Tuberkulóza a výzva izolácie pacienta: Komplexný pohľad na infekčné ochorenie

Tuberkulóza je vlastne jednou z najstarších infekčných chorôb, ktorá môže okrem pľúc napadnúť aj iné orgány. Zabíjala počas celej histórie ľudstva a je nebezpečná aj v súčasnosti. Toto ochorenie môže postihnúť ktorýkoľvek orgán v ľudskom tele okrem vlasov, nechtov a chrupaviek. Postihuje teda všetko ostatné, čo je prekrvené.

Tuberkulóza (TBC), ľudovo prezývaná „suchoty“, je závažné infekčné ochorenie, ktoré spôsobuje baktéria Mycobacterium tuberculosis, známa aj ako Kochov bacil. Prečo práve suchoty? Pretože klasický pacient s tuberkulózou je vyziabnutý, chudý. Napríklad u mužov pri výške 1.80 m majú hmotnosť iba 35 - 40 kg, u žien pri výške 1.60 m je to asi 28 - 30 kg. Takže sú naozaj vychudnutí. Tuberkulóza sa spomína už v Starom zákone: Pán Ťa bude biť suchotami. Keď v britskom múzeu otvorili sarkofágy s múmiami a zobrali z nich vzorky z chrbtice, kde boli deformované a dali ich na klasické tekuté pôdy, tak mykobaktérie dokázali začať rásť.

Po viac než dvoch desaťročiach poklesu prípadov TBC bol v posledných rokoch zaznamenaný mierny nárast počtu nakazených. Zvýšenie počtu prípadov sa pripisuje pandémii koronavírusu, ktorá zhoršila prístup k diagnostike i liečbe tohto ochorenia.

Formy tuberkulózy

Dôležité je spomenúť, že aj keby ste sa nakazili tuberkulózou, ochorenie sa nemusí rozvinúť. Ak sa niekto nakazí tuberkulózou, neznamená to, že nevyhnutne ochorie. Väčšina nakazených jedincov má obranné mechanizmy vyvinuté dostatočne na to, aby zabránili ochoreniu. Predpokladá sa, že iba 10 % nakazených ochorie v priebehu života. Choroba sa vyvíja pomaly, niekoľko mesiacov.

Tuberkulóza sa u človeka vyskytuje vo viacerých formách:

• Latentná (skrytá) forma tuberkulózy: Až v 90% prípadov neprechádza primárna infekcia do aktívnej formy, ale prechádza do latentného štádia. Pri ňom sa vytvorí tzv. tuberkuloidný granulóm a dôjde k ohraničeniu mykobaktérií. Je tak zamedzené ich ďalšie šírenie v tele. Pri latentnej forme TBC nie je prenosná.
• Aktívna forma tuberkulózy: Táto forma je prenosná a prejavuje sa symptómami. Pri väčšom počte agens alebo horšom stave imunity dochádza k rozvinutiu tzv. granulomatózneho zápalu, s možným rozsevom do ďalších orgánov (miliárna tuberkulóza).
• Pľúcna tuberkulóza: Pri pľúcnej forme sú hlavným postihnutým orgánom pľúca. Ide o najbežnejšiu formu, prejavujúcu sa kašľaním. V 65 - 80% postihuje najmä pľúca.
• Mimopľúcna tuberkulóza: Môže však postihnúť ktorýkoľvek iný orgán - lymfatické uzliny, kosti, kĺby, centrálny nervový systém, gastroitestinálny trakt, či iné. Mimopľúcna tuberkulóza je taká forma TBC, ktorá postihuje orgány mimo pľúc. Najčastejšie sa vyskytuje v lymfatických uzlinách, ale môže zasiahnuť aj kosti, kĺby, obličky, mozog či brušnú dutinu. Na rozdiel od pľúcnej tuberkulózy nie je priamo nákazlivá, pretože sa baktérie z orgánov bežne nešíria vzduchom. 15 - 20 % je mimopľúcna forma.
• Postprimárna tuberkulóza: Jedná sa o reaktiváciu latentnej formy. Je typická tvorbou pľúcnych kaverien a miliárnym rozsevom do iných orgánov. Ide o vysoko infekčný stav, prejavujúci sa produktívnym kašľom, vykašliavaním či chrlením krvi.
• Miliárna tuberkulóza: Je to následok primárnej či postprimárnej formy. Dochádza pri nej k masívnemu rozšíreniu baktérie po organizme. Mnohopočetné malé uzliny boli rozšírené v orgánoch, ktoré pripomínajú semená prosa.

Príčiny a šírenie tuberkulózy

Hlavnou príčinou tuberkulózy je prítomnosť baktérie Mycobacterium tuberculosis. Táto baktéria je vnútrobunkový mikroorganizmus, ktorý sa množí vo vnútri buniek - makrofágov. Tieto bunky sú teda zneužité samotnou baktériou a vďaka nim sa dostáva patogén z miesta vstupu infekcie ďalej miazgou do lymfatickej uzliny a aj krvou do iných orgánov.

Tuberkulóza sa šíri priamym kontaktom s infikovanými osobami, najčastejšie prostredníctvom aerozónnych kvapôčok, ktoré vznikajú pri kašľaní, kýchaní, rozprávaní alebo spievaní infikovanej osoby. Pľúcna forma sa šíri podobne ako chrípka: kašľaním, kýchaním a hovorí sa, že mimoriadne dobre aj spevom. Prečo? Spevom dokážete baktérie vydýchnuť na viac než tri metre. Vstupnou bránou infekcie je hlavne respiračný systém. Primárne preto choroba napáda pľúca.

Zriedkavo sa však môže šíriť aj poranenou kožou alebo tráviacim traktom. Nákaza sa nešíri pri upratovaní pacientových vecí ako je príbor, knihy alebo úprava postele. Nakaziť sa tuberkulózou nie je ľahké. Krátkodobý kontakt so zárodkami tuberkulózy zvyčajne nevedie k nákaze. Dochádza k nej najčastejšie pri dlhodobom styku s pacientom. Tuberkulóza sa zvyčajne šíri medzi rodinnými príslušníkmi, priateľmi a ľuďmi, ktorí žijú alebo pracujú spolu. Najčastejšie sa rozširuje v uzavretom priestore.

Jeden pacient s otvorenou formou pľúcnej tuberkulózy, ktorý nie je adekvátne liečený a izolovaný, nakazí priemerne desať ďalších ľudí. Treba si totiž uvedomiť, že jedna štvrtina svetovej populácie je nakazená tuberkulózou a u desiatich percent nakazených sa ochorenie aj vyvinie. To znamená, že ak nakazíte dvadsiatich, tí budú mať tzv. latentnú formu tuberkulóznej infekcie a z nich sa priemerne u dvoch vyvinie otvorená forma tuberkulózy.

Dopady pandémie COVID-19 na tuberkulózu

Keďže počas Covidu platil zákaz zhromažďovania sa, bol celosvetovo zaznamenaný pokles tuberkulózy. Tuberkulóza vtedy nezmizla, ale mnohí ľudia dodržiavali rozostupy a najmä sa nekonali veľké rodinné oslavy, svadby a kary, kde je najväčšie riziko nákazy. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila 24. marec za Svetový deň boja proti tuberkulóze. Odhady hovoria o 9 miliónoch nových prípadov ochorenia ročne, pričom jedna pätina postihnutých zomiera. Ročne naň umiera okolo 1,5 milióna ľudí. V roku 2023 sa opäť vracia na svoje pôvodné miesto.

Rizikové faktory a zraniteľné skupiny

Pôvodcom tuberkulózy sú baktérie, ktoré sa vyznačujú vysokou odolnosťou - imunitný systém je pri tejto chorobe extrémne namáhaný. Jedným z hlavných faktorov, ktoré zvyšujú riziko vzniku tuberkulózy, je oslabený imunitný systém. U zdravých ľudí dokáže imunitný systém často obmedziť šírenie baktérie a zabrániť rozvoju aktívnej tuberkulózy. Avšak ak je imunitný systém oslabený, riziko vzniku aktívnej tuberkulózy je vyššie. U týchto ľudí môže dôjsť k reaktivácii latentnej tuberkulózy, čo vedie k rozvoju aktívnej infekcie. Problematickou skupinou sú najmä pacienti s oslabenou imunitou, u ktorých môže byť prognóza vyliečenia pomerne neistá.

K rizikovým faktorom a zraniteľným skupinám patria:

• Ľudia v úzkom kontakte s tuberkulóznym pacientom.
• Osoby s celkovo oslabeným organizmom a chorobami ako cukrovka, zaprášenie pľúc - silikóza, pacienti liečení dlhodobo kortikoidmi.
• Podvyživené osoby, alkoholici, narkomani.
• Zdravotnícki pracovníci pracujúci s tuberkulózou.
• Pacienti s HIV/AIDS, rakovinou, alebo tí, ktorí sú liečení imunosupresívami (napríklad po transplantáciách). Prevažná väčšina HIV infikovaných osôb má ako príčinu smrti tuberkulózu.
• Osoby žijúce v preplnených oblastiach, kde je vysoké riziko šírenia infekčných chorôb, ako sú slumy alebo veľké rodiny v malých bytoch.
• Sociálne zariadenia ako domovy seniorov, väznice, nocľahárne pre ľudí bez domova alebo rôzne marginalizované komunity v osadách. Toto je problém práve rómskych osád, kde, ak je jeden pozitívny, tak je tam minimálne desať nakazených.
• Ľudia s predchádzajúcimi pľúcnymi ochoreniami (ako astma alebo chronická obštrukčná choroba pľúc), ktorí sú náchylnejší na infekcie.
• Znečistenie ovzdušia, najmä v mestách s vysokými koncentráciami smogu a priemyselných emisií, môže zvýšiť riziko vzniku tuberkulózy.
• Hormonálne zmeny, ako napríklad tehotenstvo, môžu tiež ovplyvniť imunitný systém a zvyšovať náchylnosť k infekciám.
• Cestovanie do regiónov (krajiny ako subsaharská Afrika, India a Mexiko), kde je výskyt TBC vysoký. V súčasnosti, keď nám ročne vznikne 10.3 milióna nových prípadov ochorenia, je jedna štvrtina výskytu tuberkulózy v Indii.

Príznaky tuberkulózy

Osoba nakazená tuberkulózou nemá žiadne príznaky v latentnej fáze. Niekedy nemá TBC v svojich počiatočných štádiách žiadne príznaky, čo značne sťažuje jej diagnostikovanie.

Ak dôjde ku aktívnemu ochoreniu, môžu sa objaviť niektoré alebo všetky z nasledujúcich príznakov:

• Pretrvávajúci kašeľ, ktorý môže byť suchý alebo produktívny, s vykašliavaním krvi v spúte (hlienoch).
• Pocit neustálej únavy, slabosť a malátnosť.
• Chudnutie, strata hmotnosti a nechutenstvo.
• Zvýšené teploty, horúčka a nočné potenie.
• Bolesti na hrudi a dýchavičnosť.

Mimopľúcna tuberkulóza sa môže prejaviť rôznymi symptómami v závislosti od postihnutého orgánu, napríklad bolesťami kĺbov pri kostnej tuberkulóze alebo neurologickými príznakmi pri tuberkulóze mozgu. Niekedy sa k vyššie spomenutým príznakom môže pridružiť vracanie, nechuť k jedlu či neurologické príznaky. Príznaky môžu byť spojené aj so stratou vedomia, blúznením, dezorientovanosťou, záchvatmi a stuhnutím šije. Bolesti chrbtice, stuhnutosť chrbta a ochrnutie je možné pri TBC (nazývanej aj Pottova choroba). Pri TBC meningitíde sa pozorujú pretrvávajúce bolesti hlavy, duševné zmeny a kóma. Bolesť v boku, dyzúria (bolesť pri močení), zvýšená frekvencia močenia, masy alebo hrčky (granulómy) v obličkách sa pozorujú pri genitourinárnej TBC. Ťažkosti s prehĺtaním, bolesť brucha, malabsorpcia, nehojace sa vredy, hnačka (môže alebo nemusí obsahovať krv) sa pozoruje pri gastrointestinálnej TBC.

Ak sa u vás vyskytli uvedené príznaky alebo si myslíte, že ste boli vystavení TBC, mali by ste ihneď navštíviť pneumológa, pretože choroba ohrozuje váš život. Lekára je nutné vyhľadať, keď sa objavia vyššie uvedené symptómy. Každý kašeľ, ktorý trvá dlhšie ako tri týždne, by mal byť vyšetrený lekárom - špecialistom na pľúcne a tuberkulózne choroby. Samozrejme, na prvom mieste, čo nás v súčasnosti pri tom kašli straší, je rakovina pľúc, ale ako vedľajší nález to môže byť práve tuberkulóza.

Diagnostika tuberkulózy

Diagnostika tuberkulózy zahŕňa niekoľko krokov, ktoré pomáhajú potvrdiť prítomnosť baktérie Mycobacterium tuberculosis v tele. Diagnostika pozostáva z dôkladnej anamnézy, klinického vyšetrenia u pneumoftizeológa, rtg snímky pľúc, prípadne CT vyšetrenia, mikrobiologického vyšetrenie spúta (hlienov), endoskopického vyšetrenia (bronchoskopia), prípadne histologického vyšetrenia a z tuberkulínovej senzitivity (špeciálneho kožného testu).

Fyzické vyšetrenie

Pri bežnom vyšetrení lekár vykoná auskultačné vyšetrenie pomocou fonendoskopu. Skontroluje tiež zväčšenie lymfatických uzlín, hlavne v oblasti krku. Posúdi prejavy ochorenia zužujúce potencionálneho pôvodcu, najmä kašeľ či chrlenie krvi. Lekár si ďalej všíma niektoré iné prejavy - napríklad vracanie či napätú šiju. Podozrenie na tuberkulózu vzniká hlavne v prípade, keď bol pacient v blízkosti niekoho s týmto ochorením, no úlohu zohráva aj celkový stav pacienta, jeho pridružené diagnózy či oslabenie imunitného systému.

Laboratórne a zobrazovacie metódy

• Vyšetrenie spúta (mikroskopia a kultivácia): Pri podozrení na pľúcnu tuberkulózu sa vykonáva vyšetrenie spúta, teda kašľaného materiálu. Vzorka sa mikroskopicky vyšetruje na prítomnosť baktérií (smear test) a následne sa môže vykonať aj kultivácia, ktorá zahŕňa rast baktérií na špecifických živných pôdach. Klasická kultivácia vyrastie až za šesť týždňov. Tento test pomáha potvrdiť diagnózu a určiť, či je baktéria rezistentná na lieky.
• Röntgenové vyšetrenie pľúc: Je neinvazívna metóda, ktorá sa často používa na zistenie zmien v pľúcach spôsobených tuberkulózou. Na snímkach sa môžu objaviť typické znaky tuberkulózy, ako sú infiltráty (pľúcne zápaly), dutiny a jazvy v pľúcach. Kedysi bolo povinné štítkovanie pľúc, vďaka čomu bolo možné zachytiť prípady tuberkulózy. V súčasnosti, keď máme na Slovensku ročne 224 prípadov tuberkulózy, už povinné štítkovanie ako také nie je potrebné.
• TBC test (tuberkulínový test) - Mantoux test: Ide o kožný test, pri ktorom sa do kože na predlaktí aplikuje malá dávka purifikovaného proteínového derivátu tuberkulínu (PPD). Do 3 dní sa sleduje, či miesto vpichu začervenalo a opuchlo, pričom veľkosť tohto miesta determinuje pozitivitu alebo negativitu testu. Ak je test pozitívny, znamená to, že je v tele prítomná tuberkulóza v aktívnom či latentnom štádiu. Tento test nie je 100% presný, pretože môže byť pozitívny aj u ľudí, ktorí mali očkovanie proti tuberkulóze (BCG vakcína).
• PCR testy (polymerázová reťazová reakcia): Sú moderné diagnostické metódy, ktoré umožňujú detekovať genetický materiál Mycobacterium tuberculosis v spúte alebo iných biologických vzorkách. Tento test je veľmi citlivý a rýchly.
• Test na rezistenciu na lieky: V prípade podozrenia na rezistentnú tuberkulózu (MDR-TB alebo XDR-TB) sa vykonáva testovanie na rezistenciu. Tento test pomáha určiť, ktoré antibiotiká budú účinné proti baktériám.
• Vyšetrenie krvi: Zistí, či je v tele prítomné infekčné ochorenie.
• Vyšetrenie mozgomiešneho moku: Vykonáva sa pri podozrení na tuberkulóznu meningitídu.

Liečba tuberkulózy

Liečba tuberkulózy je dlhodobá, kombinovaná a neprerušovaná. Musí byť vždy vedená pod dohľadom odborníka - pneumológa. Liečba trvá zvyčajne 6 až 9 mesiacov a je nevyhnutné ju dodržiavať, aby sa predišlo rezistencii baktérií na lieky. Dôležitou podmienkou úspešnosti vyzdravenia je dokončiť liečbu podľa pokynov lekára, pretože pri jej predčasnom ukončení alebo pri nedôslednom užívaní liekov môže dôjsť k mutáciám baktérií TBC.

Prvé lieky na TBC sa objavili až v období druhej svetovej vojny. Bol to objav streptomycínu, potom nasledovali ďalšie antituberkulotiká, ktoré znamenali prelom v liečbe tuberkulózy. Dovtedy sa odporúčala plnohodnotná strava a klimatoterapia. Preto aj vo Švajčiarsku vznikali sanatóriá v Alpách a u nás v Tatrách. Ak by sme v súčasnosti pacientom nedali liečbu, polovica z nich by zomrela a druhá polovica by to prežila s následkami.

Fázy a medikamenty

Liečba tuberkulózy prebieha v dvoch fázach. Liečbu indikuje vždy pneumoftizeológ. Hlavnou metódou liečby je kombinácia viacerých antibiotík, ktoré sa podávajú v rôznych fázach ochorenia. Štandardná liečba zahŕňa užívanie antituberkulóznych liekov. V rámci liečby sa podávajú antituberkulotiká 1. línie, teda izoniazid, rifampicín, pyrazinamid, ethambutol a streptomycín. Liečba tuberkulózy nie je ako liečba bežnej infekcie, ktorá trvá dva-tri týždne, ale v skrátenom režime trvá pri štvorkombinácii antituberkulotík dva mesiace plus štyri mesiace pri dvojkombinácii, čiže minimálne šesť mesiacov.

1. Intenzívna fáza: Trvá dva mesiace. Spočíva v podávaní niekedy až piatich liekov. U nás sa táto fáza vykonáva temer vždy na lôžkových oddeleniach alebo v liečebných ústavoch.
2. Pokračovacia fáza: Trvá štyri mesiace. V druhej fáze sa podávajú dva až tri lieky. Táto liečba sa vykonáva spravidla doma a mali by na ňu dohliadať pracovníci odborných ambulancií. Aj keď sa väčšina pacientov už po pár týždňoch cíti oveľa lepšie, je nevyhnutné, aby brali lieky až do konca lekárom určenej doby.

WHO plánuje liečbu skrátiť zo šiestich mesiacov na štyri. Baktérie v tele sú v rôznych štádiách vývoja. Preto liečba nejde iba jedným liekom, sú to kombinácie liečiv, ktoré zabíjajú baktérie, zabraňujú ich rastu, pôsobia na ich bunkovú stenu a ďalších liečiv, čo dokážu vypnúť energetickú tvorbu baktérií. Preto je potrebné dávať minimálne trojkombináciu liekov, z ktorých každé tuberkulózu zabíjajú iným spôsobom.

Liečba latentnej tuberkulózy

Pokiaľ ste nakazení, ale nemáte príznaky, čiže vo vašom tele prebieha infekcia latentne, môžete na niekoľko mesiacov dostať preventívnu liečbu - najčastejšie liečivo izoniazid. Cieľom je zabrániť vypuknutiu choroby, najmä ak ste boli v úzkom kontakte s chorým.

Polyrezistentná tuberkulóza

Od 60. rokov minulého storočia až do konca 20. storočia sa nám pacienti krásne liečili a aj dnes je na Slovensku pokles výskytu tuberkulózy. Avšak postupne sa začínajú objavovať tzv. zmutované multirezistentné formy, na ktoré už bežné lieky nie sú účinné. Ak u nás aj máme takýto kmeň, neznamená to, že by sa ním pacient musel nakaziť. Problémom je, keď je pacient nedisciplinovaný a predčasne preruší začatú liečbu.

Polyrezistentná tuberkulóza je mimoriadne nebezpečná forma tuberkulózy. Najčastejšie vplyvom porušenia liečebných zásad prestávajú niektoré lieky účinkovať na choroboplodné zárodky. Keďže počet účinných protituberkulóznych liekov je aj dnes veľmi obmedzený, stáva sa liečba takého pacienta veľmi náročnou a až stokrát drahšou než u citlivých zárodkov. Mnohokrát títo pacienti na tuberkulózu zomierajú. Ale ešte predtým môžu nakaziť zdravých ľudí, ktorí sa tak „nevinne“ stávajú obeťou tuberkulózy. V prípadoch rezistencie na bežné antibiotiká, známych ako MDR-TB (multirezistentná tuberkulóza) alebo XDR-TB (extrémne multirezistentná tuberkulóza), sa používajú silnejšie a špecifickejšie lieky, čo môže predĺžiť liečbu a zhoršiť jej priebeh.

Nežiaduce účinky a symptomatická liečba

Antituberkulotiká sú antibiotiká aj chemoterapeutiká a majú nežiadúce účinky. Musíme dávať pozor najmä na zrakový a sluchový nerv, môže dôjsť k neurologickým problémom a poškodeniu pečene. Patrí k nim žalúdočný diskomfort, vracanie, strata chuti, hnačka, svetlá stolica, tmavý moč, zdvojené videnie, bolesti kĺbov a iné. Preto musia byť pacienti aspoň dva týždne hospitalizovaní, aby sa odsledovalo, či budú tieto lieky znášať a potom sú v ambulantných podmienkach kontrolovaní svojim spádovým pľúcnym lekárom. Niekedy máme aj jedenástu - dvanástu hospitalizáciu pacienta, pretože pacientov tu môžeme držať len dovtedy, pokým prestanú byť infekční pre svoje okolie.

Na úľavu pri vykašliavaní je vhodná symptomatická liečba v podobe expektorancií a antitusík. Všetky lieky je možné doplniť o prírodnú medicínu vo forme byliniek. Tie môžu pomôcť pri vykašliavaní a pacientovi zmierniť niektoré vedľajšie účinky antituberkulotík. Na tieto problémy sa využíva mäta, šalvia, pľúcnik, skorocel, ryšavec a medovka.

Izolácia pacienta a prevencia šírenia

Cieľom liečby je vyliečenie chorého a zabránenie prenosu TBC na osoby, ktoré boli alebo sú v kontakte s chorým. Tuberkulózny pacient môže zárodky tuberkulózy šíriť na iných ľudí. Preto je dôležité, aby sa čo najskôr dostal k lekárovi. Počas liečby v nemocnici sa šíreniu nákazy zabraňuje oddelením chorých od osôb bez TBC.

Ak je v organizme prítomná aktívna forma tuberkulózy, je potrebné chrániť iných pred prenosom tejto infekcie. Deje sa to prostredníctvom užívania liekov, po dobu 6 až 9 mesiacov. Aby sa prvé 2 - 3 týždne od započatia terapie ochránili pred infekciou ostatní, pacient musí zostať doma a izolovať sa - a to aj od ostatných členov rodiny. Miestnosť, v ktorej chorý ostáva, by mala byť dostatočne vetraná. Chorý by mal tiež pri kontakte s inou osobou nosiť ochranné rúško. Medzi ďalšie bežné opatrenia patrí diéta. Vyhnite sa návšteve verejných priestorov, ako sú pracoviská, škola, parky atď.

Očkovanie

Na očkovanie proti tuberkulóze sa vo svete používa živá oslabená vakcína BCG (Bacillus Calmette-Guérin). Jej cieľom je zabránenie rozptýleniu baktérie po organizme. Vakcína ako taká síce nechráni pred vznikom primárneho ochorenia, ale zabraňuje jeho závažnejším formám, hlavne tuberkulóznemu zápalu mozgových blán. Pravidelné očkovanie proti tuberkulóze sa u nás povinne vykonávalo do 31.12.2011. V súčasnosti môžeme povedať, že očkovanie detí výrazne znižuje počet komplikovaných foriem tuberkulózy.

Národný register tuberkulózy a systém dohľadu

Podobne, ako máme register iných chorôb alebo Národný onkologický register, tak bol v roku 1988 zriadený Národný register tuberkulózy. Tento má za úlohu sledovať jednak hlásenia o novozistených tuberkulózach, ale tiež aj kontrolné hlásenia o tom, ako prebehla liečba, či sa nám pacienta podarilo vyliečiť, či zomrel alebo náhodou niekam neušiel, stratil sa z evidencie a mohol tak šíriť infekciu ďalej. Každý pacient má dva súbory údajov: vstupný súbor a kontrolný súbor po šiestich až dvanástich mesiacoch o ukončení liečby. Register teda obsahuje od roku 1988 všetkých pacientov, u ktorých sa tuberkulóza zistila a boli liečení.

Boj proti tuberkulóze je na Slovensku založený na dvoch pilieroch: aktívne vyhľadávanie nemocných a intenzívna liečba pod dohľadom zdravotníckych pracovníkov. Táto činnosť je v našej republike organizovaná na lôžkových oddeleniach, v liečebných ústavoch a v odborných ambulanciách odboru tuberkulóza a respiračné choroby. Chorý pacient sa spravidla dostane na niektoré lôžkové oddelenie alebo do liečebného ústavu, kde sa vykonáva prvá fáza liečby. Po nej starostlivosť o pacienta preberá príslušná odborná ambulancia. V našej republike je ich temer sto, a teda nájdeme ich v každom mestečku. Ak sa nám ho podarí zachovať, môžeme aj naďalej počítať s neustálym poklesom tuberkulózy.

Ak sa tuberkulóza vyskytne, vyšetrujeme kontakty, robíme to v spolupráci so spádovými pľúcnymi lekármi a regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva. Je pravda, že je to niekedy nad ľudské sily, pretože aj napriek tomu, že oznámite, že prídete vtedy a vtedy, nie všetci ľudia prídu na vyšetrenie. A to je celkom pochopiteľne veľmi nezodpovedné a nedobré.

Príklad z praxe: Hranovnica

Obec Hranovnica pri Poprade hlási zvýšený výskyt prípadov tuberkulózy (TBC). Od začiatku roka tam pribudlo 16 nakazených, z toho 6 detí, pričom jeden obyvateľ tamojšej osady ochoreniu podľahol. „Obec patrí medzi veľmi problematické, čo sa týka výskytu tuberkulózy. Vzhľadom na tento vysoký počet je potrebné urobiť aktívne vyšetrenie kontaktov, teda osoby, ktoré boli v styku s týmito ľuďmi a mohli byť nakazení. Vzhľadom na to, že vyšetriť marginalizované skupiny obyvateľstva v ambulancii je komplikované, ľudí kontrolujú priamo v teréne. Ozbrojené sily Slovenskej republiky (OS SR) poskytli zdravotníkom prenosný röntgen, pričom občanov dnes vyšetrujú v tamojšej škôlke. V Hranovnici platí mimoriadna situácia, aby mohli OS SR požiadať o prenosný röntgen a zrealizovať aktívny skríning obyvateľstva. Hranovnici zatiaľ nehrozí karanténa. MUDr. Ivan Solovič zdôraznil, že TBC je liečiteľná choroba a liečba je plne hradená zdravotnou poisťovňou.

tags: #tuberkuloza #a #izolacia #pacienta