Máj roku 2026 sa do dejín slovenského výkonu správy bytových domov zapíše veľkými písmenami. Ústavný súd Slovenskej republiky vydal prelomové rozhodnutie, ktoré zásadným spôsobom mení doteraz zaužívanú a mnohými kritizovanú prax v oblasti rozpočítavania nákladov na dodané teplo. Toto zásadné rozhodnutie sa týka pravidiel, podľa ktorých museli za kúrenie prispievať aj vlastníci bytov, ktorí sa od centrálneho vykurovania odpojili a využívajú individuálne vykurovanie.
Podnet podali opoziční poslanci Národnej rady SR. Podľa nich išlo o zásah do vlastníckeho práva. Rozhodol o tom Ústavný súd SR, ktorý konštatoval, že ustanovenia vyhlášky č. 503/2022 Z. z. (§ 7 ods. 5 a § 8 ods. 4 a 5) Ministerstva hospodárstva SR o rozpočítavaní nákladov na teplo a teplú vodu nie sú v súlade s Ústavou SR, dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ani so zákonom o tepelnej energetike. Rozhodnutie bolo vynesené 6. mája 2026.
Prelomové rozhodnutie Ústavného súdu SR
Ústavný súd Slovenskej republiky vydal prelomové rozhodnutie, ktoré zásadným spôsobom mení doteraz zaužívanú a mnohými kritizovanú prax v oblasti rozpočítavania nákladov na dodané teplo. V prostredí, kde sa technické normy často považujú za nadradené právnym princípom, súd pripomenul, že aj najdokonalejšia metodika rozpočítavania tepla musí rešpektovať ústavné limity.
Vyhláška, podľa ktorej majú vlastníci bytov platiť za spoločné teplo aj napriek tomu, že sú odpojení od centrálneho vykurovania, nie je v súlade s Ústavou SR. Povinnosť prispievať na celkové náklady za vykurovanie aj tým vlastníkom bytov, ktorí nie sú napojení na centrálny zdroj, priniesla vyhláška ministerstva hospodárstva pred troma rokmi. Práve tieto paragrafy ukladali povinnosť platiť za teplo aj tým vlastníkom, ktorí boli technicky odpojení od centrálneho vykurovania alebo mali individuálne vykurovanie.
Vyhláška im prikazovala podieľať sa na tzv. základnej zložke nákladov, hoci zákon o tepelnej energetike takúto povinnosť nepozná. Ústavný súd preto konštatoval, že ministerstvo prekročilo svoje splnomocnenie podľa čl. 123 Ústavy SR, porušilo zásadu zákonnosti podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a uložilo povinnosti v rozpore s čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR. Súd zároveň konštatoval nesúlad s článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a so zákonom o tepelnej energetike. Rozhodnutie Ústavného súdu o platbách za spoločné teplo sa v Aktuálne :24 venoval redaktor STVR Peter Tarasovič: „Ústavný súd rozhodol, že napadnuté ustanovenia vyhlášky ministerstva hospodárstva nie sú v súlade s ústavou a vo zvyšnej časti návrhu nevyhovel,“ informovala hovorkyňa Ústavného súdu SR Martina Ferncová.
Pozadie sporu o rozpočítavanie nákladov na teplo
Návrh na začatie konania podala skupina 32 poslancov Národnej rady SR. Poslanci napadli ustanovenia vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 503/2022 Z. z., ktorá upravuje teplotu teplej vody na odbernom mieste a pravidlá rozpočítavania nákladov na teplo dodané v teplej vode, na vykurovanie a na teplo vyrobené v decentralizovanom zdroji. Opoziční poslanci ju napadli na Ústavnom súde SR. Podľa nich išlo o zásah do vlastníckeho práva. Súd konštatoval, že sporné pasáže vyhlášky nie sú ani v súlade s dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd či zákonom o tepelnej energetike.
Spor sa týkal aj odpojených bytov. Sporné ustanovenia sa týkali najmä pravidiel, podľa ktorých sa základná zložka nákladov na vykurovanie rozpočítavala aj na byty a nebytové priestory odpojené od vykurovacej sústavy v dome. Vyhláška zároveň určovala koeficienty, podľa ktorých sa mala pri takýchto priestoroch zohľadňovať ich podlahová plocha. Opozícia namietala zásah do vlastníckych práv majiteľov bytov s individuálnym vykurovaním. Poslanci poukázali na to, že vlastníci bytov, ktorí sa rozhodli odpojiť od centrálneho vykurovania a zabezpečiť si individuálne vykurovanie, investovali nemalé finančné prostriedky s cieľom dosiahnuť samostatnosť v zabezpečení tepla.
„Napriek tomu napadnuté ustanovenia týmto vlastníkom ukladajú povinnosť prispievať na základnú zložku nákladov na teplo, pričom rozsah tejto povinnosti môže dosahovať až 100 percent podlahovej plochy ich bytu,“ uviedli v podaní. Povinnosť vlastníkov odpojených bytov prispievať na základnú zložku nákladov na vykurovanie predstavovala podľa skupiny poslancov neústavný zásah do ich vlastníckeho práva. Sporné ustanovenie sa týkalo bytov, ktoré nie sú napojené na centralizované zásobovanie teplom a majú vlastné kotly.
Rezort hospodárstva určil takýto spôsob výpočtu okrem iného aj s argumentáciou, že aj nenapojené byty získavajú teplo prestupom energie od susedných bytov a spoločných priestorov, ktoré sú napojené na systém diaľkového vykurovania. Vyhláška predpokladala, že aj odpojené byty sa musia nejakou časťou podieľať na nákladoch za rozvody tepla v bytovom dome a prestupy tepelnej energie cez steny. Na druhej strane prestupy tepla z „odpojených“ bytov opačným smerom k susedom vyhláška nezohľadňovala.
Dôsledky rozhodnutia: Precedens a nové výzvy
Toto rozhodnutie Ústavného súdu prináša zásadný obrat: vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sú odpojení od centrálneho zdroja tepla, už nemajú povinnosť prispievať na teplo, ktoré neodoberajú. Vyhláška ukladajúca povinnosť rozpočítavať náklady na centrálne vykurovanie aj na odpojené bytové jednotky prekročila zákonný rámec a zasiahla do vlastníckych práv. Tieto ustanovenia, ktoré nútia k týmto platbám, stratia účinnosť a následne má ministerstvo hospodárstva šesť mesiacov na to, aby tento stav napravilo a zmenilo samotnú vyhlášku. Keďže ide o vyhlášku, ide o jednoduchý postup. V prípade zákona by to bolo, samozrejme, komplikovanejšie, to by muselo prejsť cez parlament.
Dopad na vlastnícke práva a kolektívne bývanie
Prvá zásadná otázka, ktorú musíme v kontexte ústavného nálezu rozmeniť na drobné, sa týka samotnej podstaty bytového spoluvlastníctva. Bytový dom je zo svojej podstaty živým organizmom založeným na princípe núteného spoločenstva. Stávate sa spoluvlastníkom spoločných častí, spoločných zariadení, príslušenstva a pozemku. S týmto vlastníctvom je neodbytné spojená povinnosť podieľať sa na nákladoch spojených s prevádzkou, údržbou a opravami domu.
Doterajšia právna filozofia a legislatíva postavená na vyhláškach ministerstva hospodárstva striktne presadzovala princíp takzvanej energetickej solidarity. Rozhodnutie Ústavného súdu z mája 2026 tento doterajší absolútny diktát kolektívu voči jednotlivcovi zásadne koriguje. Súd sa pozrel na problém optikou ústavnej ochrany vlastníckeho práva podľa článku dvadsať Ústavy Slovenskej republiky. Precedens spočíva v tom, že súd jasne zadefinoval hranicu, kde končí legitímna miera solidarity a kde už začína neústavné zásah do práv jednotlivca. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR je vlastnícke právo chránené a jeho obmedzenie musí byť zákonné, primerané a nevyhnutné. Vyhláška však ukladala povinnosť platiť za službu, ktorú vlastník neodoberá.
V zmysle vzťahu jednotlivca voči kolektívu toto rozhodnutie neznamená zrušenie spoluvlastníckych povinností ako takých. Vlastník bytu naďalej musí platiť za opravy strechy, výťahov či upratovanie spoločných priestorov. Prelom nastáva v tom, že kolektív vlastníkov už nemôže prostredníctvom väčšinového hlasovania alebo odkazom na staré vyhlášky prehlasovať jednotlivca a nútiť ho platiť za komoditu, pri ktorej preukázateľne došlo k legálnemu odpojeniu od spoločného systému.
Paradoxom celého rozhodnutia je fakt, že Ústavný súd v odôvodnení vôbec nespochybnil samotnú logiku platenia za teplo v prípade odpojených bytov. Naopak, priznal, že je „plne legitímne“, aby sa vlastníci odpojených bytov podieľali na nákladoch, pretože profitujú z prestupov tepla od susedov a z vykurovania spoločných priestorov. Ak je odpojený byt umiestnený uprostred bytového domu, susediace byty ho neustále obklopujú a vyžarujú teplo cez steny, podlahy a stropy. Ak by sa odpojený vlastník úplne oslobodil od všetkých platieb, jeho susedia by mu nedobrovoľne dotovali temperovanie bytu na minimálnu únosnú teplotu.
Rozhodnutie zároveň zapadá do širšieho európskeho rámca. Európsky súd pre ľudské práva už v prípade Sporrong a Lönnroth zdôraznil, že zásah do majetku musí byť primeraný a musí existovať spravodlivá rovnováha medzi verejným záujmom a právami jednotlivca. V prípade Hutten-Czapska zase pripomenul, že štát nesmie prenášať neprimerané bremená na jednotlivcov. A v prípade James jasne povedal, že zásah do vlastníctva musí byť nielen zákonný, ale aj nevyhnutný.
Legislatívne vákuum a potreba novej metodiky
Problém nastáva v praxi. Ak správcovia nebudú môcť aplikovať protiústavné ustanovenia vyhlášky, náklady za teplo, ktoré do odpojených bytov preukázateľne fyzikálne preniklo, budú musieť zaplatiť ich susedia, ktorí sú na CZT napojení. Tým vzniká nová nespravodlivosť voči vlastníkom, ktorí systém CZT riadne využívajú. Ústavný súd tak v mene formálnej legality (ochrany výhrady zákona) dočasne obetoval materiálnu spravodlivosť v bytových domoch.
Ešte vypuklejší problém nastáva na strane správcov bytových domov a spoločenstiev vlastníkov bytov. Majú správcovia k dispozícii metodiku a vstupné údaje, aby dokázali spracovať vyúčtovania po tomto rozsudku spravodlivo a v súlade so zákonom? Tu narážame na obrovské legislatívne a technické vákuum. Súčasná platná legislatíva, najmä vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky číslo 503/2022 Z. z., ktorá upravuje pravidlá rozpočítavania tepla, s takýmto radikálnym výkladom ochrany odpojených vlastníkov plne nepočítala. Správcovia sa tak ocitli v nezavidiahodnej situácii.
Na jednej strane majú vykonateľné rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré chráni odpojených vlastníkov, na druhej strane sú viazaní platným znením vyhlášky a chýbajúcou novou metodikou zo strany ministerstva. Aby bolo vyúčtovanie skutočne spravodlivé, správcovia by museli mať k dispozícii detailné energetické a termodynamické audity pre každý jeden bytový dom. Väčšina správcov na Slovensku takýmito údajmi nedisponuje. Nedisponujú nimi ani samotné bytové domy, pretože vypracovanie takýchto expertných posudkov je finančne aj časovo nesmierne náročné.
Bez presných technických dát a bez jasnej, novej a právne záväznej metodiky zo strany štátu budú správcovia pri tvorbe najbližších ročných vyúčtovaní čeliť obrovskému riziku. Ak vyúčtovanie zostavia podľa starej vyhlášky, riskujú žaloby zo strany odpojených vlastníkov, ktorí sa budú odvolávať na nález Ústavného súdu. Ak náklady odpojeným vlastníkom škrtnú bez exaktného prepočtu prestupov tepla, riskujú masové reklamácie a súdne spory zo strany zvyšných pripojených vlastníkov, ktorým nekontrolovateľne stúpnu účty. Ministerstvo hospodárstva stojí pred náročnou úlohou. Musí pripraviť novú právnu úpravu, ktorá bude rešpektovať ústavu, fyziku aj ekonomiku.
'Decoding CJEU Judgments': CELS Seminar (audio)
Reakcie a ďalšie kroky
Opoziční poslanci rozhodnutie Ústavného súdu vítajú. „Ústavný súd jasne pomenoval, že štát prekročil svoje právomoci a zasiahol do vlastníckeho práva. Ľudia mali platiť aj za systém, ktorý nevyužívajú, a to dokonca v rozsahu, ktorý mohol dosahovať celú podlahovú plochu ich bytu. Vyhláška trestá ľudí za ich snahu o nižšie účty,“ povedal líder zmeny v energetike a podpredseda PS Ivan Štefunko.
Ministerstvo hospodárstva reaguje, že predpis na rozpočítavanie tepla medzi všetkých vlastníkov bytov sa v praxi objavil už v roku 2009, teda ešte pred vydaním spornej vyhlášky. „Predmetná právna úprava bola už v uplynulých rokoch predmetom preskúmania zo strany prokuratúry, bez zistenia porušenia zákona, protestu prokurátora či prípadného upozornenia. Aj z tohto dôvodu považuje ministerstvo za potrebné najskôr detailne analyzovať odôvodnenie,“ uviedla hovorkyňa Ministerstva hospodárstva Mária Pavlusik. Ministerstvo hospodárstva k rozhodnutiu ÚS sa vyjadrí až po jeho dôkladnom preštudovaní. Rezort pritom tvrdí, že zatiaľ má k dispozícii len tlačovú správu Ústavného súdu SR k rozhodnutiu o nesúlade časti vyhlášky č. 503/2022 Z. z. s ústavou a zákonom o tepelnej energetike. „Po doručení rozhodnutia a jeho dôkladnom preštudovaní rezort hospodárstva následne zaujme stanovisko k ďalšiemu postupu,“ uviedol.
Asociácia rozpočítavateľov tepla a vody (ARTAV) Slovensko dnes oficiálne podala na Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) žiadosť o naliehavé metodické usmernenie. Správcovia bytových domov a rozpočítavateľské organizácie sa ocitli pod enormným časovým tlakom. Podľa zákona musia vlastníkom doručiť ročné vyúčtovanie najneskôr do 31. mája 2026. Upozorňujeme, že ak odpojené byty prestanú v dôsledku nálezu participovať na základnej zložke nákladov na teplo, ich finančné zaťaženie sa automaticky presunie na plecia vlastníkov, ktorí zostali pripojení na systémy centrálneho zásobovania teplom (CZT).
Rozhodnutie však nemá spätnú účinnosť, má vplyv na tie ročné vyúčtovania, ktoré ku dňu jeho publikovania v Zbierke zákonov ešte neboli predložené vlastníkom. Štát musí bezodkladne reagovať vydaním novej, modernej a spravodlivej metodiky rozpočítavania, ktorá zohľadní ako práva odpojených jednotlivcov, tak aj legitímne záujmy pripojenej väčšiny. Dovtedy zostáva na pleciach správcov, predsedov spoločenstiev a samotných vlastníkov, aby k ročným vyúčtovaniam pristupovali s maximálnou obozretnosťou, komunikovali spolu otvorene a vyhýbali sa unáhleným krokom, ktoré by mohli viesť k zdĺhavým a finančne vyčerpávajúcim súdnym sporom.
tags: #rozhodnutie #us #centralne #vykurovanie