Mestské divadlo Žilina prostredníctvom svojich sociálnych sietí informovalo, že nás navždy opustil Roman Muška - architekt, scénograf a dizajnér organov, autor viacerých architektonických diel a spoluautor mnohých generálnych opráv historických organov na Slovensku, ktorý v žilinskom divadle pôsobil ako technológ scénických výprav. S hlbokým zármutkom prijala umelecká a kultúrna obec správu o odchode Romana Mušku, všestranného umelca, ktorý zanechal nezmazateľnú stopu vo svete architektúry, scénografie a reštaurovania historických organov. Jeho životná púť sa ukončila v roku 2025 vo veku 55 rokov, ale jeho dielo a odkaz zostávajú živé. Smutná správa o odchode architekta, scénografa a dizajnéra Romana Mušku (*1970 - † 2025) zarmútila nielen jeho blízkych, ale aj mnohých ľudí z umeleckého a kultúrneho prostredia, ktorí s ním mali možnosť spolupracovať.
Vzdelanie a Počiatočné Kroky v Umení
Roman Muška vyštudoval architektúru na Fakulte architektúry STU v Bratislave a na Vysokej škole múzických umení sa venoval scénografii a kostýmom. Roman Muška absolvoval štúdium architektúry na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Jeho umelecké smerovanie sa však nezastavilo pri betóne a oceli; ďalej sa venoval scénografii a kostýmom na Vysokej škole múzických umení. Táto dvojaká odbornosť mu umožnila prepojiť funkčnosť a estetiku architektonických priestorov s imaginatívnym svetom divadla. Spolupracoval s rôznymi divadelnými zložkami, s viacerými hudobníkmi a umelcami. Spolupracoval s rozmanitými divadelnými zložkami, hudobníkmi a umelcami, čím si rozširoval obzory a získaval cenné skúsenosti. Jeho tvorivá energia sa naplno prejavila aj v dielňach Bábkového divadla Žilina, kde sa venoval architektonickým a scénografickým návrhom, ktoré pretvárali abstraktné predstavy do hmatateľných scénických realít.
Organárske Dielo: Obnova a Tvorba Hudobných Skvostov
Jedným z najvýraznejších aspektov tvorby Romana Mušku bola jeho vášeň a expertíza v oblasti organárskeho umenia. Spolu so svojím bratom Mariánom Muškom sa pustili do ambiciónych projektov zameraných na obnovu a rekonštrukciu historických organov, ktoré sú často národnými kultúrnymi pamiatkami. Dielne postavili niekoľko nových nástrojov, zvukovo inšpirovaných francúzskymi organmi 19. a 20. storočia. Okrem toho realizovali desiatky generálnych opráv, vrátane obnovy a rekonštrukcií historických organov - národných kultúrnych pamiatok. Ich práca si vyžadovala nielen technické zručnosti, ale aj hlboký cit pre históriu, akustiku a umenie.
Medzi ich významné realizácie patrí obnova barokového oltárneho pozitívu Peregrína Wernera, Pažického organu v Kysuckom Novom Meste, či organu v Zlatých Klasoch. Tieto projekty neboli len o mechanickej oprave, ale o oživení hudobných nástrojov s bohatou históriou, ktoré opäť mohli napĺňať sakrálne a koncertné priestory svojím jedinečným zvukom.
Príklady komplexných rekonštrukcií organov
Organ sa považuje za kráľovský nástroj. Hudobný nástroj je zo stavebnej stránky najväčší a najzložitejší hudobný nástroj. Skladá sa z píšťal, registrov, vzdušníc, mechov, čerpadla vzduchu, a hracieho stola.
Pôvodný organ pochádza z roku 1892 - z dielne Gustáva Adolfa Molnára (vnuk Martina Šašku, st., najvýznamnejšieho organára 19. storočia na Slovensku), mal vtedy 10 registrov, 1 manuál a pedál, kuželkové vzdušnice a mechanickú traktúru. Jedine čo ostalo z pôvodného organu umiesteného v rímskokatolíckom kostole v Brestovanoch (obec pri Nitre) bola časť prednej časti organa. Predchádzajúci organ v Brestovanoch bol posledné roky sotva hrateľný - nehrali niektoré tóny či registre, červotočom boli silne napadnuté drevené časti organa. Zastaraný technologický systém organa (tzv. pneumatická výpustka) bol prakticky neopraviteľný. Reštauračné práce znamenali v podstate výstavbu nového organa. Trvali takmer dva roky. Terajší organ je úplne nový - 2 manuálový organ s pedálom a 22 registrami s mechanickou traktúrou a zásuvkovými vzdušnicami, čo sú technológie overené stáročiami. Nástroj je v novej skrini s výnimkou hornej prednej časti, kde je použitá reštaurovaná historická skriňa G. A. Molnára. Ide o stavbu úplne nového organa, len horná predná časť skrine je reštaurovaná z pôvodného organa z r. 1892. Tu sa jednalo o komplexné ozdravenie dreva a natretie povrchu s veľmi citlivým prístupom zo strany reštaurátora. Na oprave organa sa podieľali viacerí ľudia. Všetko bolo pod patronátom Mariána Mušku. Okrem reštaurovanej hornej prospektovej časti organa G. Molnára sa použilo ešte 27 drevených píšťal najväčšieho basového registra od J. Najväčšia píšťala má dĺžku 5 metrov, najmenšia niekoľko milimetrov. Niektoré píšťaly sú z dreva. Použilo sa drevo z dubu, smreku, slivky a orecha. Celé dielo bolo predvedené žilinskej verejnosti v sobotu 26. marca. Viac ako 1300 píšťal ukázalo svoju silu. Po privítaní a príhovore Mariána Mušku sa pri hracom stolci predviedli viacerí hráči. Prvým hráčom bol Kristián Tichák, študent 6.r., Konzervatórium Žilina, odbor cirkevná hudba. Verejnosti sa prihovorila aj reštaurátorka Michaela Poliaková.
Stavba nových organov
Okrem obnovy historických nástrojov sa bratia Muškovci venovali aj stavbe nových organov. Tieto moderné nástroje boli postavené podľa tradičných princípov, no s inovatívnym zvukovým návrhom, ktorý reflektoval súčasné hudobné požiadavky a estetické cítenie. Príkladom sú organy v Sielnici, Dolných Kočkovciach či Lendaku. Každý nový organ predstavoval jedinečnú výzvu a príležitosť pre Romana Mušku uplatniť svoje znalosti z architektúry, dizajnu a akustiky.
Jeho poslednou, monumentálnou realizáciou bol nový organ pre bratov Benediktínov, ktorý sa nachádza v Kláštore Premenenia Pána v Sampore. Tento rozsiahly projekt, na ktorom bratia Muškovci pracovali neuveriteľných 16 mesiacov, bol výsledkom Romanovej vízie. On sám organ architektonicky, konštrukčne a výtvarne navrhol. Slávnostné predstavenie tohto majstrovského diela sa uskutočnilo 31. januára 2025, len niekoľko mesiacov pred jeho odchodom. Tento organ predstavuje vrchol jeho organárskej tvorby a symbolizuje jeho trvalý odkaz v oblasti hudobného inžinierstva a umenia.
Roman Muška a rekonštrukcia národných kultúrnych pamiatok
Roman Muška bol autorom viacerých architektonických diel, pôsobil ako scénograf a venoval sa aj obnovám historických organov. Svoju stopu zanechal aj v Mestskom divadle Žilina, kde pracoval ako technológ scénických výprav. V oblasti rekonštrukcie a obnovy národných kultúrnych pamiatok (NKP) sa na Slovensku realizuje množstvo projektov, ktoré zahŕňajú rôzne typy stavieb a kultúrnych objektov.
Hoci text výslovne nespomína priamu rekonštrukciu "Kysuckého domu" v kontexte Romana Mušku, jeho rozsiahla práca na obnove národných kultúrnych pamiatok zahŕňala aj reštaurovanie Pažického organu v Kysuckom Novom Meste, čím sa prepojil s regiónom Kysúc. Prehľad niektorých projektov poukazuje na rozmanitosť aktivít, od obnovy fasád meštianskych domov až po reštaurovanie kostolných oltárov a kaštieľov.
Obnova meštianskych domov
Meštianske domy predstavujú významnú časť historického architektonického dedičstva. Mnohé z nich sú v kritickom stavebno-technickom stave a vyžadujú si komplexnú obnovu a záchranu. Napríklad: Obnova domu meštianskeho č. 1754/58 na Sobotskom námestí v Spišskej Sobote je jedným z projektov zameraných na zachovanie tohto typu stavieb. Dom meštiansky a brána v Medzeve je ďalším príkladom projektu, ktorý sa zaoberá obnovou tejto historickej architektúry. Rekonštrukcia domu meštianskeho č. 6 na Matejovskej ulici v Poprade - Spišskej Sobote je súčasťou úsilia o zachovanie mestského charakteru pamiatkových rezervácií. Obnova meštianskeho domu na Mäsiarskej ul. č. 65 v Košiciach, zapísaného v ÚZPF SR, je ďalším príkladom práce na obnove historických mestských centier. Dom meštiansky, č. ÚZPF 2918/0, v Levoči na Námestí Majstra Pavla č. 29, je tiež predmetom obnovy. Meštiansky dom na Palešovom námestí č. 43 v Spišskom Podhradí prechádza obnovou uličnej fasády. Rekonštrukcia južnej uličnej fasády domu č. 51 na Alžbetinej ulici v Košiciach je ďalším projektom obnovy meštianskej architektúry. Tieto projekty často zahŕňajú nielen opravy fasád, ale aj výmenu okien a dverí, sanáciu striech a iné stavebné práce nevyhnutné na zabezpečenie ich ďalšej existencie.
Obnova kaštieľov a kúrií
Kaštiele a kúrie sú ďalšou kategóriou kultúrnych pamiatok, ktoré si vyžadujú špecifickú pozornosť pri obnove: Obnova východného krídla kaštieľa Fesztyovcov v Hurbanove je projektom zameraným na rozsiahlejšiu rekonštrukciu. Obnova kultúrnej pamiatky - striech barokového kaštieľa v obci Lúka je príkladom zamerania na konkrétne časti stavby. Rokokovo-klasicistický kaštieľ v Košťanoch nad Turcom je predmetom obnovy ako národná kultúrna pamiatka. Rekonštrukcia kaštieľa v obci Majerovce, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, zahŕňa reštaurovanie náhrobných iluzívnych malieb. Kaštieľ Kubínyi v Rimavskej Sobote je tiež v procese obnovy.
Obnova sakrálnych stavieb a objektov
Sakrálne stavby, ako sú kostoly a kaplnky, ako aj ich interiérové prvky, sú tiež dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva. Hlavný oltár v evanjelickom kostole a.v. Mokrá Lúka je predmetom reštaurovania. Obnova Evanjelického kostola a. v. v Lopúchove je ďalším projektom zameraným na obnovu sakrálnej stavby. Reštaurovanie románskej fasády a románskeho portálu rímskokatolíckeho kostola sv. Alžbety v Šaštíne-Strážach poukazuje na prácu s historickými stavebnými slohmi. Ikonostasy gréckokatolíckych kostolov, napríklad v Čirči a Kružlove, sú predmetom reštaurovania, čo je špecifická a náročná práca. Reštaurovanie oltárov, ako sú oltáre sv. Františka s Assisi a sv. Jána Krstiteľa zo zaniknutého kláštora sv. Kataríny pri Dechticiach, ktoré sú dnes umiestnené v kostole sv. Kataríny, sú dôležitou súčasťou záchrany kultúrneho dedičstva. Mariánsky stĺp so sochou Panny Márie Immaculaty v Tužine je príkladom obnovy monumentálnej sakrálnej plastiky.
Obnova ľudovej architektúry a iné pamiatky
Rekonštrukcia sa týka aj ďalších typov objektov. Obnova domu ľudového súp. č. 130 v Pamiatkovej rezervácii ľudovej architektúry Osturňa je príkladom zamerania na tradičnú ľudovú architektúru. Sanácia strechy národnej kultúrnej pamiatky - Domu ľudového pamätného Kataríny Brinzovej vo Veľkom Grobe. Obnova roľníckeho dvora v Ždiari č. 68, ktorý zahŕňa roľnícky dom a hospodárske budovy. Banícke múzeum v Rožňave prechádza vonkajšou stavebnou obnovou. Rekonštrukcia židovskej synagógy v Brezne je ďalším významným projektom. Realizácia týchto projektov často zahŕba úzku spoluprácu s pamiatkovými úradmi a dodržiavanie prísnych postupov na zachovanie autenticity a historickej hodnoty.
Kultúrne a vzdelávacie centrum v Púchove
Dôležitým faktorom, ovplyvňujúcim kvalitu, funkčnosť a užívateľnosť diela je správne dispozičné riešenie a prepojenie jednotlivých častí diela. Koncept stavebného diela Kultúrneho a vzdelávacieho centra v Púchove, či už po stránke tvarovej, konštrukčnej alebo materiálovej bol zadefinovaný jeho hlavnými tvorcami, a to Ing. arch., Mgr. art. Romanom Muškom (architektonické riešenie, interiér vybraných častí), Ing. arch. Miroslavom Mišúnom (architektúra), Ing. Petrom Filípekom (statika), Ing. Petrom Slabinom, CSc (divadelná a javisková technika) a v neposlednom rade zástupcami Mesta Púchov.
Komunikácia medzi jednotlivými podlažiami je zabezpečená štyrmi vnútornými schodiskami a jedným osobným výťahom vo vstupnej hale. V 1. PP sa nachádza do červeno-čiernej farby ladená malá divadelná sála (kinosála) s kapacitou 84 miest na sedenie z toho 12 dvoj sedadiel, ktorá bude slúžiť pre malé divadelné formy a 3D kino. Okolo tejto miestnosti sú zoskupené šatne pre hercov, sociálne zariadenia pre hercov a návštevníkov, skladovacie priestory a technické miestnosti. Na 1. NP sa nachádza do modro-sivej farby ladená hlavná sála celého objektu a to veľká divadelná sála s javiskom. Kapacita veľkej sály 241 miest na sedenie umiestnených v zásuvnej tribúne a 41 VIP sedení, ktoré sú mobilné a je možné ich umiestniť priamo pod pódium. Do veľkej sály sa vchádza cez vstupnú halu, prístupnú z oboch strán, a taktiež je prístupovou komunikáciou do reštaurácie a na balkóny veľkej sály, ktoré sú umiestnené na 2. NP. Okrem toho sú tu aj šatne pre hercov so zázemím a zásobovacia a obslužná časť javiska. Na 2. NP je reštaurácia s kuchyňou a zázemím s predpokladanou kapacitou výdaja cca.
Technické špecifikácie Kultúrneho a vzdelávacieho centra Púchov
| Parameter | Popis |
|---|---|
| Autor architektonického riešenia | Ing. arch., Mgr. art. Roman Muška, Ing. arch. Ladislav Vrbica, Ing. arch. Miroslav Mišún |
| Projektanti architektonickej časti | Architekt INVEST, s. r. o. |
| Projektanti - statika stavby | Ing. Peter Filipek, Ing. Libor Lukačovič |
| Hlavný zhotoviteľ | OHL Pozemné stavby a. |
| Stavebné náklady bez DPH | 3,1 mil. |
| Budova | dvojpodlažná čiastočne podpivničená s plochou strechou |
| Výška budovy | Najvyšší bod tvorí javiskový komín, +20,47 m |
| Obvodový plášť | ŽB zvislé nosné steny hr. 250 mm, fasádny systém zo sendvičových panelov Trimoterm INVISIO (minerálna vlna hr. 120 mm / 50 mm) |
| Presklená časť fasády | hliníkové fasádne steny SAPA s prerušovaným tepelným mostom, číre bezfarebné izolačné dvojsklá (bezpečnostné a protipožiarne) |
| Stropné konštrukcie | ŽB stropné dosky hr. 250 mm, oceľové priehradové konštrukcie nad hľadiskom a javiskovým komínom |
| Tepelná a hydroizolácia striech | Parozábrana GLASTEK 40 MINERAL, izolácia NOBASIL SPN hr. 120 mm, NOBASIL SPS hr. 80mm, hydroizolácia FATRAFOL 810 |
| Vnútorné deliace konštrukcie | Steny z tehál P+D POROTHERM hr. 140 mm a 80 mm |
| Vnútorné povrchy stien a stropov | Vápenno-cementové omietky, sadrokartónové akustické predsteny a podhľady (impregnované vo vlhkých miestnostiach) |
| Podlahy | Keramická dlažba (vstupná hala, chodby, soc. zariadenia, schodiská), PVC podlahy (šatne, kino-divadelná sála), laminátové podlahy (kancelárie), veľkoplošné drevené dubové parkety (veľká sála), drevená palubovka (javisko), koberce (balkóny) |
| Malá divadelná sála (kinosála) | V 1. PP, kapacita 84 miest, červeno-čierne farebné ladenie |
| Veľká divadelná sála | Na 1. NP, kapacita 241 miest (zásuvná tribúna) + 41 VIP mobilných sedení, modro-sivé farebné ladenie |
Odkaz a Pamiatka Romana Mušku
Správa o odchode Romana Mušku zasiahla nielen jeho blízkych, ale aj široké spektrum ľudí z umeleckého a kultúrneho života, s ktorými mal možnosť spolupracovať. Hudobník, spisovateľ a zakladateľ rodinného festivalu Vrbovské vetry Branislav Jobus vyjadril svoju hlbokú ľútosť a vďačnosť v dojímavých slovách: „Milý Roman. Aj keď to už nečítaš, napíšem ti to.“ Jobusove slová odhaľujú Mušku nielen ako výnimočného profesionála, ale predovšetkým ako človeka s veľkým srdcom. Jobus spomenul ich spoluprácu pri vymyslení loga pre festival Preccedu Vrbovských vetrov a dokonca aj jeho pomoc pri príprave syna na prijímačky na vysokú školu. „Česť pre mňa mať možnosť spoznať skromného génia, dobrého človeka a priateľa, akým si mi bol. Česť tvojej pamiatke,“ dodal Jobus, čím podčiarkol jedinečnosť Muškovej osobnosti. Roman Muška bol autorom viacerých architektonických diel, pôsobil ako scénograf a venoval sa obnovám historických organov. Svoju stopu zanechal aj v Mestskom divadle Žilina, kde pracoval ako technológ scénických výprav. „Počas svojho pôsobenia v divadle preukázal mimoriadnu odbornosť a cit pre detail. Česť jeho pamiatke,“ uviedlo divadlo vo svojom vyhlásení. Posledná rozlúčka s Romanom Muškom sa uskutočnila v piatok 22. augusta o 14. hodine v Kostole sv. Šimona a Júdu v Námestove, po ktorej nasledoval pohreb na miestnom cintoríne. Hoci jeho fyzická prítomnosť medzi nami skončila, jeho architektonické diela, scénografické návrhy a predovšetkým jeho organárske umenie budú naďalej svedčiť o jeho talente, vášni a neúnavnej tvorivosti. Roman Muška zanechal trvalú stopu nielen v budovách a na divadelných doskách, ale aj v srdciach tých, ktorí ho poznali a obdivovali jeho jedinečné schopnosti.
tags: #roman #muska #kysucke #dom #rekonstrukcia