Základné Pojmy a Princípy Efektívneho Vykurovania

V oblasti vykurovania sa často stretávame s nedostatočnými informáciami, či už pri výbere vhodného vykurovacieho zariadenia, alebo pri prevádzke existujúcich vykurovacích systémov. Cieľom tohto prehľadu je objasniť základné pojmy a princípy, ktoré sú kľúčové pre pochopenie fungovania vykurovacej techniky a pre efektívne znižovanie nákladov na vykurovanie.

Teplo v interiéri najčastejšie vyrábame z plynu, elektriny alebo dreva. Zdrojom tepla môže byť plynový kotol, tepelné čerpadlo, solárne zariadenia alebo elektrické priamo výhrevné telesá. Následne je ešte potrebné vybrať si pre nás vhodný vykurovací systém. Vykurovacie systémy rozdeľujeme na konvenčné - ako sú radiátory, alebo plošné s nízkoteplotným spádom - podlahové, stenové a stropné vykurovanie. Novinkou posledných rokov sú aktívne jadrá. Pri výbere vykurovacieho systému je vždy potrebné dbať na rentabilnosť a návratnosť vybraného riešenia. Teda zrátať si nielen nákupnú cenu samotného zariadenia a komponentov, ale aj ročné náklady, servis a životnosť zvolenej technológie ako takej.

Tepelné Straty a ich Vplyv na Potrebu Tepla

Kľúčová je konštrukcia budovy a teplotný rozdiel medzi vnútorným a vonkajším prostredím. Tepelná strata a jej vplyv na potrebu tepla. Únik tepla z budovy do okolia. Ide teda o stratený tepelný výkon prestupom tepla.

Tepelná strata miestnosti alebo budovy je primárne ovplyvnená niekoľkými faktormi:

• Veľkosťou obvodových stien (plocha v m²).
• Súčiniteľom tepelnej vodivosti obvodových stien (W/m²K).
• Teplotným rozdielom medzi vonkajšou a vnútornou teplotou (ΔT v K).

Tepelná strata je daná súčinom týchto hodnôt a je vyjadrená vo wattoch (W). Miera tepelných strát závisí od rozdielu teplôt napr. medzi vykurovaným a vonkajším, resp. nevykurovaným priestorom, veľkosti ochladzovaných plôch a tepelno-technických vlastností stavebných konštrukcií obklopujúcich priestor, t.j. hodnotám tepelného odporu - čím väčší je tepelný odpor materiálov stavebných konštrukcií, tým nižšie sú tepelné straty. Vypočítané tepelné straty sú základným údajom pre návrh vykurovacích telies, rozvodov a zdroja. Spôsob výpočtu tepelných strát určujú technické normy.

Zatiaľ čo fyzikálne parametre stavebných konštrukcií sa v priebehu času nemenia, momentálna tepelná strata (a teda aj vykurovacia potreba tepla) závisí od vývoja vonkajšej teploty a od nastavenej vnútornej teploty. Je dôležité si uvedomiť, že zvýšenie vnútornej teploty o 1°C pri rovnakej vonkajšej teplote zvýši tepelnú stratu o približne 6%. Z toho vyplýva, že pri tvorbe potreby tepla nehrá rolu typ radiátora, kotla ani termostatu. Zníženie tepelnej straty je preto možné dosiahnuť vykurovaním na nižšiu priemernú vnútornú teplotu, ak je konštrukcia budovy daná.

Zdroje Tepla a ich Charakteristiky

Faktory ovplyvňujúce spotrebu vykurovacej látky sú rôznorodé.

Plynové Kotly a ich Účinnosť

V posledných rokoch boli najobľúbenejšími vykurovacími zariadeniami na Slovensku plynové kotly. Doteraz je to najrozšírenejší spôsob vykurovania, avšak postupne vstupujú do hry aj iné zdroje tepla. Typ kotla, účinnosť a prevádzkové podmienky sú kľúčové pre efektívnu prevádzku.

Moderné kotly v ideálnych podmienkach dosahujú účinnosť viac ako 90%. Kondenzačné kotly zvyšujú svoju účinnosť využitím tepla zo spalín, čím môžu dosiahnuť o 10-15% vyššiu účinnosť ako tradičné kotly, najmä v miernejšom období. Účinnosť kondenzačných kotlov je najvyššia pri nízkej teplote vyrobenej vody, ktorá umožňuje lepšie schladenie spalín. Pri tradičných kotloch však nízka teplota vody môže viesť ku kondenzácii spalín a vzniku kyseliny sírovej, čo môže poškodiť kotol. Preto je dôležité vyvarovať sa častému zapínaniu a udržiavať minimálnu prevádzkovú teplotu stanovenú výrobcom. Moderný typ kotla, ktorý využíva teplo získané aj z kondenzácie vodných pár v spalinách, je kondenzačný kotol.

Elektrické Vykurovanie

V poslednej dobe sa však do popredia dostáva aj elektrické vykurovanie. Zaujímavé riešenie najmä pre maloplošné rodinné domy - teda domy do 100 m2. Elektrikou sa oplatí vykurovať v prípade využitia plošných elektrických nízkoteplotných systémov. Predstavuje ho podlahové, stenové alebo stropné vykurovanie. Tento systém vykuruje celé plochy sálavým teplom a stačí mu nízka teplota na vykúrenie priestoru. Veľkou nevýhodou tohto vykurovania je závislosť na cene elektrickej energie, ktorá sa môže v budúcnosti nepredvídateľne meniť. Taktiež pri nedostatočnom prísune elektriny alebo kolísaní prúdu sa nám domácnosť nevykuruje dostatočne a my máme pocit chladu.

Tepelné Čerpadlá

V novopostavených domoch je tepelné čerpadlo čoraz obľúbenejším vykurovacím systémom. V oblasti ekológie a energetickej efektívnosti sa dá tepelné čerpadlo sotva poraziť. Jeho plusom je aj veľká spoľahlivosť a nízka hladina emisií. Bežné vykurovacie systémy získavajú teplo spaľovaním fosílnych nosičov energie ako olej alebo plyn. Tepelné čerpadlo je poháňané elektrickým prúdom a využíva teplo, ktoré je v prírode uložené vo vzduchu, v zemi a v podzemnej vode.

Ďalšou významnou výhodou tepelných čerpadiel je, že niektoré z nich dokážu nielen vykurovať ale aj chladiť. Obstaranie ktoréhokoľvek typu tepelného čerpadla je spojené s vyššími počiatočnými investičnými nákladmi. Z dlhodobého hľadiska však presviedča tepelné čerpadlo nízkymi prevádzkovými nákladmi. Dôležitou nákladovou položkou je spotrebovaná elektrina. Jednotliví dodávatelia elektrickej energie však ponúkajú pre tepelné čerpadlá zvlášť výhodné tarify. Keď sa rozhodnete pre dodávateľa ekologickej elektriny, vykurujete takmer úplne CO2-neutrálne.

Typy Tepelných Čerpadiel a Príslušné Pojmy

• Tepelné čerpadlo vzduch-voda: Najpoužívanejšie je tepelné čerpadlo vzduch - voda. Teplo odoberá zo vzduchu z vonkajšieho priestoru alebo najefektívnejšie zo vzduchu nevykurovanej miestnosti. Zdrojom energie je vonkajší vzduch, ktorý sa pomocou ventilátora privádza k výparníku tepelného čerpadla. Typ vzduch-voda je technologicky najjednoduchší a môže slúžiť aj na chladenie. Týmto teplom ohrieva vodu, ktorá putuje do rúrok v podlahe, stenách, strope alebo jadre - teda zabudované v konštrukcii. Pri tepelnom čerpadle vzduch - voda sa to stať nemôže (rosný bod). Okrem toho existujú rôzne indikátory rosného bodu, na základe ktorých sa môže výkon tepelného čerpadla automaticky upraviť.
• Tepelné čerpadlo zem-voda: Tepelné čerpadlo získava energiu zo zeme a to buď prostredníctvom plošných zemných kolektorov alebo hlbinných vrtov. Plastové hadice uložené v zemi v nezamŕzajúcej hĺbke cca 1 meter, v ktorých koluje nemrznúca zmes. Tá sa v pôde zohreje a odovzdáva teplo v tepelnom čerpadle. Pre položenie plošného kolektora potrebná pomerne veľká plocha nezastavaného pozemku. Zemný kolektor by mal mať minimálne 2-krát až 3-krát väčšiu plochu ako je vykurovaná plocha domu. Ak nie je k dispozícii dostatočne veľká plocha pozemku pre položenie plošného kolektora, je možné použiť hlbinný vrt.
• Tepelné čerpadlo voda-voda: Zdrojom energie je spodná voda, ktorá sa čerpá zo studne a do druhej vsakovacej studne sa ochladená voda vracia /po prechode výmenníkom/.
• Tepelné čerpadlo vzduch-vzduch: Odoberá energiu zo vzduchu a odovzdáva teplo teplým vzduchom.

Kľúčové Komponenty a Princípy Tepelných Čerpadiel

• Kompresor: Je s kompresorom hlavnou súčasť tepelného čerpadla. Pary chladiva sa stláčajú kompresorom, čím sa zvýši jeho teplota.
• Chladivo: Látka, ktorá má veľmi nízky bod varu. Vo výparníku tepelného čerpadla prijme teplo od primárneho média - teplonosnej látky, zvýši sa jeho teplota a zmení sa na plyn.
• Expanzný ventil: Expanzný ventil reguluje prietok chladiva okruhom a udržiava tak tlakový rozdiel medzi jeho vysokotlakovou a nízkotlakovou časťou.
• Tepelný výmenník: Tepelný výmenník, v ktorom sa odovzdá teplo horúceho chladiva vode do vykurovacieho okruhu.
• Nemrznúca zmes: Ide o zmes vody s látkou zabraňujúcou zamŕzaniu na báze etylalkoholu. Nemrznúce zmesi sa používajú v slnečných kolektoroch, vykurovacích sústavách, automobiloch a pod.
• Vykurovací faktor: Pomer medzi výkonom dodávaným tepelným čerpadlom a jeho príkonom. Vykurovací faktor sa mení v závislosti na vstupnej teplote (nemrznúcej zmesi, vzduchu) do tepelného čerpadla a výstupnej teplote vody do vykurovacej sústavy. Vykurovací výkon tepelného čerpadla je výsledok súčtu dodanej elektrickej energie a energie odobratej okolitému prostrediu.

Solárne Zariadenia

Záložné riešenia môžu predstavovať aj solárne zariadenia - solárne panely alebo fotovoltaika. Solárne panely absorbujú slnečné žiarenie, čím ohrievajú vodu pre priamy odber alebo na vykurovanie - teda nevyrábajú elektrinu. Fotovoltaické panely zo slnečnej energie vyrobia elektrinu na vykurovanie a prípravu teplej vody. Nie je to stabilný zdroj elektriny, pretože je závislý od počasia. V našich podmienkach obvykle funguje od mája do októbra. Nie sú stabilným zdrojom energie, ich využitie je obmedzené na obdobie od jari do jesene.

Krby a Kachľové Pece

Akumulačné pece, krby a krbové kachle sú skvelým alternatívnym zdrojom tepla. V prípade, že dôjde k výpadku elektriny alebo plynu, čo nie je až také nepredstaviteľné, vykurovať môžete na krátku dobu aj s nimi. Ich inštaláciou zároveň dosiahnete spomínanú hodnotu A1/A0, čím splníte legislatívne požiadavky pre energetický certifikát. Krby a kachľové pece: Okrem estetickej funkcie môžu slúžiť ako doplnkový alebo hlavný zdroj tepla, najmä s teplovodným výmenníkom. Pri výbere je dôležité zohľadniť tepelné straty budovy a výkon krbu/pece.

Plošné Nízkoteplotné Vykurovacie Systémy

Stenové Vykurovanie

Ešte stále len málokedy využívaným na Slovensku je spôsob vykurovania interiérov stenovým kúrením. Podľa média, ktoré sa v ňom na rozvod tepla využíva, ho delíme na 2 typy a to teplovodné a elektrické. Na prevádzku teplovodného stenového vykurovania je potrebný nízkoteplotný zdroj tepla, popr. kombinácia klasického zdroja s akumuláciou teplej vody v zásobníku, pretože teplota jeho vykurovacej vody je najviac 55°C. Medené alebo plastové rúrky na rozvod vody sú uložené pod omietkou- hovoríme o mokrom procese. Čím je priemer rúrok menší, tým je systém jednoduchší z hľadiska jeho regulácie. Jednotlivé teplovodné systémy sa dodávajú vo zrolované vo zvitkoch alebo v paneloch, ktoré je možné spájať alebo v sadrokartónových doskách. Ako zdroj tepla sa môže využiť akýkoľvek nízkoteplotný zdroj, či už ide o nízkoteplotné či kondenzačné kotly, kolektory alebo tepelné čerpadlá.

Výhody a Chladiaca Funkcia Stenového Vykurovania

Medzi výhody stenového vykurovania patrí jeho pružnosť v regulácii teploty, čo je možné vďaka malej hrúbke krycej vrstvy, ktorá nepresahuje 1-3 cm. Keďže je systém umiestnený na miestach, ktorými do interiéru zvyčajne vstupuje chlad, poskytuje toto vykurovanie vysoký stupeň tepelnej pohody. Neznižuje vlhkosť vzduchu a nakoľko ide o spôsob sálavého vykurovania, nedochádza ani k víreniu vzduchu, čo tiež prispieva k vysokej prevádzkovej hygiene. Jeho pôsobením steny nevlhnú, tým pádom sa na nich netvoria pliesne, čo ocenia hlavne rodiny s alergikmi. Stenovým vykurovacím systémom nemusí prúdiť len teplá voda. Ak sa do systému napustí voda studená, bude napríklad v lete fungovať ako chladenie. Nahradí vám klimatizáciu bez zbytočného prievanu a tým pádom oceníte jeho chladiace vlastnosti aj počas horúcich letných nocí. Náklady na jeho obstaranie sú o niečo vyššie ako pri podlahovom kúrení.

Regulácia Vykurovacích Systémov pre Efektívnu Prevádzku

Regulácia je proces a zároveň súbor technických zariadení a prvkov, ktoré majú za úlohu zabezpečiť požadované parametre teplonosných médií a požadované teploty vo vykurovaných priestoroch a súčasne zabezpečiť úsporné a racionálne využitie energie a spoľahlivú, bezporuchovú prevádzku zariadení. Účinnosť kotla je značne ovplyvnená aj jeho prevádzkovými podmienkami. Vo všeobecnosti platí, že kotly s primeranou účinnosťou fungujú najlepšie pri dlhom, plynulom chode. Časté zapínanie a vypínanie im neprospieva.

Ekvitermická Regulácia a eBus Regulátory

Ekvitermická regulácia je súbor technologických zariadení a regulačných prvkov odovzdávacích staníc tepla a systémov ústredného vykurovania (a súčasne aj proces), ktoré slúžia na reguláciu teploty vykurovacej vody v závislosti na vonkajších teplotách počas dňa vo vykurovacom období a podľa požiadaviek odberateľa. Zmyslom ekvitermickej regulácie je, aby do vykurovacích telies bola dodávaná vykurovacia voda o vyššej teplote pri nižších vonkajších teplotách a vykurovacia voda o nižšej teplote pri vyšších vonkajších teplotách. Niektoré moderné kotly s riadeným chodom (s reguláciou plameňa) disponujú zabudovanou ekvitermickou reguláciou pomocou vonkajšieho teplotného snímača, ktorá automaticky nastavuje teplotu vyrobenej vody podľa vonkajšej teploty. Pri jednoduchších typoch je zodpovednosť za synchronizáciu s vonkajšou teplotou na spotrebiteľovi.

eBus regulátory využívajú obojsmernú komunikáciu s kotlom, pri ktorej dochádza k neustálej výmene a porovnávaniu dát medzi regulátorom a kotlom. Teplota vykurovacej vody sa automaticky mení na v závislosti od teploty vonkajšieho prostredia tak, aby teplota v miestnosti zostala konštantná. Systém pracuje pružnejšie a v predstihu reaguje na zmeny teploty vonku. Ak je vonku chladnejšie, teplota vykurovacej vody je vyššia a naopak ak sa vonku zvyšuje teplota, automaticky sa znižuje teplota vykurovacej vody.

V prípade poklesu vonkajšej teploty je možné zvýšiť teplotu vody na radiátoroch na skrátenie doby zohrievania. V miernejšom počasí je však potrebné teplotu vody znížiť, aby sa predišlo prehriatiu. Príliš vysoká teplota vody totiž predimenzuje vykurovaciu sieť, čo vedie k častému zapínaniu a vypínaniu kotla a k teplotným výkyvom. Pri tradičných systémoch s teplotným spádom 90/70°C sa odporúča nastaviť teplotu vody napríklad na 55-60°C pri 0°C vonku a na 75-80°C pri -10°C.

Izbové Termostaty a Zónovanie

Technické údaje izbového termostatu, nastavenie a počet kusov v budove sú dôležité pre optimalizáciu. Izbové termostaty slúžia na nastavenie a udržiavanie požadovanej vnútornej teploty. Hodnoty nastavené na termostatoch výrazne ovplyvňujú tepelné straty a množstvo potrebnej energie. Je preto dôležité premyslieť si pred zriadením vykurovacieho systému, koľko termostatov, s akými funkciami a ako ich vhodne nastaviť. Pri dnešných cenách energie je ekonomicky výhodné kúriť len v tých miestnostiach a len vtedy, keď je to potrebné. Najväčším faktorom spotreby je preto priemerná vnútorná teplota.

Pocit komfortu ľudí vo všeobecnosti neovplyvňuje teplotný výkyv ±0,5°C. Termostaty s citlivosťou vypnutia okolo ±0,25°C sú preto dostatočné. Vyššia citlivosť (napr. ±1°C) síce môže spôsobiť väčšie teplotné výkyvy a znížiť komfort, ale nezvýši tepelnú stratu ani spotrebu energie, pokiaľ sa nezmení priemerná teplota v miestnosti. Niektorí výrobcovia ponúkajú termostaty so samospúšťacím softvérom, ktorý má zabrániť prehriatiu po vypnutí kotla. Skúsenosti však ukazujú, že sľubované zníženie spotreby sa často nedostaví, pretože časté vypínanie a zapínanie kotla zvyšuje straty a zhoršuje účinnosť. Praktické skúsenosti potvrdzujú, že v existujúcich budovách je možné spotrebu vykurovacej látky znížiť nízkou nastavenou a udržiavanou priemernou teplotou. Termostaty zvyšujú komfort, ale niektoré môžu paradoxne viesť aj k vyššej spotrebe. Denné krátkodobé prekročenia teplôt o niekoľko desatín °C po vypnutí kotla majú na ročnú spotrebu len minimálny vplyv.

Vytvorenie Vykurovacej Siete a Zónovanie

Vykurovacie náklady sú najnižšie, ak je vykurovací systém rozdelený na viacero vykurovacích zón podľa funkcie miestností a každá zóna je vykurovaná na optimálnu teplotu. Toto je možné zabezpečiť inštaláciou termostatu do každej zóny. Možnosť korigovať spotrebu tepla prostredníctvom priemernej teploty umožňuje regulovať miestnosti a skupiny miestností zvlášť. V čase, keď sa miestnosti nepoužívajú, je cieľom temperovať ich na základnú teplotu (napr. 17-18°C), aby sa zabránilo dlhému času zohrievania. Technický jazyk označuje spoločne vykurované miestnosti ako zóna. Pre hospodárnosť a komfort je vhodné zaradiť miestnosti s podobnou funkciou do jednej vykurovacej zóny a regulovať ich spoločným termostatom. Príkladom môže byť obývačka a kuchyňa ako jedna zóna a spálne ako druhá. Viaczónová vykurovacia sieť vytvorená z programovateľných termostatov môže priniesť úsporu vykurovacej látky až 20-25% v porovnaní s tradične vytvorenou sieťou, pri zachovaní rovnakého komfortu.

Nižšie sú uvedené príklady zónovania pre rôzne typy bývania:

Ďalšie Regulačné Prvky

• Termostatický ventil: Pozostáva zo samotného ventilu a termostatickej hlavice. Ventil, ktorého ovládacím prvkom je na teplotu citlivá hmota umiestnená v hlavici ventilu a pôsobiaca tlakom na kužeľ ventilu. Ten, v závislosti na teplote okolia termostatickej hlavice, zväčšuje alebo zmenšuje prietočný prierez ventilu a tým reguluje výkon tepelný radiátora. Termostatické hlavice automaticky udržujú zvolenú teplotu. Teplota v každej miestnosti je spoľahlivo kontrolovaná, bez potreby externého zdroja energie, presne podľa požiadaviek. Ak sa teplota vzduchu zvýši, snímací element vo vnútri termostatickej hlavice sa rozpína a prívod vody do radiátora sa priškrtí.
• Vykurovacia krivka: Závislosť medzi vonkajšou teplotou a teplotou vykurovacej vody v danom systéme. Iná vykurovacia krivka sa nastavuje pre radiátory a iná pre podlahové vykurovanie.

Základné Technické Pojmy vo Vykurovaní

• Cirkulácia: Obeh vody v potrubných rozvodoch zabezpečovaný prácou čerpadiel. Obehové čerpadlá ústredného vykurovania (ÚK) dodávajú potrubnými vetvami určené množstvo vykurovacej vody, a tým aj tepla, zo zdroja tepla do zásobovaných objektov, vykurovaných priestorov a jednotlivých vykurovacích telies. Práca čerpadiel slúži na prekonávanie tlakových strát trením vody v potrubí a miestnych odporov v rozvodoch a výškových rozdielov medzi zdrojom a miestom spotreby.
• Dennostupeň (D°): Jednotka, ktorá vyjadruje náročnosť potreby tepla pre vykurovanie v závislosti od klimatických podmienok (zmeny vonkajšej teploty). Je to rozdiel medzi teplotou v miestnosti a strednou vonkajšou teplotou za predpokladu, že vonkajšia teplota je nižšia ako teplota v miestnosti. Počet dennostupňov sa udáva obyčajne za príslušný mesiac a vypočíta sa ako súčin počtu vykurovacích dní v mesiaci a rozdielu medzi menovitou teplotou miestnosti (20 °C) a priemernou mesačnou teplotou. Počet dennostupňov za určité časové obdobie charakterizuje klimatické podmienky.
• Doskový výmenník: Moderné technologické zariadenie používané na odovzdávanie tepla (alebo aj chladu napr. pri klimatizácii alebo v potravinárskom priemysle) z jedného teplonosného média do druhého. Dosky výmenníkov sú vyrobené lisovaním z plechov z ušľachtilých ocelí v rôznych veľkostiach a sú podľa potreby zostavované do výmenníkov z rôzneho počtu dosiek. Tým je daná možnosť pre jednotlivé objekty inštalovať vždy výmenník presne o požadovanom výkone. Používajú sa pre vykurovanie aj pre prípravu TÚV. Hlavnými charakteristickými znakmi a súčasne výhodami doskových výmenníkov sú veľmi dobré odovzdávanie tepla a veľmi malé rozmery vzhľadom k dosahovaným výkonom.
• Dvojrúrkový systém: Sekundárny systém s dvomi potrubiami vykurovacej vody, ktorej teplota je podľa vonkajšej teploty regulovaná v centrálnej OST pre všetky vetvy na rovnakú konštantnú hodnotu. Táto sekundárna voda je potrebným počtom vetiev a odbočkami vedená k jednotlivým zásobovaným domom, v ktorých sú umiestnené objektové odovzdávacie stanice tepla (OOST).
• Štvorrúrový systém: Systém sekundárnych rozvodov, ktorý tvorí dvojica potrubí pre ÚK a dvojica potrubí pre dodávku a cirkuláciu TÚV. Prívodným potrubím ÚK je voda ohriata v OST rozvádzaná k jednotlivým domom a cez vnútorné rozvody týchto domov až do radiátorov. Ochladená voda, ktorá svoje teplo prostredníctvom radiátorov odovzdala do vykurovaných miestností, prúdi vratným potrubím späť do OST. Tu sa opäť ohrieva a kolobeh pokračuje. TÚV je dopravovaná podobne samostatnými potrubiami až do domov a vnútornými rozvodmi k jednotlivým výtokom - spotrebičom. Nespotrebovaná, neodobraná TÚV neustále cirkuluje cirkulačným potrubím späť do OST. Sekundárny rozvod v tomto systéme teda tvoria celkom 4 potrubia. Takto boli v minulosti vybudované všetky sekundárne rozvody, ak sa z OST mala dodávať aj TÚV.
• Odvzdušnenie: Voda cirkulujúca vo vykurovacom systéme obsahuje určité množstvo vzduchu, ktorý sa postupne uvoľňuje a súčasne sa sústreďuje v najvyšších miestach potrubných rozvodov, včítane vykurovacích telies. Po sústredení nadmerného množstva uvoľneného vzduchu v určitom mieste rozvodu sa naruší obeh vykurovacej vody - vzduch pôsobí ako zátka.
• Sústava centralizovaného zásobovania teplom (SCZT): Systém dodávky tepla a TÚV, pri ktorom je z jedného centrálneho zdroja zásobovaných viacero objektov. V súčasnosti, po ére odpájania si začína opäť získavať svojich priaznivcov z dôvodu komfortného, ekonomického aj ekologického využívania tepelnej energie.
• Teplonosná látka: Kvapalina, ktorá prenáša teplo.
• Teplo pre domácnosť: Teplo, ktoré je dodávané do bytov v bytových domoch a rodinných domoch, vrátane tepla, ktoré je dodávané do príslušenstva bytov a do spoločných častí a spoločných zariadení bytových domov, okrem tých bytov, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.
• Účinnosť: Veličina, ktorá charakterizuje mieru využitia energie. Určuje sa z pomeru využitej energie na požadovaný účel k energii privedenej do tepelného zariadenia.
• Výpočtová vonkajšia teplota: Je odvodená z dlhodobých priemerov piatich najchladnejších, líši sa podľa lokality a nadmorskej výšky.
• Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO): Plní funkciu regulátora cien v elektroenergetike, plynárenstve, zásobovaní teplom a vo vodnom hospodárstve. Jeho úlohou je regulovať ceny v prostredí, kde chýba konkurencia a kde by výrobcovia a dodávatelia energetických komodít mohli zneužívať svoje dominantné postavenie svojvoľným určovaním cien. Činnosti, ktoré cenove reguluje ÚRSO, sa nazývajú regulovanými činnosťami a pri ich vykonávaní sa vyžaduje povolenie alebo osvedčenie. Regulovanou činnosťou sú aj dodávky tepla.
• Výrobca tepla: Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vyrába teplo na účel jeho predaja a ktorá je držiteľom povolenia na výrobu tepla podľa Zákona č.

tags: #zakladne #pojmy #vo #vykurovani