Schody už tisícročia pomáhajú prekonávať výškové rozdiely vo všetkých stavbách, ktoré si človek postavil. O tom, aké dôležité boli schody a stále sú, svedčia majestátne realizácie schodísk v historických budovách, ktoré majú neuveriteľne krásne zábradlia a filmári ich milujú. Súčasná doba však schodom vtláča pečať ľahkosti a čoraz viac vzdušnosti, pretože „architektúra slnka a skla“, ktorá si v súčasnosti získava naše srdcia, je taká. Správne navrhnuté a inštalované schody aj zábradlie nie sú len o vizuálnom dojme - v prvom rade by každému majiteľovi malo záležať hlavne na bezpečnosti aj pohodlí pri každodennom používaní. Keď sú výšky schodov jednotné a v mierach, ktoré zodpovedajú prirodzenému ľudskému kroku, znižuje sa riziko zakopnutia aj následného úrazu. Schodiská sa využívajú celodenne, preto je bezpečnosť pohybu pri návrhu prioritnou podmienkou.
Podesty: Nevyhnutnosť pri dlhých schodiskových ramenách
Plochu, ktorá prerušuje rad schodov a je vhodná na vykonanie 1-2 horizontálnych krokov, nazývame podestou. Podesta má naozaj dôležitú funkciu, keď schodiskom prekonávame väčšie výšky. Možno ste si ešte nevšimli, ale z tohto dôvodu sú podesty zaradené aj do schodísk pred klasicistickými budovami. Rozmer podesty (jej dĺžka) je odvodený od šírky schodiska a nesmie sa zúžiť. Podesta je tvorená z plnohodnotných schodiskových stupňov, ktorého hĺbku zväčšíme o jeden až dva kroky. Takto vieme dodržiavať rytmus chôdze. Pri iných schodiskách, ak je potrebné dostať sa na veľkú výšku - čo je možné vykonať s viac ako 18 stupňami - je možné vytvoriť aj dolnú podestu. Týmto spôsobom môžeme znížiť počet stupňov v jednom schodiskovom ramene o dva alebo tri stupne.
Legislatívne požiadavky na počet stupňov a podesty
Zásadné pravidlá pre konštrukciu schodísk stanovujú maximálny počet stupňov na jedno rameno schodiska. Podľa ČSN 73 4130 „§31. Počet výšek schodišťových stupňů v jednom schodišťovém rameni smí byt nejvýše 16, u pomocných schodišť, schodišť v rodinných domcích a schodišť uvnitř bytů 18. Při větším počtu výšek schodišťových stupňů se schodišťovć rameno rozdělí podestou (podestami) na dvě nebo více ramen.“ Zákon nevysvetľuje, ale podesty musíme zaradiť najmenej po každých 16 alebo 18 stupňoch kvôli riziku úrazu. Vyhláška č. § 17 ods. 4 tiež uvádza, že v jednom schodišťovom ramene nesmú byť menej ako tri stupne.
Medzi najzákladnejšie patria STN 73 4130, STN 74 3305 a STN 73 0831, ktoré definujú výšky, vzdialenosti, počet stupňov, držadlá a medzery výplní. Tieto normy tiež stanovujú, že každý stupeň musí mať rovnakú výšku. Akékoľvek schodisko bez dodržania týchto noriem, napríklad bez zábradlia pri výške schodiska nad 50 cm, nemôže prejsť kolaudáciou a predstavuje reálne riziko pre užívateľov.
Bezpečnosť schodiska: Detaily, ktoré chránia
Schodisko je nebezpečná prevádzka. Bohužiaľ, nehody sa vyskytujú a konečný výsledok závisí veľkou mierou od toho, koľko stupňov spadá zranená osoba. Riziko sa týka mladých aj starých, preto sa maximálnej bezpečnosti nikdy nesnažte zbaviť alebo ju zľahčovať.
Protišmykové povrchy a vizuálne rozlíšenie
Vyhláška č. § 17 ods. 4 stanovuje, že povrch stupňov musí mať protišmykovú úpravu. Súčiniteľ šmykového trenia pri okraji schodiskového stupňa musí byť najmenej μ = 0,6. Článok 36 ďalej hovorí, že povrch schodiskových stupňov má byť opticky odlišný od povrchu odpočívadiel (podest), tak aby bolo zrejmé, kde schodiskové rameno začína a kde končí. Úprava podstupnice by v ideálnom prípade mala byť odlišná, čím sa dosiahne vizuálne rozlíšenie jednotlivých schodov medzi sebou.
Osvetlenie schodísk
Bezpečnosť pohybu je pri návrhu osvetlenia prvoradou podmienkou. Ideálne je, aby počas dňa bolo celé schodisko osvetlené prirodzeným svetlom. Večerná a nočná prevádzka je ešte náročnejšia na svetlo, lebo ide vždy o bezpečný pohyb. Obvykle sa rieši inštaláciou svetla (svetiel) na bočné steny. Toto riešenie má nevýhodu v tom, že ak intenzita svetla je menšia, človek svojou postavou vytvára tiene a zakrýva si výhľad na stupne. Riešením sú bočné osvetlenia stupňov malými svetlami tesne nad stupnicou alebo v podstupnici. Na toto riešenie sa však musí myslieť už počas stavby, aby sa počas stavby položili - priviedli káble pre elektrinu.
Ideálne rozmery a proporcie schodov
Pre postavenie pohodlných schodov treba dodržať určité parametre. Aby sa vám po schodoch chodilo maximálne pohodlne, musíte docieliť správny pomer medzi výškou a šírkou schodu. Všetky schody musia byť rovnako vysoké a rovnako široké. Tento pomer vychádza zo zistenia, že dĺžka priemerného pohodlného kroku je 630 mm. Táto dĺžka je pohodlná aj pri „kráčaní“ do výšky a platí tu vzorec 2h + b = 630 mm, kedy h znamená výšku schodu a b šírku jedného schodu. Výšku (h) jedného schodu vynásobíme dvakrát a pripočítame šírku (b), pričom výsledok musí byť 630 mm.
Ideálna výška schodu sa pohybuje medzi 16 - 18 cm, pričom najpoužívanejší štandard je okolo 17 cm. Toto rozpätie zabezpečuje prirodzený a plynulý krok, bez nutnosti inštalácie nevýhodne dlhých alebo príliš krátkych krokov (nášľapov). Ďalším dôležitým parametrom je hĺbka nášľapnej plochy - ideálne okolo 28 cm, optimálne v rozmedzí 25 - 30 cm. Podľa súčasnej praxe normy STN považujú za prijateľnú maximálnu výšku schodu do 20 cm, hoci pre optimálne pohodlie sa odporúča budovať schody v nižšej výške. Aj na točitých schodoch, kde môže byť priestor limitujúci, sa v praxi osvedčili schody s výškou do 18 až 20 cm.
Minimálna šírka schodiska v rodinnom dome musí byť najmenej 900 mm. Sklon schodiskových ramien hlavného schodišťa nesmie byť väčší ako 35 stupňov, v bytovom dome bez výťahu nesmie byť väčší ako 33 stupňov. Schodište vnútri bytu s konštrukčnou výškou menšou ako 3 000 mm a schodište do podzemného podlažia môže mať sklon schodišťových ramien najviac 41 stupňov.
Prehľad odporúčaných parametrov schodiska
| Parameter | Odporúčaná hodnota |
|---|---|
| Max. počet stupňov v ramene | 16 |
| Ideálna výška stupňa (h) | 160 - 180 mm |
| Ideálna šírka nášľapu (b) | 250 - 300 mm |
| Minimálna šírka schodiska (RD) | 900 mm |
| Vzorec pohodlného schodu | 2h + b = 630 mm |
Zábradlia: Nenahraditeľný bezpečnostný prvok
Každé schodisko musí mať posúdenú a navrhnutú bezpečnosť pohybu. Jeden z prvkov tejto bezpečnosti je zábradlie a madlá, ktorých sa držíme pri pohybe či už hore alebo dole. Schodiskové zábradlie je teda prvok schodiska, ktorý plní dve funkcie - bezpečnostnú (proti pádu) a podpornú (držanie sa pri výstupe po schodisku).
Výška a konštrukcia zábradlia podľa noriem
Výška zábradlia sa prepočítava vzhľadom na možnosť výšky prepadu cez zábradlie. Pri každej pochôdznej ploche stavby, kde je nebezpečenstvo pádu osôb a ku ktorej je možný prístup osôb, sa musí zabezpečiť ochranným zábradlím, prípadne inou zábranou, ktorá musí bezpečne odolávať zaťaženiu pôsobiacemu vo vodorovnom aj zvislom smere. Najmenšia dovolená výška zábradlia vrátane držadla je:
- Základná - 1 000 mm vo všetkých prípadoch, keď nie je predpísaná väčšia výška alebo dovolená znížená výška.
- Znížená - 900 mm, ak je hĺbka voľného priestoru najviac 3 m.
- Zvýšená - 1 100 mm, ak:
- hĺbka voľného priestoru je väčšia ako 12 m,
- pochôdzna plocha sa vo vzdialenosti menšej ako 1 m zvažuje k voľnému okraju sklonom väčším ako 10% alebo stupňovito, bez ohľadu na hĺbku voľného priestoru, ak nie je potrebné použiť zábradlie podľa písmena d),
- vo voľnom priestore je ohrozenie látkami škodlivými zdraviu.
- Zvláštna - 1 200 mm, ak je hĺbka voľného priestoru väčšia ako 30 m.
Schodisko a rampa, ktorých šírka neprekračuje 1 200 mm, musia byť vybavené jedným zábradlím s výnimkou kruhového schodišťa, ktoré musí mať dve zábradlia. Schodisko a rampa širšie ako 1 200 mm musia byť vybavené dvoma zábradliami alebo držadlami.
Špecifické požiadavky na výplne a madlá
V bytovom dome a v prevádzke určenej deťom musí byť zábradlie plné alebo s tabuľovou výplňou, so stĺpikovou výplňou zo zvislých tyčových prvkov alebo s mriežkovou výplňou. Medzery medzi zvislými tyčami zábradlia nesmú byť širšie ako 120 mm v bytovom dome a 80 mm v prevádzke určenej deťom. Medzery medzi vodorovnými a šikmými (v uhle viac ako 45* od zvislice) nesmú byť širšie ako 180 mm. Ak hrozí nebezpečenstvo pokĺznutia alebo prepadnutia, musí sa zábradlie pri podlahe zabezpečiť ochrannou lištou najmenej 100 mm vysokou.
Šikmé zábradlie schodišťa a šikmej rampy musí sa zabezpečiť madlom umiestneným vo výške najmenej 900 mm a najviac 1 200 mm. Pri stavbe určenej na pobyt detí do šiestich rokov sa navyše musí umiestniť madlo vo výške najmenej 400 mm a najviac 500 mm a do dvanástich rokov vo výške najmenej 600 mm a najviac 700 mm. Veľkú pozornosť treba venovať ukončeniu zábradlia v miestach, kde schodisko začína a končí, teda uchyteniu do podlahy stropov! Toto upevnenie musí byť veľmi robustné, nakoľko v ňom sa koncentruje všetka „ťahová“ sila nášho pridŕžania sa pri výstupe.
Dizajn a materiály schodísk
Dispozícia určuje aj konštrukčnú skladbu schodiska. Základom pre perfektný návrh schodiska je však premyslenie si dispozície priestoru, kde schodisko postavíte, už vo fáze úvodného projektu stavby rodinného domu. Musíte mať aj jasnú predstavu celkovej koncepcie dizajnového riešenia interiéru, aby konštruktér vedel voliť materiály, ktoré nebudú v konečnom výsledku kontraproduktívne s dizajnom zariaďovacích predmetov (nábytku). Dáte tak základ pre výtvarné riešenie tohto dôležitého prvku vašej stavby.
Typy schodísk a ich estetika
Stále delíme na vonkajšie schodiská a vnútorné. Vonkajšie schody slúžia na vstup do domu. Niekedy sú to len 2 - 3 stupne, inokedy celý komplex ramien. Najkrajšími ukážkami, ako sú dôležité vonkajšie schodiská, sú schody do hradov a zámkov. Sú široké a často komponované v malej výške cca 10 cm so širokými stupňami, aby po nich mohol vystúpať aj jazdec na koni. Vnútorné schodisko je neoddeliteľnou súčasťou každého poschodového domu. Nemusí to byť však len nevyhnutný „komunikačný prostriedok“ slúžiaci na prepojenie poschodí domu. O tom, akú z funkcií budú schody plniť, rozhoduje dispozícia budúceho domu. Ak schodisku venujeme samostatný priestor, tak uprednostňujeme funkciu. Pri rovných schodoch zvyčajne nie je podesta až taká rušivá. Naopak, podesta prerušuje stúpanie, a tým aj líniu zábradlia, najmä ak sa to stane na špirálovom schodisku. Takéto zábradlie môže byť vážnou estetickou chybou schodiska.
Materiály a ich kombinácie
Najčastejším materiálom a aj najviac využívaným materiálom, ktorý si udržuje svoju veľkú popularitu pri riešení schodísk, je stále drevo. Pod vplyvom súčasných interiérových trendov nachádzame drevo čoraz častejšie kombinované so sklom, ale aj s kovom - najmä v nosnej konštrukcii. Zaujímavé sú riešenia priznaných, dohladka opracovaných šedých betónových stien či stupňov v kombinácii so sklenenými „zábradliami“ po celej výške steny.
Lisované schodiskové stupne patria medzi obľúbené voľby vďaka svojej pevnosti a jednoduchej montáži. Vyrábajú sa z oceľových pásov, ktoré sú lisované do nosných prvkov a vytvárajú tak stabilnú a bezpečnú konštrukciu. Pozinkované schodiskové stupne sú ideálne na vonkajšie aj vnútorné použitie. Ak hľadáte skutočne stabilné a bezpečné riešenie, odporúčame kombináciu schodiskových stupňov s pororoštami. Vďaka svojej odolnosti proti korózii vydržia desiatky rokov bez nutnosti ďalšej údržby. Správny výber schodiskových stupňov je kľúčový pre bezpečnosť a dlhú životnosť schodiska.
