Recenzovaný príspevok sa zaoberá problematikou a klasifikáciou procesov horenia, ako aj poskytuje informácie o systémoch podlahového vykurovania. Medzi základné nežiaduce javy a situácie, ktoré sa vyskytujú počas existencie ľudstva, patria požiare. Skúmanie procesov horenia úzko súvisí s požiarmi, nakoľko tie predstavujú nekontrolovateľné a neohraničené horenie v priestore a v čase. Požiare sa vyskytujú nielen v prírodnom prostredí, napríklad lesné požiare, ale aj v rôznych priemyselných, dopravných, výrobných, spracovateľských a skladovacích technológiách, v ubytovacích zariadeniach a aj inde. Na druhej strane, kontrolovateľné a riadené procesy horenia môžu byť pre človeka užitočné, napríklad pri vykurovaní v domácnosti alebo varení.
Nekontrolovateľné procesy horenia, teda požiare, môžu spôsobiť vážne straty a ohrozenia zdravia, životov, majetku, hmotných a nehmotných statkov a aj životného prostredia. Pochopenie základných princípov horenia je kľúčové pre prevenciu požiarov a efektívne riadenie vykurovacích systémov.
Procesy horenia a požiarna bezpečnosť
Horenie je súbor zložitých fyzikálno-chemických dejov, pri ktorých horľavé látky a materiály reagujú s oxidačnými prostriedkami a menia sa na produkty spaľovania (splodiny horenia). Horenie sprevádza intenzívne vyžarovanie tepelnej energie, svetelnej energie a dochádza k tvorbe dymu. Je to zložitý fyzikálno-chemický proces, pri ktorom dochádza k exotermickým reakciám vstupných komponentov - reaktantov horenia reakčnej zmesi, to znamená horľavých látok a materiálov s oxidačným prostriedkom, najbežnejším je vzduch, respektíve kyslík, ktorý sa v ňom nachádza. Pri požiari je horenie hlavným a základným procesom, ktorý prebieha ako súbor fyzikálno-chemických dejov, pri ktorom sa horľavé látky a materiály menia na produkty a splodiny horenia. Požiar a procesy horenia sprevádzajú uvoľňovanie veľkého množstva tepelnej energie, dymu a svetelného žiarenia.
Základom procesov horenia sú najmä rýchlo prebiehajúce chemické, reťazové, oxidačno-redukčné reakcie, kedy horľavá látka reaguje s oxidačným prostriedkom. Horenie je hlavným, základným dejom, ktorý prebieha pri požiari, bez neho žiaden požiar nie je možný. Je to jeden z najstarších fyzikálno-chemických dejov, ktoré ľudstvo pozná a využíva. Pôsobením tepla na horľavé materiály dochádza k nárastu paralelných a postupných fyzikálnych a chemických dejov. Horľavé látky a materiály pri horení reagujú s oxidačným prostriedkom, najčastejšie kyslíkom zo vzduchu, ktorý výrazne podporuje proces horenia.
Podmienky vzniku a priebehu horenia
Horenie vzniká a prebieha len za určitých základných podmienok. V súčasnosti sa často hovorí o tzv. štvoruholníku horenia, kde práve tvorba aktívnych častíc radikálov je štvrtou podmienkou, bez ktorej nie je možný rozvoj horenia, požiaru. Reťazové reakcie sú základom mnohých chemických dejov, aj redoxných reakcií, reakcií oxidácie a procesov horenia. Podmienkou reťazových reakcií je tvorba aktívnych centier, vo všeobecnosti ide o aktívne častice radikály, ktoré sú iniciátormi reťazových reakcií oxidácie.
Horľavá látka s oxidačným prostriedkom vytvárajú tzv. horľavý súbor, čo je zmes horľavej látky s oxidačným prostriedkom. Horenie horľavých látok a materiálov je závislé od mnohých faktorov, napríklad od energetického zdroja zapálenia, množstva a koncentrácie a taktiež kvality horľavých látok a materiálov, spôsobu ich skladovania, množstva a koncentrácie oxidačného prostriedku, od pomeru horľavých látok a oxidačného prostriedku a mnohých iných. Priebeh horenia závisí najmä od prítomnosti horľavých látok, materiálov a oxidačného prostriedku.
Vytvorený horľavý súbor bude horieť za podmienky, že mu bude dodané potrebné množstvo energie pre zahájenie chemickej reakcie horenia - pre zapálenie. Proces horenia horľavého súboru zvyčajne nenastáva za bežných podmienok (výnimkou je proces samozahrievania niektorých látok), ale musí byť iniciovaný (naštartovaný) energetickým zdrojom (zdrojom zapálenia). Zdrojom zapálenia sú najčastejšie zdroje tepelnej energie, napríklad plameň, elektrický výboj, tepelné žiarenie, a to pri určitej teplote, za určitý čas a pri určitom zložení atmosféry.
Rýchlosť chemických reakcií horenia môžu ovplyvniť niektoré látky - katalyzátory, ktorých zloženie aj množstvo zostáva po uskutočnení reakcii nezmenené. Katalyzátory majú vplyv na veľkosť aktivačnej energie, na rýchlostnú konštantu, na rýchlosť reakcie horenia a množstvo molekúl (častíc) reagujúcich vstupných látok (reaktantov), ktoré sa zúčastňujú na procese horenia. V chemickej reakcii horenia reaktantami (vstupnými, východiskovými látkami) sú horľavé látky a oxidačné prostriedky. Katalyzátor vytvára s jednou východiskovou látkou medziprodukt, ktorý je nestály a zároveň reaguje s druhou východiskovou látkou pri následnom vydelení katalyzátora a konečných produktov. Po realizácii chemickej reakcie horenia vznikajú konečné produkty (výstupné, výsledné látky) tzv. splodiny (spaliny horenia a produkty pyrolýzy).
Fázy a klasifikácia horenia
Počas iniciácie dochádza k zahájeniu procesu horenia, k zapáleniu horľavého materiálu pôsobením tepla, čo spôsobí vzplanutie, vznietenie alebo samovznietenie vzniknutého horľavého súboru, dochádza k tvorbe aktívnych radikálov. V propagačnej fáze dochádza k rozvoju horenia, je charakterizované plameňovým alebo bezplameňovým horením, účasťou radikálov na tvorbe reťazovitých reakcií. Terminačná fáza je charakterizovaná dohorievaním horľavého materiálu, dochádza k zániku radikálov. Pri požiari terminácii zodpovedá organizovaný proces lokalizácie a likvidácie požiaru.
Horenie je možné spomaliť až zastaviť narušením trojuholníka horenia, napríklad zamedziť vzniku horľavých plynných produktov, zvýšiť nedokonalosť ich spaľovania, znížiť množstvo uvoľneného tepla prítomnosťou inhibítorov (retardáciou) reťazovitých reakcií v plynnej a aj v kondenzovanej fáze, ochladiť palivo, znížiť koncentráciu a množstvo oxidačného prostriedku a iné.
Klasifikácia procesov horenia
Procesy horenia je možné klasifikovať na základe rôznych kritérií. Horenie môže nastať v homogénnej fáze, alebo na rozhraní fáz.
- Homogénne horenie: Zložky horľavého súboru sú v rovnakom skupenstve. Zaraďuje sa tu horenie horľavých kvapalín a plynov. Medzi oxidačným prostriedkom (vzduch) a palivom (horľavé plyny) sa nenachádza fázové rozhranie, to znamená, že nedochádza k horeniu na rozhraní fáz. Charakteristickým znakom homogénneho horenia je plameň. Plynná horľavá látka sa zmiešava s oxidovadlom (vzduchom), vzniká horľavý súbor v plynnom skupenstve. Homogénny horľavý súbor je možné iniciovať vonkajším zdrojom zapálenia (otvorený plameň, iskra) a dochádza k jeho vzplanutiu a následnému horeniu. Horľavý súbor je možné iniciovať aj vonkajším zdrojom sálavého tepla, dochádza k jeho vznieteniu a následnému horeniu. Horľavé kvapaliny nehoria v celom svojom objeme, ale sa pôsobením tepla zohrievajú, dochádza k ich vyparovaniu, uvoľňujú sa z nich horľavé pary. Pary sa premiešavajú so vzduchom a vytvárajú plynný homogénny horľavý súbor, ktorý je možné iniciovať obdobne ako pri horení plynných horľavých látok.
- Heterogénne horenie: Zložky horľavého súboru sú v rozdielnom skupenstve. Palivom je tuhá látka (napr. polystyrén, drevo, bavlna) a oxidačným prostriedkom plyn (kyslík, vzduch). Charakteristickým znakom heterogénneho horenia je napríklad tlenie na povrchu horľavej látky alebo žeravenie. Medzi plynným oxidačným prostriedkom (vzduch) a tuhou horľavou látkou (napr. drevo, celulóza, papier) sa nachádza fázové rozhranie, horenie prebieha na rozhraní fáz. Tuhý materiál zvyčajne pri horení nereaguje priamo s kyslíkom, ale samotnému horeniu predchádza degradácia materiálu, jeho tepelný rozklad spojený s uvoľňovaním plynných horľavých produktov a pár. Pri degradácii tuhého materiálu sa tvorí na jeho povrchu tuhý uhlíkatý (karbónový) zvyšok a takýto materiál má sklony k tleniu a žeraveniu. Plynné horľavé produkty a pary sa premiešavajú s plynným oxidačným prostriedkom (vzduchom) a vytvárajú plynný homogénny horľavý súbor, ktorý je možné iniciovať obdobne ako pri homogénnom horení plynných horľavých látok. Niektoré tuhé látky pôsobením tepla menia svoje skupenstvo. Roztopená, roztavená látka sa pôsobením tepla vyparuje, dochádza k jej tepelnému rozkladu, ktorý je spojený s úbytkom na hmotnosti, poprípade sa rozkladá za vzniku horľavých plynov a pár. Horľavé plyny a pary sa premiešavajú s oxidovadlom (vzduchom) a vytvárajú plynný homogénny horľavý súbor, ktorý je možné iniciovať obdobne ako pri homogénnom horení plynných horľavých látok.
- Dokonalé horenie: Prebieha za dostatočného prístupu oxidačného prostriedku, dochádza k dokonalému spaľovaniu a chemickej reakcii horenia. Splodiny (produkty) dokonalého horenia sú napríklad oxid uhličitý, vodná para a dusík, ktoré ďalej nehoria.
- Nedokonalé horenie: Prebieha za nedostatočného prívodu oxidačného prostriedku. Splodiny nedokonalého horenia sú napríklad oxid uhoľnatý, kyanovodík a iné plyny, ktoré môžu ďalej horieť. Splodiny horenia závisia od druhu horľavej látky a prístupu oxidačného prostriedku.
Čas a rýchlosť horenia
Čas (doba) horenia sa skladá z času nevyhnutného na difúziu, fyzický kontakt medzi oxidačným prostriedkom a horľavou látkou a z času na prebehnutie samotnej chemickej reakcie.
- Kinetické horenie: Rýchlosť horenia závisí hlavne od kinetiky (rýchlosti) chemickej reakcie medzi horľavou látkou a oxidačným prostriedkom, difúzia medzi oxidantom a palivom je zanedbateľná (napríklad explózia zmesi metánu a kyslíka). Kinetické a zároveň homogénne horenie je napríklad horenie zmesi horľavých pár so vzduchom nad horľavou kvapalinou alebo horenie výbušných zmesí.
- Difúzne horenie: Závisí od rýchlosti (ale aj času) fyzického kontaktu (styku) medzi horľavou látkou a oxidačným prostriedkom. Pre celkovú rýchlosť horenia je určujúca rýchlosť difúzie oxidačného prostriedku do paliva (napríklad väčšina požiarov horľavých látok na voľnej ploche a aj v objektoch). Pre homogénne horenie je čas fyzického kontaktu horľavej látky s oxidačným prostriedkom zhodný s dobou vytvárania horľavej zmesi, pre heterogénne horenie je zhodný s dobou približovania oxidačného prostriedku z objemu vzduchu k povrchu horenia. Vytváranie horľavej zmesi a približovanie oxidačného prostriedku k povrchu horľavej látky sa uskutočňuje difúziou. Difúzne a zároveň homogénne horenie je napríklad horenie kvapaliny s voľným povrchom alebo horenie plynu unikajúceho z potrubia.
Bezplameňové a plameňové horenie, výbuch
- Bezplameňové horenie (tlenie, žeravenie): Je horenie látok v pevnom skupenstve bez viditeľného plameňa (napríklad celulózové materiály a drevo).
- Tlenie: Pomalé horenie látky bez viditeľného svetla, zvyčajne sprevádzané dymom a zvýšenou teplotou. K tleniu dochádza najmä pri práškovitých, jemne zrnitých, sypkých materiáloch, celulózových materiáloch, ľahčených polyméroch a pod.
- Žeravenie: Horenie látok v pevnom skupenstve bez plameňa sprevádzané emisiou svetla zo zóny horenia a zvýšenou teplotou. Ide o formu bezplameňového horenia, pri ktorom materiál degraduje bez viditeľnej tvorby dymu. Žeravenie (tlenie) sa vyskytuje najmä pri prachoch (napr. drevnom a papierenskom prachu), jemne zrnitých a sypkých materiáloch.
- Plameňové horenie: Najčastejším vonkajším prejavom horenia látok je plameň.
- Výbuch: Rýchla fyzikálno-chemická reakcia sprevádzaná okamžitým uvoľňovaním veľkého množstva energie. Ide o náhlu expanziu plynu, ktorá môže byť vyvolaná prudkým okysličením alebo rozkladnou reakciou.
Samovznietenie, samozahrievanie a zápalná teplota
Samovznietenie a samozahrievanie sú procesy, keď teplo potrebné na zapálenie látky vzniká v látke samotnej ako dôsledok chemických, fyzikálnych alebo biologických procesov. Podstata procesu samovznietenia je u väčšiny horľavín rovnaká ako pri procese vznietenia. Pre procesy samovznietenia miesto vzniku horenia nemusí byť totožné s miestom pôsobenia iniciácie (zahájenie procesu samozahrievania). Pod pojmom samovznietenie je treba chápať nielen vlastné zapálenie látky, ale komplexný samovoľne prebiehajúci proces, od prvého okamihu nárastu teploty (teplota samozahrievania) až k dosiahnutiu teploty samovznietenia, ako dôsledok chemických, fyzikálnych alebo biologických procesov. Výsledkom procesu samovznietenia je vznietenie a následné horenie látky plameňovým alebo bezplameňovým spôsobom (tlenie).
Dôležitým faktorom je teplotný balans medzi množstvom uvoľneného tepla (pri exotermických oxidačných alebo štiepnych reakciách) a odvedeného tepla (do okolitého prostredia). Ak množstvo tepla vyprodukovaného horľavým súborom je väčšie ako množstvo tepla odvedeného, v reakčnom priestore sa teplo akumuluje a za určitých podmienok nastupuje samovznietenie. Chemické samovznietenie predstavuje oxidáciu vysychavých olejov, náterových farieb, alkydových živíc a iných látok.
- Teplota samovznietenia je najnižšia teplota, pri ktorej sa v látke začínajú bez vonkajšieho prívodu tepla exotermické procesy vedúce k samovznieteniu, ktoré sa môže prejaviť bezplameňovým alebo plameňovým spôsobom. Za bezpečnú teplotu, na ktorú sa môže daná látka zahriať (v technológii jej spracovania), je teplota, ktorá nepresahuje 90 % hodnoty teploty samovznietenia.
- Teplota samozahrievania je minimálna teplota, pri ktorej dochádza k rýchlej akumulácii tepla v objeme látky a pri splnení nevyhnutných podmienok procesu samovznietenia po určitej inhibičnej perióde môže dôjsť k následnej exotermickej reakcii vo forme plameňového, respektíve bezplameňového horenia.
Látky majú rôznu zápalnú teplotu. Pevnej horľavej látke trvá dlhší čas, kým sa rozhorí, ako kvapalnej a plynná vzplanie okamžite.
Horenie je dynamický proces, ktorý sa v čase a v priestore mení a silno závisí od prítomnosti a množstva horľavej látky, oxidačného prostriedku, zdroja zapálenia a mnohých ďalších faktorov.
Podlahové vykurovanie - Informácie a výhody
Podlahové kúrenie patrí medzi nízkoteplotné spôsoby kúrenia a je stále viac obľúbené a vyhľadávané po celom Slovensku. Nakoľko sa jedná o veľkoplošné teplovodné podlahové kúrenie, teplota okolo 37 °C stačí na vykúrenie miestnosti, zatiaľ čo v radiátoroch je oproti tomu médium s vysokou teplotou na relatívne malej ploche. Pri teplote média 37 °C je teplota podlahy približne 26 °C, čo je nižšia teplota ako fyziologická teplota človeka. Voda v podlahovom vykurovaní je dôležitá súčasť celého systému, aby sa v rozvodoch netvorili usadeniny, kaly a korózia. Nesprávna voda môže časom zanášať rúrky, rozdeľovače a čerpadlá, znižovať prestup tepla a spôsobovať poruchy.
Princípy a výhody podlahového vykurovania
Základnou úlohou podlahového kúrenia je ohrev priestoru nad ním. Podlahové vykurovanie prináša vysoký tepelný komfort, pretože teplo sa šíri rovnomerne od podlahy smerom nahor. Obyvatelia domu tak nepociťujú studené nohy a zároveň nevznikajú tepelné rozdiely medzi jednotlivými časťami miestnosti. Vďaka nízkej povrchovej teplote podlahy je systém príjemný na dotyk. Sálanie tepla je od podlahy, čo zabezpečuje väčšiu tepelnú pohodu obyvateľov a priestory sa neprekurujú. Na zabezpečenie komfortnej teploty pri podlahovom vykurovaní (teplo od nôh) postačuje nižšia teplota interiéru o 1-2°C a nižšia teplota vykurovacej vody.
Podlahové kúrenie disponuje nízkymi prevádzkovými teplotami (teplota vody podlahového kúrenia je 23-33˚C). V miestnosti vďaka malým teplotným rozdielom dochádza len k miernemu prúdeniu vzduchu a tým aj k minimálnemu pohybu prachových častíc. Prevádzka podlahového kúrenia je hygienická, nevíri vzduch a vykurovacie plochy neznečisťuje unášaný prach. Rovnomerné rozloženie tepla bráni vzniku plesní a mikroorganizmov, čo znižuje riziko vzniku alergií. Podlahové vykurovanie je úsporné a ekologické - môže ušetriť až 15 % energie oproti vykurovaniu radiátormi.
Komponenty a inštalácia
Rozdeľovač na podlahové kúrenie je zariadenie, ktorého kvalita býva obyčajne dosť podceňovaná. Je potrebné si uvedomiť, že hoci je toto zariadenie z hľadiska mechanických prvkov pomerne jednoduché, náročné prevádzkové podmienky kladú dôraz predovšetkým na jeho kvalitu. Na trhu je v ponuke veľa typov rozdeľovačov, čo sa týka konštrukčného riešenia, a mnohí výrobcovia v snahe ušetriť predávajú rozdeľovače s veľmi tenkou hrúbkou steny, bez systému zachytávania oxidu železa a pod.
Špecifiká inštalácie
Hrúbka betónovej vrstvy, v ktorej je uložená rúrka, je minimálne 60 mm, optimálne však 65 mm. Pri použití anhydridových (sadrových) poterov je minimálna hrúbka podobná. Bežne sa používajú dva typy upevnenia rúrok: pomocou upínacích líšt a pomocou systémovej dosky. Upínanie pomocou systémovej dosky je estetickejšie, avšak upínacia lišta má niekoľko výhod. Tou najdôležitejšou je, že lišta drží rúrky niekoľko milimetrov nad povrchom polystyrénu, takže pri zalievaní betónovou mazaninou je rúrka dokonale zaliata. V prípade bežných podmienok použitie KARI rohože nie je potrebné, nakoľko výstuž zo stavebnej ocele by mala prísť nad rúrky podlahového kúrenia a teda do betónovej zmesi.
Bežne sa používa tvrdený polystyrén hrúbky 30-80 mm pre poschodie a 60-150 mm pre podlažie (používajú sa dve polystyrénové dosky s hrúbkou 30-80 mm, ktoré sa navzájom prekrývajú). Taktiež treba dať pozor na nepodpivničených priestoroch, kde sa používa hydroizolácia, aby nebol polystyrén v kontakte s penetračnými nátermi na báze cyklických zlúčenín a rozpúšťadiel, ktoré by spôsobili deštrukciu polystyrénovej peny.
Použitím nábytku s nízkymi nohami sa znižuje výkon podlahovky v danom mieste o 40%. S týmto už počíta projektant pri návrhu systému, preto je potrebné zveriť návrh systému podlahového kúrenia odborníkovi a projekt konzultovať.
Podlahové krytiny a ich vplyv
Je logické zakryť podlahové kúrenie materiálom, ktorý nebude brániť zdieľaniu tepla do priestoru. Vhodnými materiálmi sú keramická dlažba.
Odporúčané podlahové krytiny pre podlahové vykurovanie
| Typ krytiny | Odporúčania | Poznámky |
|---|---|---|
| Keramická dlažba | Vhodná | Ukladanie po dokonalom vytvrdnutí betónu (21 dní) alebo anhydridu (7 dní). Zafugovanie dlažby až po prvom dynamickom zákure. Pri nutnosti dilatácie odporúčame lepiť dlaždice silikónom. |
| PVC podlahy | Vhodné po celoplošnom prilepení | Vyberať menšiu hrúbku, vyššiu hustotu spodnej časti a vysokú nášlapnú vrstvu. |
| Drevené parkety (dvojvrstvové) | Max. hrúbka 15 mm z dobre vysušeného tvrdého dreva. Odporúčajú sa viacvrstvové drevené krytiny, ideálne dvojvrstvové s výškou 7 mm, ktoré sľubujú výhodnejšie hodnoty tepelného odporu (všeobecne výšky 10 až 15 mm pre dvojvrstvové, 10 mm pre trojvrstvové). | Drevo musí byť upravené špeciálnymi technológiami, ktoré ho stabilizujú. Inak by mohlo dôjsť k jeho vysychaniu alebo rozťahovaniu. Masív sa neodporúča. Olejované podlahy sú doporučované pre matný povrch a menšiu viditeľnosť škrabancov, zároveň umožňujú podlahe dýchať. Lakované aj naolejované podlahy majú ľahkú údržbu. |
| Textilné podlahové krytiny | Potrebné počítať s čiastočným znížením tepelného výkonu už pri návrhu vykurovania projektantom. | Neodporúčajú sa koberce s výškou vlasu nad 10 mm a gumeným podkladom. |
| Parkety z mäkkého dreva | Neodporúčané | Odpor nesmie byť väčší ako 0,15 m2.K/W. |
Prevádzka, údržba a životnosť
Zvuk kvapaliny kolujúcej v rúrkach nie je možné počuť. Podlahové kúrenie je bezúdržbové. Životnosť je závislá od kvality použitých materiálov. Napriek tomu je dobré raz za niekoľko rokov skontrolovať rozdeľovače podlahového vykurovania a prípadne systém prečistiť. Pri použití rúrky Top Heating RED 16 môže výrobca garantovať 50 rokov. Obava z prasknutia rúr nie je nutná, rúrky sú zaliate v betóne a ich životnosť je viac ako 50 rokov.
Keramickú dlažbu je možné ukladať až po dokonalom vytvrdnutí betónu (betónová zmes - 21 dní, anhydrid - 7 dní). Pri prvom zákure môže dôjsť k dodatočnému vylučovaniu vlhkosti z betónovej mazaniny. Aby nedošlo k poškodeniu krytiny, doporučujeme zašpárovanie dlažby až po prvom dynamickom zákure. Pre overenie dosušenia poteru môžete na noc položiť gumovú rohož a ráno, ak je rohožka orosená odspodu, poter ešte nie je dosušený.
Kombinácia s inými systémami a externé použitie
Najvýhodnejšie je rozhodnúť sa pre jeden systém vykurovania, nakoľko pri dvoch treba počítať s ďalšími nákladmi na zmiešavacie zariadenie. Rovnako sa tým znevýhodní použitie kondenzačného kotla. Ak je však predsa len požiadavka na kombináciu dvoch systémov, nie je to problém. Najjednoduchším riešením je pripojiť jeden z okruhov podlahového kúrenia na rebríkový radiátor pomocou termostatického ventilu E-Z pre jednorúrkové sústavy a do druhého otvoru radiátora namontovať vyhrievaciu špirálu.
Vo všeobecnosti je rozšírený názor prízemie vykurovať podlahovkou a na poschodí radiátormi. Opačné riešenie je však výhodnejšie. Všetky výhody podlahového kúrenia, ako sú príjemná klíma, nízka prašnosť, priaznivé rozloženie teplôt a pod., sa uplatnia v miestnostiach, kde sa človek najčastejšie zdržiava.
Nízkoteplotný systém vykurovania spája podlahové kúrenie s tepelným čerpadlom tak, aby voda v systéme mala iba približne 27-35 °C (návrhovo napríklad 30/25 °C). Veľká plocha podlahy odovzdá rovnaké teplo pri nižšej teplote vody, vďaka čomu pracuje tepelné čerpadlo s vyššou účinnosťou (vyššie COP/SCOP) a výrazne klesá spotreba elektriny. Výsledkom je rovnomerná tepelná pohoda bez prievanu, tichá prevádzka a dlhá životnosť technológie. Kľúčom je ekvitermické riadenie (automaticky prispôsobuje teplotu vody vonkajšku) a zónová regulácia podľa miestností; podlahovka má dlhšiu odozvu, preto sa nastavuje na stabilný, plynulý chod bez častého vypínania a prudkých skokov.
Vykurované plochy so zabetónovanými rúrkami je možné použiť na odstránenie snehu z chodníkov, vjazdov do garáží a pod. Princíp podlahového kúrenia je podobný, ale má svoje špecifiká. Ako vykurovacie médium sa používajú glykolové nemrznúce zmesi.
Detekcia a opravy
Prevŕtaniu rúrok v podlahe je možné sa jednoducho vyhnúť zapožičaním detektora kovov, pomocou ktorého sa veľmi jednoducho určí presné uloženie rúrky v podlahe (niektoré rúrky majú 100%-nú kyslíkovú bariéru v podobe Al-fólie). Menej kvalitné rúrky bez hliníkovej fólie je možné identifikovať s použitím termofólie. Pri tomto procese sa podlahové kúrenie na niekoľko hodín vypne, aby vychladla dlažba, a potom sa znova spustí. Oprava si vyžaduje zásah do podlahy a betónovú vrstvu treba odsekať.
Technológia REHAU
Podlahové kúrenie REHAU ponúka kompletný systém na inštaláciu vykurovania a chladenia v obytných aj neobytných priestoroch. Kvalitné súčasti a jednoduchá inštalácia sú určené pre novostavby aj prerábky starších budov. Rúra RAUTHERM S a spojovacia násuvná objímka sú ústrednými časťami plošného vykurovania / chladenia REHAU. Pri používaní vykurovacích rúr RAUTHERM S z RAU PE-Xa je kladený dôraz na kvalitu „Made in Germany“. Tieto rúry sú pružné, odolné a kyslík neprepúšťajúce, čo potvrdzuje aj registrácia na DIN CERTCO. Ich vysoká pružnosť je výhodou aj v najťažších podmienkach pokládky alebo stavby.