Ekologické Zateplenie Vencov: Inovatívne Riešenia pre Úsporu Energie a Zdravé Bývanie

Prečo si položiť túto základnú otázku, keď sa zo všetkých médií valia informácie o tom, ako a koľko sa dá ušetriť zateplením Vášho paneláku alebo rodinného domu? Celospoločenskú nutnosť znižovania spotreby tepelnej energie nazvať "zateplením budov / domov, alebo zateplenie fasády" nie je zrovna šťastné pomenovanie. Majiteľom dotknutých nehnuteľností, bol veľmi nenápadne vnútený názor, že na zateplenie domu existuje len jediné riešenie problému tepelných únikov, a tým je inštalácia dodatočnej prídavnej objemovej izolácie na fasádu domu. Izolácia je samozrejmosťou dnešných novostavieb. Pri rekonštrukciách sa však stáva, že nám zákazníci volajú a pýtajú sa, ako je možné dodatočne izolovať staršie domy, chaty, stavby, alebo drevenice, ktoré izoláciu nemajú vôbec.

Riziká Tradičných Zatepľovacích Systémov a Vlhkosť

Polystyrénová lobby nám vnútila nepravdu, že "čím hrubšia vrstva polystyrénu na fasáde, tým väčšia úspora na kúrenie", ale ono to tak v skutočnosti nie je a hlavne v dlhodobom pôsobení, keď nikto nepostrehne, že spotreba tepla v takto zateplenom dome opäť výrazne narastá. Všetky dodatočné zatepľovacie systémy možno charakterizovať následne - "na mokrý kabát pridáme ďalší, tentoraz nepriedušný kabát".

Ak sa rozhodnete pre zatepľovanie parozábrannými materiálmi ako je polystyrén, lacné paro nepriepustné lepidlá alebo omietkové zmesi zabránite úniku vlhkosti, ktorá zapríčiňuje vznik plesní. Rosný bod znamená vyzrážanie vodných pár pri rozdiele vonkajšej a vnútornej teploty. Je to bežný fyzikálny jav, ktorý sa dá pozorovať aj voľným okom na oknách, stenách, alebo na iných miestach v domácnosti. Transparentným príkladom môže byť vytiahnutie sklenenej nádoby z chladničky do tepla - vytvorí sa na jej vonkajšej strane veľké množstvo kondenzovanej vody. Rovnaký dej prebieha aj v murive. Zateplením domu presúvame rosný bod práve na exteriérovú časť muriva.

Ak však vzniknutá vlhkosť narazí na nepriepustnú vrstvu ako je polystyrén, začne sa hromadiť a vytvorí prvotný základ pre pleseň. Samozrejme, že ak vlhkosť nemôže von, tak postupuje dovnútra a vsiakava do muriva spolu s plesňami. Pleseň sa postupne objaví aj v interiéri. V prípade, ak máte plastové okná, rozšírenie plesní v interiéri je už nezastaviteľné. Každá domácnosť produkuje vlhkosť svojim bežným chodom: varenie, sprchovanie, umývanie aj samotné ľudské telo produkuje vlhkosť. Vlhkosť vyprodukovanú domácnosťou v zateplenom dome je potrebné odvetrať a to môže byť problémom ak máme paro nepriepustnú tepelnú izoláciu, prípadne priestor hermeticky zakonzervujeme plastovými oknami.

Nedá sa vôbec predpokladať, že práve vaša stena je tá suchá. Vlhkostné klimatické pomery a tvorba vlhkosti v interiéri prebiehajú neustále a smer prúdenia je závislý na ročnom období. V lete prebieha z vonku dovnútra a v zime zase opačne.

Z tabuľky je zrejmé, že zvýšením vlhkosti steny o 1% dôjde k navýšeniu spotreby tepla o 7 - 9%.

Význam Eliminácie Tepelných Mostov pri Zateplení Venca

Prečo je dodatočné zateplenie venca kľúčové? V minulosti sa náklady za kúrenie neriešili tak, ako dnes. Výsledkom toho sú aj problémy, ktoré často riešia naši zákazníci - izoláciu majú položenú len v niektorých častiach strechy, alebo je izolácia položená nedbalo, neodborne. Ak však nechcete vyhadzovať peniaze za kúrenie do vzduchu, alebo sa v lete vo vlastných izbách saunovať, je čas nesprávne položenú izoláciu opraviť.

Problémom je aj degradácia materiálov ako minerálna vata, palach, alebo škvara, ktoré časom strácajú svoje tepelnoizolačné vlastnosti. Ak nie sú položené kvalitne, môžu odstupovať od hrán či škár. Degradujú, čím vzniká priestor bez izolácie, nazývaný aj tepelný most. Práve cez tento priestor teplo prestupuje von či dnu.

Tepelný most je časť konštrukčného prvku budovy, cez ktorú sa teplo prenáša rýchlejšie do vonkajšieho prostredia ako cez iné konštrukčné prvky. Nie je to len plytvanie energiou, ale podporuje sa tým aj vznik plesní. Správna tepelná izolácia zabráni vzniku tepelných mostov. Zateplenie venca ako súčasti stavebnej konštrukcie je obzvlášť dôležité kvôli odstráneniu tepelných mostov. Betón je materiál so zvýšenou tepelnou vodivosťou, preto sa tu odporúča čo najväčšia hrúbka izolantu. Väčšinou sa v oblasti venca stretáva viacej druhov stavebných materiálov ako je tehla, betón, drevo. Všetky tieto materiály majú rôzny tepelný odpor, preto je tu predpoklad vzniku tepelných mostov.

Tepelné mosty sa môžu vyskytnúť na mnohých miestach, pri okenných prekladoch, na ostení okien, čelných plochách stropov, na podhľadoch, pilieroch, nosníkoch, betónových plochách v murive a na betónových plochách v interiéri. Všade tam, kde sa stretávajú konštrukčné prvky z rozličných materiálov s odlišnými hrúbkami. Efektívnym zateplením sa dá zabrániť stratám energie a zabezpečiť zdravšie prostredie.

Voľba materiálu pre zateplenie venca

Častou otázkou je, či stačí na zateplenie venca 30mm alebo 50mm a či použiť EPS alebo XPS? Odpoveď: Použite materiál s čo najlepšími tepelnými vlastnosťami, odporúčame XPS a čo najväčšej hrúbky, podľa toho, čo vám dovolí stavebná konštrukcia.

Austrotherm Lemovacie stratené debnenie stropu je vynikajúcim riešením na zabránenie vzniku tepelných mostov. Použitie Austrotherm XPS alebo Austrotherm EPS v podobe lemovacieho strateného debnenia stropu predstavuje hospodárne a z technického hľadiska optimálne riešenie, ktoré zabráni vzniku tepelných mostov a ušetrí náklady vynaložené na energie a prácu. Jednoduché spracovanie a rýchla montáž ľahkých debniacich prvkov Austrotherm XPS a Austrotherm EPS urýchli postup stavebných prác, pričom sa znižujú aj náklady stavby.

Inovatívne a Ekologické Riešenia Zateplenia

Termokeramické Nátery ThermoShield

Ďalší dôležitý faktor v zateplených domoch, ktorý urýchľuje pri zateplení tepelný tok obzvlášť v poréznych materiáloch (čo v podstate stavebné materiály z veľkej časti sú) vrátane izolačných materiálov, je radiačná elektromagnetická energia. Táto energia je všeobecne vnímaná skôr ako tepelné sálanie slnka alebo z rozpálených kachlí. Málokto ale vie, že radiačnú energiu vyžaruje každé teleso, ktorého teplota je väčšia ako -273,5 °C. Radiačná energia ale vzniká pri šírení tepla vedením v poréznych materiáloch, kde významne urýchľuje odovzdávanie tepla.

Logickou cestou sme označili významné faktory, ktoré majú vplyv na celkové tepelné straty vonkajšej obvodovej steny zatepleného domu. Tieto faktory majú v spojení dominantný význam v prenose tepla konštrukciou. "Prenos tepla sa zakladá na vedení tepla závislom na vlhkosti a prúdu entalpie pary. Tento prúd prepravuje teplo tým, že sa voda odparuje na jednom mieste a pritom sa tomuto miestu odoberá teplo a potom difunduje na iné miesto, kde kondenzuje a tým privádza teplo."

Technológia ThermoShield

ThermoShield membrána šetriaca energiu sa skladá zo špeciálneho spojiva na vodnej báze, v ktorom sa nachádzajú milióny vákuovaných sklokeramických dutých teliesok (guličiek) o malom priemere (10 až 120 mikrometrov). Vrstva náteru po zaschnutí polymerizuje v elastickú, hustú štruktúru, ktorá je ale zároveň variabilne priepustná pre vodné pary, s hrúbkou cca 0,3 mm (membrána). Zvláštnosti tejto membrány sa podieľajú na úsporách energie zatepleného domu pomocou náterov ThermoShield. Zásadne sa však líši od tradičných predstáv o možnostiach zníženia energetických strát. Tak vzniká komplex z rôznych fyzikálnych efektov, ktoré môžeme všetky nájsť v tenkej membráne. Vedecký výraz pre to znie: "Povrchový náter s endotermickými efektami ®".

Niekoľko zaujímavých čísiel: Jeden meter štvorcový hladkého povrchu sa zväčší o trojnásobok až štvornásobok. V jednom metri štvorcovom 0,3 mm hrubej membrány je obsiahnutých cca 12 m2 guľového povrchu. Spojivo môže napučať o jednu štvrtinu bez toho, aby sa uvoľnilo od podkladu.

Ako funguje zateplenie náterom ThermoShield?

Ako funguje zateplenie domu náterom ThermoShield? ThermoShield aplikovaný na steny, postupne transportuje zo stavebnej konštrukcie vlhkosť, ktorú murivo absorbovalo po celé roky. Takto ošetrený plášť budovy sa pritom chová ako ľudská koža pri potení. Pri difúznom odparovaní je z povrchu steny odoberané teplo (stena sa ochladzuje). Aby tento dôležitý proces mohol prebiehať nerušene, náter je chránený pred zničením vlastnou reflexiou škodlivého podielu slnečného UV žiarenia. Proti nežiaducemu zahrievaniu povrchu budovy oslnením, pôsobí ThermoShield v súhre so spojivom.

Dom zateplený náterom ThermoShield súčasne pripravuje budovu v letných mesiacoch na zimu. Murivo sa vysušuje a získava lepšie tepelne izolačné vlastnosti, tepelný odpor. Vieme, že proti zime nás ochráni len suchý plášť. Budove postačuje menší vykurovací výkon, pretože "vedenia do zásobníka - muriva" je pripravené pre pomalé napĺňanie "zásobníka". Vnútri budovy obyvatelia vnímajú zvýšenie teploty na vnútornom povrchu obvodových stien.

Keramické guličky vo vrstve náteru ThermoShield pôsobia ako malé termosky. Termoska (tiež termofľaša) je špeciálne vyrobená fľaša, ktorá slúži na uchovanie teplého alebo studeného nápoja (pokrmu). Už v roku 1892 ju vynašiel pracovník Oxfordskej univerzity Sir James Dewar. Základom termosky je dvojitá vnútorná nádoba s lesklými dvojitými stenami, z medzery medzi stenami oboch nádob je vyčerpaný vzduch.

Na túto vrstvu dopadá radiačné (elektromagnetické) žiarenie o rôznych vlnových dĺžkach, ku ktorým patrí konkrétny tepelný výkon. Niektoré vlnovej dĺžky prepustí - ako dlhé IR (infračervené) žiarenie o nízkom výkone, tým umožní predohrev hmoty steny v chladných obdobiach. Naproti tomu sa krátke IR žiarenie z časti odrazí späť do exteriéru, zvyšnú časť pohltí (rozloží) a získanú energiu použije na odparenie vlhkosti v hmote steny pod náterom, proces bol popísaný v texte vyššie. Táto "zrkadlová membrána" spracuje všetky elektromagnetické žiarenia, ktorá dopadajú na náter, ako žiarenie z okolitých budov, všetky druhy zvyškových kozmických žiarení o rôznych vlnových dĺžkach a podobne. Tieto žiarenia dopadajú na všetky steny stavby, teda aj zo severu a tiež aj v noci. ThermoShield-om zateplené obvodové steny domu majú aj podstatne pomalší proces chladnutia pri prerušení kúrenia.

Mechanizmy účinku zateplenia domu pomocou ThermoShield sú doložené početnými skúškami, testmi a referenciami. Vedľa technických parametrov boli preverované predovšetkým vlastnosti významne ovplyvňujúce úspory energie. Ako výsledky praktických aplikácií pri výstavbe obytných budov a priemyselných objektov na celom svete, tak aj vedecké výskumy a merania renomovaných inštitútov a univerzít, viedli dokonca k podaniu patentových prihlášok. Veľmi pozitívne referencie zaručujú istotu dlhodobého zachovania funkcií ochrany stavieb a prínosy pre úsporu energie v stavbách ošetrených termokeramickým náterom.

ThermoShield je odolný proti extrémom počasia, napr: prudkému dažďu, krupobitiu alebo sneženiu. Náter sa tak stará o suché stavebné materiály a znižuje riziko nežiadúceho "ozelenenia" fasády, ktoré sa často vyskytuje ako sprievodný jav pri vzniku kondenzačnej vody. Vďaka vysokému podielu keramickej zložky a bráneniu tvorbe vlhkosti na povrchu plášťa budovy, neposkytuje náter ThermoShield na povrchu živnú pôdu hubám, lišajníkom a machom. Preto možno úplne upustiť od následných aplikácií jedov škodlivých pre životné prostredie a zdravie.

Na základe vlastností rozptylu svetla a reflexie odolných mikrosfér ("sklenených mikroguľôčok") dochádza k rozloženiu tepla vo vnútri membrány. V spojení s vodou, parou a poklesy teploty vznikajú pozitívne efekty rozhodujúce pre pohodu obyvateľov. O hospodárne zaobchádzanie s vykurovacou alebo chladiacou energiou sa stará, zväčšený povrch a endotermické procesy termokeramickej membrány na povrchu stien zatepleného domu ThermoShield-om. Použité keramické duté telieska (guličky) predstavujú účinnú bariéru zetepleného domu ThermoShield-om. Teplo pojme obklopujúce spojivo (mostík) a tam sa rýchlo a rovnomerne rozloží a procesy odparovania sú tak možné, rovnomerné a kontrolovateľné.

Celá rada vedcov a užívateľov vo všetkých častiach krajiny bola ochotná nezaujato preveriť vlastnosti ThermoShieldu. Už viac ako 20 rokov šetria ľudia na celom svete, na Sibíri rovnako ako v púštnych zónach štátov okolo Perzského zálivu, s ThermoShieldom energiu - a to v horúčave aj v zime. Prečo by mali technológie náterov s termokeramickými membránami podporiť ľudia tiež v miernejších podnebných pásmach ako je stredná Európa?

História bariéry tepelnej ochrany sa začala písať v polovici 70.rokov minulého storočia, teda v dobe keď požiadavky na tepelné parametre neboli spoločensky tak významné. Jednou z potrieb bola nutnosť riešiť vznik plesní na vnútorných stenách domov, v ktorých sa nahradili staré okná za moderné utesnené. Ďalšia základná časť vyvinula v 70. rokoch firma Battelle Memorial Institute izolačnú termokeramickú vonkajšiu vrstvu pre kozmické návratové prostriedky NASA - Space Shuttles, aby odolali teplotným výkyvom v rozmedzí viac ako 2000 ° C. V kombinácii s extrémne odolným pojivom sa narodila "tekutá keramická dlaždica". V polovici 80. rokov boli uvoľnené patentové práva k civilnému užívaniu termokeramického základného materiálu. Vhodným odborom ďalšieho uplatnenia, bolo stavebníctvo a na trh dodala produkt pod názvom "EnergyStar Label". Pre Európu bol uvedený pod názvom "ThermoShield".

Fúkaná Celulózová Izolácia: Inovatívne Ekologické Riešenie

Výhody a Aplikácia fúkanej izolácie

Fúkaná celulózová izolácia predstavuje inovatívne riešenie pre dodatočné zateplenie. Riešením pre ťažko dostupné priestory, ako je aj veniec, je fúkaná izolácia, ktorá sa dostane všade a bez nutnosti rozoberania konštrukcie. Nie je potrebné, aby ste pôvodnú, poškodenú izoláciu ručne povyberali a vyhodili. Je to strata času, vznikne vám takto veľa nebezpečného odpadu a práca s odstraňovaním napríklad minerálnej vaty je navyše veľmi nepríjemná.

Na pôvodnú, hoci i nefunkčnú izoláciu je možné nafúkať novú izoláciu - celulózovú. Tá nielen že pokryje pôvodný izolant, ale zároveň sa dostane aj do špár a úzkych miest, v ktorých sa izolant nenachádzal. Fúkaná celulózová izolácia je vhodná izolácia aj pre dodatočné zateplenie konštrukcií. Ak vaša stavba ešte izolovaná nie je, aplikácia tejto izolácie nenaruší chod domácnosti a nezaťaží staršie typy stavieb, akými sú napríklad drevenice či vidiecke domčeky.

Izolácia sa nafúka do potrebnej hrúbky v priemere za 6 hodín a pri aplikácii nevzniká žiaden odpad, ktorý by bolo potrebné zlikvidovať. Aplikácia na predchádzajúci izolant nemení vlastnosti celulózovej izolácie. Izolácia bude rovnako kvalitná, ako keby ste ju dávali do novostavby ako prvú, základnú. Fúkaná izolácia sa hodí na dodatočné zateplenie trámových stropov, aj dvojplášťovej strechy.

Izolácia sa aplikuje rýchlo, v priemere máme prácu hotovú do 6 hodín. Izolácia sa fúkaním dostane do všetkých škár, dutín aj priestorov. V lete izolácia neprepustí teplo rýchlo dnu, klíma v miestnosti je príjemná, netreba klimatizáciu. Toto ocenia najmä majitelia domov v husto zastavaných lokalitách či v lokalitách pri hlavnej ceste. Izolácia odpudzuje plesne a je zdravotne nezávadná. Fúkaná izolácia je paropriepustná a zároveň perfektne vyplní izolovaný priestor.

Praktický príklad: Zateplenie venca a väzníkovej strechy fúkanou izoláciou

V obci Čierne nad Topľou sme izolovali klasický rodinný domček s fúkanou izoláciou Isocell. Zateplenie väzníkovej strechy s poctivou inštaláciou parozábrany trvalo 48 hodín.

1. Prvý krok už tradične spočíval vo vymazaní stavby lepidlom, aby stihlo dostatočne preschnúť. Používame špeciálne rýchloschnúce lepidlo Baumit SpeedFix s nízkym obsahom vody. Už o 30 minút sme mohli pokračovať v ďalšom kroku - nastriekaní penetrácie na lepidlo.

2. Medzitým sme sa pustili do debnenia pomúrnice (venca) polystyrénom s hrúbkou 5 cm. Tento krok je dôležitý kvôli odstráneniu tepelných mostov. V tomto bode väčšinou dochádza k stretu viacerých druhov materiálov ako tehla, betón a drevo. Každý materiál má rozdielny tepelný odpor. Na zateplenie venca preto odporúčame čo najhrubší materiál s dobrými tepelnými vlastnosťami.

3. Dvaja aplikátori sa pustili do inštalácie parotesnej fólie. Súčasťou zákazky bola aj protipožiarna bariéra komína. Použili sme fasádnu dosku z minerálnej vlny s najvyššou triedou reakcie na oheň A1, ktorú sme zatiahli lepidlom od Baumitu. Pri inštalácii parozábrany používame výlučne systémové prvky od spoločnosti Isocell - parotesná fólia, tmel, lepiaca páska a prestupové manžety.

4. Nasledovalo poctivé latovanie. Kvôli vyššej váhe celulózy sme zvolili hustejšie latovanie každých 30 cm. Parozábranu sme napojili na predpripravený obvodový múr, ktorý bol natretý lepidlom a nastriekaný penetračným sprejom. Všetko sme poistili originálnou poistnou páskou od firmy Isocell, ktorá sa dá omietať.

5. Súčasťou zákazky boli viaceré doplnkové činnosti. Okrem protipožiarnej bariéry komína a debnenia venca sme sa pustili aj do zhotovenia výlezu na pochôdznu časť. Tento krok môžeme vykonať v ktorejkoľvek časti zatepľovacieho procesu. Veľkosť otvoru zadáva zákazník. Otvor pre výlez zhotovujeme z OSB dosiek v tvare štvorca. Štandardný rozmer je 70×110 cm alebo 80×120 cm.

6. Posledný krok spočíval v samotnom zateplení. Na aplikácii pracovali dvaja aplikátori - jeden obsluhoval stroj a druhý aplikoval izoláciu priamo do väzníka. Použili sme fúkanú celulózu od značky Isocell v hrúbke 40 cm (hodnota po sadnutí materiálu). Materiál má určité prirodzené sadanie. Fúkaná celulóza je totiž pri výrobnom procese umelo dehydrovaná. Keď získa vzdušnú vlhkosť, prirodzene sadá gravitáciou. Počítame s tým už v cenovej ponuke. Pri aplikácii fúkanej izolácie je veľmi dôležitý stroj, pomocou ktorého nafúkame celulózu do konštrukcie. Kvalitný stroj na fúkanie zabezpečí, aby bola dodržaná prípustná úroveň sadania (8 - 10 %). Ak zateplenie zveríte do rúk firme so slabým strojom s jednou etážou predprípravy a menším tlakom, vlákna dostatočne nepreviaže a fúkne ich pod menšou hustotou.

Recyklácia EPS: Ekologický Aspekt Polystyrénu

Penový polystyrén (oficiálne označenie EPS) sa dá veľmi ľahko a kompletne recyklovať. Plných 100 % objemu sa pridáva do primárnej suroviny, z ktorej sa znova vyrába tepelno-izolačný materiál. Takto ho možno plne ekologicky znova využiť a zatepľovať ekologicky.

Ako prebieha proces recyklácie? O ekologické využitie nespotrebovaného polystyrénu zo stavieb sa ISOVER ako jediný výrobca na Slovensku stará už tretí rok. „Službu Zber odrezkov môžu využiť všetci zákazníci, ktorí si zakúpia polystyrén na zateplenie domu a nevedia, čo so zvyškovými odrezkami. Poskytujeme im vrecia, do ktorých odložia nepoužiteľné časti polystyrénu.“ „Spolupráca so zbernými dvormi nám umožní zhodnotiť oveľa viac polystyrénu ako len drobný zber zo stavieb, a tým maximálne možne zvýšiť podiel recyklátu v našich produktoch,“ dodáva Alexander Prizemin.

Penový polystyrén je na Slovensku najviac využívaným tepelno-izolačným materiálom v stavebníctve. Podľa asociácie výrobcov plastov Plastics Europe jeho podiel na Slovensku dosahuje okolo 72 percent. Jeho spotreba dosahuje približne 25- až 30-tisíc ton ročne.

V Európe sa podľa dostupných údajov v roku 2017 zrecyklovalo 27 percent odpadu z expandovaného polystyrénu, pričom podiel zrecyklovaného EPS v stavebníctve dosiahol 8,6 percent. EUMEPS, európske združenie výrobcov EPS sa zaviazalo, že do roku 2030 zabezpečí úplnú recyklovateľnosť tohto materiálu. Združenie výrobcov, spracovateľov a užívateľov expandovaného polystyrénu na Slovensku (EPS SR), ktoré je členom EUMEPS, očakáva, že v roku 2025 by mohol podiel recyklácie expandovaného polystyrénu na Slovensku dosahovať viac než 50 percent.

Dodatočné Zateplenie Venca ako Súčasť Kontaktného Zatepľovacieho Systému

Zatepľovanie domu na prvý pohľad nie je žiadna veda. Vo všeobecnosti prevláda názor, že zateplenie si každý šikovný domáci majster môže spraviť aj sám. A že môže aj dokonca ušetriť, ak pri nákupe skombinuje najlacnejšie komponenty viacerých výrobcov. Kvalita materiálov jednotlivých výrobcov, ako aj technológia ich výroby sa líšia, a odlišujú sa i montážne a aplikačné postupy. Ale ani výber jednotlivých zložiek s najlepšími parametrami nezaručuje, že systém bude plniť svoju úlohu v najvyššej miere. Každý výrobca totiž berie do úvahy osobitosti jednotlivých komponentov a zosúlaďuje ich tak, aby maximálny výsledný efekt dosahoval zatepľovací systém ako celok.

V našich podmienkach požiadavkám na zateplenie rodinného domu plne vyhovuje kontaktný zatepľovací systém z polystyrénových platní alebo platní z minerálnej vlny, ktoré pripevňujeme na fasádu lepením a rozpernými kotvami (hmoždinkami). Povrchová úprava pozostáva z vrstvy vystužovacej omietky (spevnenej sklovláknitou mriežkou) a z finálnej tenkovrstvej omietky. Zatepľovací systém je pomerne veľká investícia, ktorá by sa svojím významom dala prirovnať napríklad k streche domu, a zateplenie by malo slúžiť roky bez nepríjemných problémov. Či sa už rozhodneme realizovať zateplenie svojpomocne, alebo prostredníctvom firmy, je kvôli kontrole a osobnej istote vhodné oboznámiť sa s pracovným postupom. Kvalita vykonaných prác je závislá aj od druhu použitého náradia.

Kontaktné zatepľovacie systémy možno vo všeobecnosti realizovať do teploty + 5 ºC (do komponentov nesmieme primiešavať akékoľvek chemické prísady proti zamrznutiu). Pri práci prekáža aj silný vietor a dážď, ale aj intenzívne slnečné žiarenie. Tieto faktory vplývajú na nerovnorodé vysychanie jednotlivých vrstiev systému. Na povrchovú úpravu nepoužívame tenkovrstvé omietky tmavých farebných odtieňov, ktorých stupeň svetlosti je menší ako 25.

Postup aplikácie kontaktného zateplenia v oblasti venca a fasády

Pri rekonštrukciách a dodatočnom zatepľovaní budov musíme staré omietky preklepať, oduté časti a všetky voľne oddeliteľné časti muriva odstránime a stenu zreparujeme. Klampiarske prvky musíme upraviť podľa finálnej roviny fasády, ktorá bude predsadená oproti pôvodnej o hrúbku tepelnoizolačného systému. Podklad pod zatepľovací systém musí byť suchý, pevný, zbavený nečistôt. Pri novostavbách môžeme izoláciu lepiť priamo na nosné murivo bez predchádzajúceho omietnutia.

1. Príprava a lepenie izolačných dosiek: Ak použijeme hliníkový soklový profil, nanesieme na zadnú stranu polystyrénových dosiek rozmiešanú lepiacu maltu a dosky ukladáme priamo do profilu. Po obvode dosky nanášame pás lepiacej malty hrubý asi 2 - 3 cm a široký asi 6 - 8 cm. Do stredu dosky umiestnime na troch miestach maltové terče. Keď dosku priložíme na stenu a pritlačíme, vznikne lepený spoj na asi 30 - 50 % plochy. Osadenie každej dosky prekontrolujeme vodováhou. Ak zakladáme sokel pomocou hobľovanej laty, postupujeme nasledovne: Pripravíme si pásy sklovláknitej mriežky asi 40 cm široké. Na stenu, tesne nad provizórne pripevnenú vodorovnú latu, nanesieme vrstvu lepiacej malty, do ktorej natlačíme sklovláknitú mriežku. Mriežku ukladáme tak, že zo 40 cm šírky lepíme na stenu pás široký asi 15 cm a 25 cm necháme voľne visieť pod latou. Na zadnú stranu polystyrénovej platne nanesieme po obvode a do strednej časti lepiacu maltu a platňu prilepíme tesne nad vodiacu latu. Šírka soklového profilu závisí od hrúbky polystyrénu. Po uložení spodného radu polystyrénových platní pokračujeme v kladení ďalších platní na väzbu smerom hore. Dôsledne dodržiavame predpísané detaily - na každom voľnom konci dosiek, t.j. pod parapetným plechom na voľnom nároží budovy, či na sokloch, podkladáme pod platne pás mriežky, ktorým hrany dosiek dodatočne obalíme.

2. Kotvenie izolačných dosiek: Po prilepení platní na fasádu, a keď je lepiaca malta už dokonale zatvrdnutá (minimálne 24 hodín), ich ešte dodatočne poistíme upevňovacími rozpernými kotvami. Na jednu platňu dávame po 2 - 3 ks rozperných kotiev, t.j. na 1 m² je spotreba 4 - 6 ks. Počet rozperných kotiev na 1 m² sa stanovuje podľa polohy plochy na objekte (nárožia, výška miesta, plocha v strede steny a pod.). Na okrajoch a mimoriadne exponovaných miestach sa ich počet môže zvýšiť až na 5 ks na meter dĺžky. Hlava rozpernej kotvy má byť zapustená asi 2 mm do polystyrénovej platne, pričom jej telo musí byť ukotvené v nosnej časti muriva. V betóne a v murive z pálených tehál v hĺbke minimálne 35 mm, v dierovaných tehlách minimálne 55 mm a v pórobetónových tvárnicach minimálne 75 mm.

3. Brúsenie a výstužná vrstva: Po dokonalom zatuhnutí lepiacej malty (1 - 2 dni) fasády prebrúsime, aby sme vytvorili dokonale rovinnú plochu, odstránili drobné výstupky a nerovnosti. Platne brúsime špeciálnym hoblíkom a rovinnosť brúsenia kontrolujeme dvojmetrovou hliníkovou latou. Pri brúsení platní na nárožiach si tiež pomáhame vodiacou latou. Na vybrúsenom povrchu tepelnoizolačných dosiek nanesieme vystužovaciu vrstvu - asi 2 mm zamiešanej armovacej malty. Vopred si pripravíme pásy sklovláknitej mriežky dlhé asi 3 - 5 m - aby sa s nimi dalo ľahšie manipulovať. Na čerstvo nanesenú maltu ukladáme vystužovaciu sklenú mriežku, ktorú do nej okamžite vtláčame a zahladzujeme antikorovým hladidlom. Jednotlivé kusy mriežky spájame vzájomne s presahom 10 cm. Po zahladení a stiahnutí prebytočnej armovacej malty je hrúbka vystužovacej vrstvy asi 2 - 4 mm, minimálne však 2 mm. Presah sieťoviny za roh má byť min. 20 cm. Na obzvlášť exponovaných miestach fasády (sokle, fasáda do výšky prvého nadzemného podlažia, okolie okien, nárožia na prízemí a pod.) je vhodné vytvoriť vystužovaciu vrstvu z pevnejšej mriežky (napríklad Panzergewebe), alebo dvojnásobne uložíme bežnú sklovláknitú mriežku. V tomto prípade druhú vrstvu armovacej malty nanášame na zavädnutú, respektíve vyschnutú pôvodnú vystužovaciu vrstvu.

4. Penetrácia a finálna omietka: Po dokonalom vyschnutí vystužovacej vrstvy (spravidla minimálne 7 dní) z nej odstránime brúsnym papierom prípadné malé nerovnosti a nanesieme podkladový náter v príslušnom farebnom odtieni. Náter pred použitím dôkladne rozmiešame a nanášame ho štetkou alebo filcovým valčekom. Náter slúži nielen na zníženie nasiakavosti podkladu, ale aj na čiastočné zjednotenie farby podkladu s farbou povrchovej úpravy. Preto je dôležité, aby sme dôkladne premiešali usadenú vrstvu pigmentov. Než začneme omietať, skontrolujeme, či majú všetky vedrá rovnaké šarže. Okrem toho je vhodné zmiešať hmotu zo všetkých vedier, prípadne upraviť konzistenciu omietky, pretože rôzny podklad a poveternostné podmienky vyžadujú rôznu hustotu omietky. Rozmiešanú tenkovrstvú omietku nanášame na podklad antikorovým hladidlom v hrúbke rolujúcich zŕn. Je dôležité, aby sme finálnu úpravu povrchu robili na omietke rovnakej vlhkosti. Najvhodnejšie je preto také zloženie pracovnej čaty, aby dvaja pracovníci omietku naťahovali a tretí ju finálne upravoval. Naťahovanie omietky robíme antikorovým hladidlom a finálnu úpravu plastovým hladidlom.

tags: #zateplenie #vencov #ekologicky