projektu.

tags: #rekonstrukcia #verejneho #osvetlenia #strategia #clld