Zlatá Strecha Jeruzalema: Ikona Skalného Dómu a Chrámovej Hory

Každý, kto niekedy stál na Olivovej hore a hľadel do údolia, kde sa rozprestiera starý Jeruzalem, skôr či neskôr zastavil pohľadom na obrovskej zlatej kupole, od ktorej sa odrážajú slnečné lúče. Bez nej by Jeruzalem stratil svoju tvár, dušu a azda jeden zo svojich najznámejších symbolov. Už z diaľky vytŕča kupola Dómu nad všetky ostatné budovy a snaží sa na seba upozorniť, aj keď to nie je potrebné.

Jeruzalem: Mesto Histórie, Viery a Nádhernej Architektúry

Jeruzalem má odpradávna výnimočnú pozíciu. Možno povedať, že ide z historického hľadiska o zrejme najobdivovanejšie mesto sveta. Je to zjednodušene mesto protikladov, križovatka civilizácií a domov troch svetových náboženstiev - judaizmu, kresťanstva a islámu. Jeruzalem na mňa zapôsobil veľmi multietnickým a multikultúrnym dojmom. Už na prvý pohľad mi udrelo do očí na uliciach množstvo ortodoxných Židov, popri nich tu však bolo vidieť aj množstvo Arabov. Židovské štvrte sa tu pritom neustále striedajú so štvrťami arabskými, či kresťanskými a pre turistu tak vzniká z tohto pohľadu neprehľadná zmes. Centrom a srdcom Jeruzalema, ktoré nesmie minúť žiaden turista, je však Staré mesto.

Chrámová hora, ktorej svätyňa dominuje, sa nachádza v samotnom centre starého Jeruzalema.

Panoráma Jeruzalema s Chrámovou horou

Pohľad na Zlatú Kupolu z Olivovej Hory

Ak sa chcete na túto zmes náboženstiev ale aj architektúry pozrieť z výšky a mať pritom ako na dlani zrejme všetky najvýznamnejšie pamiatky, najlepší výhľad na panorámu mesta je z Olivovej hory, ktorá sa nachádza vo východnej časti mesta. Pri tradičnej vyhliadke na Jeruzalem z vrcholu Olivovej hory sa na našich panoramatických fotografiách vyníma zlatá kupola Skalného dómu. Zvyčajne zaujíma centrum každého záberu a priťahuje nielen naše fotoaparáty, ale aj oči.

Chrámová Hora: Miesto Starovekých Príbehov a Posvätnosti

Haram as-Šarif, ako miestni Chrámovú horu prezývajú, bola už pred tisíckami rokov miestom, kde stál slávny Šalamúnov a neskôr aj druhý židovský chrám. Po tom, ako sa nad krajinou rozprestrela vlajka islamu, sa z hory stalo posvätné miesto nesmierneho významu. Chrámová hora je miestom spojeným s viacerými príbehmi. Na mieste, kde dnes stojí symbol mesta Skalný Dóm s nezameniteľnou zlatou kupolou, vraj vzal Boh hlinu, aby sformoval Adama. Na skale mal Abrahám obetovať Izáka, mala tu byť položená Archa Zmluvy, kedysi tu stál slávny Šalamúnov chrám a v 7. storočí odtiaľto vyletel prorok Mohammed na nebesia. Podľa islamskej tradície, kameň vo vnútri Dómu je tým istým kameňom, z ktorého podnikol prorok Muhammad v roku 621 cestu do neba v spoločnosti archanjela Gabriela, aby sa stretol s Mojžišom, Abrahámom a Ježišom Kristom. Vrátil sa odtiaľ s modlitbami, ktoré dodnes muslimovia opakujú päťkrát za deň. Toľko príbehov na tak malom kúsku by sme inde márne hľadali.

Historický Vývoj a Architektúra Skalného Dómu

Stavba začala okolo svätého kameňa rásť už v priebehu 7. storočia pod taktovkou kalifa Abd al-Malika. Skalný Dóm tvorí panorámu mesta už viac než 13. storočí, kedy sa ho rozhodol postaviť kalif Abd al-Malik. Niektoré časti ovplyvnila aj architektúra doznievajúcej kresťanskej Byzancie. Vzhľadom na to, že šlo o jednu z prvých náboženských stavieb islamského sveta, bol pôdorys pôvodnej svätyne výrazne ovplyvnený byzantskou architektúrou, ktorá sa v „biblickej“ zemi činila práve stavbou náboženských budov. Dvesto rokov po smrti staviteľa sa abbásovský kalif Al-Mamnún rozhodol zmeniť dejiny Skalného Dómu a prisvojil si všetky zásluhy. Neváhal dokonca pozmeniť ani pôvodnú dobu stavby, len aby sa v budúcnosti o ňom hovorilo ako o človeku, ktorému vďačí islamský svet za tento symbol.

V rušnom období križiackych vpádov sa Skalný Dóm premenil na kostol a susedná mešita Al-Aksá dokonca slúžila ako kráľovská rezidencia jeruzalemského panovníka Balduina I. Križiakom ich vláda nevydržala ani jedno celé storočie a s príchodom udatného kurdského bojovníka Salahdína zmizol kríž z moslimskej svätyne. Dóm, ako ho vidíme dnes, prestaval osmanský sultán Sülejman Nádherný v 16. storočí. Nielen, že opevnil starý Jeruzalem mohutnými hradbami, ale nechal obnoviť aj samotnú fasádu. To, čo vidíme v dnešnej dobe, je základ stavby zo začiatku 11. storočia po tom, čo pôvodná budova skolabovala. Nie je to ale mešita, ale „iba“ dôležitá svätyňa a zároveň jeden z najstarších a najzachovalejších príkladov islamskej architektúry a kaligrafie. Počas nasledujúcich storočí svätyňa prebiehala menšími rekonštrukciami, no stále si zachovávala svoj ráz.

Historická rekonštrukcia Chrámovej hory

Nádhera Zlatej Kupoly a jej Obnova

Aj osudy zlatej kupoly sú viac než zaujímavé. Pôvodnú zlatú kupolu museli roztaviť, pretože jeden z kalifov narobil nesmierne dlhy a nedokázali ich splatiť. Až v roku 1993 ju obnovili vďaka jordánskemu kráľovi Husejnovi. Ten neváhal predať jeden zo svojich londýnskych domov, aby mohol venovať 80 kilogramov zlata na jej obnovu. Keďže je Skalný dóm tretím najdôležitejším miestom islamu, obnovu a pozlátenie strechy financoval jordánsky kráľ Hussein a celkovo do projektu vložil viac než 8 miliónov dolárov. Pozlátenie strechy prišlo v dobe, keď bola konštrukcia v dosť dezolátnom stave a samotná štruktúra zatekala, čo bolo veľmi nedôstojné pre svätyňu zastrešujúcu miesto, na ktorom sa mal Abrahám pokúsiť obetovať svojho syna Izáka a z ktorého prorok Mohamed vystúpil na nebesia. Strecha Dómu je pokrytá 1.3 mm vrstvou zlata, ktorú financoval jordánsky kráľ Husajn.

Väčšie zmeny nastali v druhej polovici 20. storočia, keď bola vymenená sčernená olovená strecha za bronzovú pozlátenú strechu - svätyni to vdýchlo slávnostnejší ráz. Z technického hľadiska bol potrebný špeciálny prístup a dokonca rozhodovala aj kvalita a odtieň zlata - totižto, ak by bolo zlato príliš „lesklé“, mohla by kupola pôsobiť príliš tmavo. Taktiež bolo potrebné vyriešiť korodujúcu časť krytiny. Ďalšou výraznou zmenou v 20. storočí bola výmena vonkajšieho keramického obkladu z čias Osmanskej ríše za kópie tých pôvodných.

Detail zlatej kupoly Skalného Dómu s mesiacom

Fasáda a Detaily Architektúry

Sýtomodré nebo necháva vyniknúť kupolu potiahnutú zlatom a na jej najvyššom bode stojí symbol mesiaca. Ostatné mešity mávajú polmesiac, ale len tu v Jeruzaleme, v Mekke a Medine nájdeme netypicky mesiac. Každá z ôsmich stien mešity je doslova prezdobená maličkými kamienkami vytvárajúcimi mozaiky a nad nimi obieha celú stavbu arabská kaligrafia nakreslená na modrých kachličkách. Ozdobné arabské písmo opisuje spomínaný nočný výlet proroka Muhammada na nebesia.

Vstup a Pravidlá Návštevy Chrámovej Hory

V roku 2000 provokatívne vstúpil na horu Ariel Šaron sprevádzaný izraelskými vojakmi. Nielen že to bol akt rozpútania druhej intifády, ale na dlhú dobu sa sem zakázal vstup pre všetkých nemuslimov. Dnes je už zákaz našťastie minulosťou, no pre turistov vedie len jeden jediný vstup neďaleko slávneho Múru Nárekov. Drevený tunel stúpa nahor a za bránou Bab al-Maghariba sa rozlieva pokoj celého miesta, tak vzdialený rušným uličkám Jeruzalema.

Miesto je v súčasnosti pod správou moslimskej komunity pod dohľadom Izraela a až do roku 1967 smeli do areálu vstúpiť len moslimovia. Príslušníci iných náboženstiev sa nesmú na mieste modliť a taktiež majú zakázaný vstup do interiéru Skalného dómu. Pri vchode drží stráž zamestnanec mešity a turisti majú dovnútra vstup zakázaný. Pre návštevníkov Jeruzalema vedie na Chrámovú horu len jeden vchod - drevené schodisko priamo pri Múre nárekov. Vstup býva otvorený len na niekoľko hodín doobeda a pri akomkoľvek náznaku problémov v meste sa zatvára. V čase našej návštevy malo byť otvorené od 7:00 do 11:00, ale už o 10:30 začali všetkých turistov posielať preč. Ak sa sem chcete dostať a ste v Jeruzaleme viac dní, začnite skúšať vstup už od prvého dňa. Odchod je možný už všetkými bránami.

Vstup do Chrámovej hory pre turistov pri Múre Nárekov

Interiér Skalného Dómu: Pokoj a Posvätnosť

Takto z blízka je ešte krajší ako z Olivovej hory. Pomaly vstúpim na jeho nádvorie a v mysli sa mi vynárajú príbehy vpísané do tohto miesta. Za malou fontánou, kde sa pred modlitbou rituálne umyjú, stúpam schodmi nahor k tesnej blízkosti chrámu a cítim na tele zimomriavky. Vnútro je nádherné zdobené. Presne tak, ako si to táto stavba zaslúži. Pod nohami mám mäkký koberec, ktorého výzdoba ukazuje na Mekku, aby každý vedel, kde ju nájde. V najrannejších dobách islamu bola qibla, alebo miesto smerovania modlitby, práve tu, ale napokon sa rozhodli presunúť ju na miesto „čierneho kameňa“ do Mekky.

Stenami sa tiahnú geometrické mozaiky, obrazce a nad nimi farebné sklíčka vytvárajúce majstrovské vitráže. Zo stropu visí niekoľko ťažkých lustrov a obiehajú celý priestor do kruhu. Najdôležitejším a najposvätnejším miestom je kamenné srdce Dómu. V strede stojí umiestnený obrovský kamenný blok. Odtiaľto mal prorok Muhammad navštíviť nebesia a zanechal po sebe odtlačok svojho chodidla, tu mal Abrahám obetovať Izáka, tu mala podľa Židov stáť Archa zmluvy a odtiaľto vzal Boh hlinu, aby z nej vytvoril Adama. Sila tohto miesta sa nedá ani opísať. Pod skalou je vyhĺbená menšia jaskyňa, kam sa dá ľahko zostúpiť.

Niekoľko ľudí sedí alebo sa hlavou dotýka zeme a modlí. Všimol som si, že je tu niekoľkonásobne viac žien ako mužov. „Väčšina mužov je vedľa v Al-Akse,“ dozvedám sa od jedného, čo ostal tu. „Máme to takto podelené, že muži chodia častejšie tam a ženy zase sem,“ stihol ešte dodať a pomaličky odchádza. Samozvaný správca mi ukazuje malú skrinku nasvietenú prenikavým zeleným svetlom. Vraj sa vo vnútri skrýva niekoľko vlasov proroka Muhammada. Vyleštené stĺpy držia strop plný nepatrných detailov a takmer okolo každého z nich sa zhŕkla skupinka ľudí alebo rodina. Spolu tu sedia, rozprávajú sa a oddychujú. Klenby medzi stĺpmi spája čierny bazalt a svetlý mramor. Mozaiky nad nimi sa až príliš podobajú na tie, ktoré skrášľujú Umajjovskú mešitu v sýrskom Damašku. Z prítmia mešity sa vrátim von a omámi ma ostré slnko.

Interiér Skalného Dómu so zobrazením posvätného kameňa

Okolie Chrámovej Hory: Múr Nárekov a Zlatá Brána

Chrámová hora je príjemným miestom na oddych. Parky, stromy, kľud, nikto sa nikam neponáhľa, nič nerieši a len si užíva prítomnosť. Veľmi príjemne sa tu prechádza.

Múr Nárekov

Jedna z najznámejších pamiatok Jeruzalema sa nachádza na samom okraji Chrámovej hory. Na svete nie je pre Židov posvätnejšie miesto ako táto kamenná stena, ktorá dostala časom meno „Múr Nárekov“. Po tom, ako v roku 70 nechali Rimania zničiť židovský chrám, sa Židia báli vstúpiť na horu, aby náhodou nevošli do posvätného miesta, a preto sa začali zhromažďovať priamo pri múre. Je zaujímavé sledovať prichádzajúcich ľudí. Do medzier v múre vkladajú papieriky s odkazmi a snami, niektorí ho bozkávajú, prikladajú si k nemu čelo a často sa tu konajú židovské oslavy barmicvach. Priestor je rozdelený pre mužov a pre ženy, pričom muži prichádzajúci k múru musia mať pokrývku hlavy. Pre každý prípad majú nachystané papierové čiapočky kippa, ktoré nosia na hlavách Židia. Múr Nárekov je otvorený 24 hodín denne, takže sa sem môžete vybrať kedykoľvek sledovať fascinujúce stáročné divadlo. Vstupuje sa sem cez kontrolu, kde sa často môžu vytvárať rady, hlavne v smere od starého mesta. Neďaleko od Múru Nárekov môžete natrafiť aj na smerovku k Malému múru nárekov, ktorý je jeho predĺžením. Občas tu nájdete modliť sa veriacich, ale pri našich návštevách tu nebol nikto a mali sme tento malý kúsok múru iba pre seba.

Zlatá Brána

Starý Jeruzalem obkolesujú hradby s ôsmimi bránami. Najvznešenejšie meno dostala Zlatá brána, ktorá je ako jediná z jeruzalemských brán zamurovaná. Zlatá brána, známa aj ako Brána milosrdenstva (hebrejsky Sha’ar Harachamin), je jednou z uzatvorených brán v jeruzalemských hradbách. Bola uzavretá v roku 1541 na rozkaz osmanského sultána Sulejmana I. Veľkolepého. Dôvodom bola stará židovská tradícia, podľa ktorej by touto bránou mal vstúpiť do mesta Mesiáš. Nachádza sa priamo pod Chrámovou horou a podľa tradície ňou má do mesta vstúpiť Mesiáš. Sulejman sa týmto činom pokúsil zabrániť naplneniu proroctva. Biblický text z Ezechiela (44:1-3) hovorí: „Potom ma muž priviedol späť k vonkajšej bráne svätyne, tej, ktorá je obrátená na východ, a bola zatvorená. Pán mi povedal: ‘Táto brána má zostať zatvorená. Nesmie sa otvoriť; nikto cez ňu nesmie vstúpiť, lebo skrze ňu vstúpil Hospodin, Boh Izraela. Len knieža, pretože je kniežaťom, bude v nej sedieť, aby jedol pred Hospodinom chlieb.’“ Tento biblický odkaz posilňuje mystický význam Zlatej brány. Mnohí rabíni a mystici interpretujú toto proroctvo ako potvrdenie budúceho vstupu Mesiáša cez túto bránu. Zlatá brána je tak symbolom nádeje a očakávania v judaizme. Okolo nej sa nachádza obrovský cintorín, pretože veriaci sa po stáročia nechávali pochovávať v jej blízkosti, aby boli pripravení na príchod Mesiáša.

Zlatá brána v Jeruzaleme

tags: #zlata #strecha #v #jeruzaleme