Informácie o správnom zatepľovaní budov

Navrhovanie a realizácia zatepľovania budov pre rôzne stavebné systémy postupom času nadobudli čoraz väčší význam a je výrazne dôležité v súčasnosti a do budúcna, a to z individuálnych, ako aj spoločenských dôvodov. Zatepľovanie má teda značný význam a výrazný pozitívny vplyv ako individuálny, tak aj spoločensky.

Prečo je zateplenie dôležité?

O výhodách zateplenia sa píše často. Niekoho k zatepleniu donúti rozpadávajúca sa strecha či túžba po novej, krajšej fasáde, iní idú cieľavedome za ekologickejším bývaním, ktoré šetrí životné prostredie aj náklady na bývanie. Prečo je vôbec zateplenie potrebné?

Základný význam zatepľovania stavby spočíva vo vytvorení tepelnej pohody v zime a v lete, čo znamená ochranu pred chladom a nadmernými tepelnými stratami v zime, ako aj ochranu pred nadmerným prehrievaním (tepelnými ziskami) v lete. Zateplenie prispieva aj k vytvoreniu akustickej pohody, teda ochrane pred nadmerným hlukom a k vytvoreniu pokoja a kľudu bývania.

Ďalej zatepľovaním sa výrazne znižuje produkcia rôznych plynných a pevných škodlivín (napríklad CO2). Správne zateplenie konštrukcií, t.z. splnenie tepelno-technických požiadaviek, je súčasťou viacerých základných požiadaviek stanovených na stavebné konštrukcie a budovy a zároveň ich dokáže veľmi ovplyvňovať, ako napríklad spoľahlivosť statiky v čase, životnosť, požiarnu odolnosť a bezpečnosť, akustické vlastnosti a estetiku.

Povinnosť ohlásenia stavebnému úradu

Mnoho ľudí si kladie otázku: "Chápem to správne, že zateplenie rodinného/bytového domu, alebo administratívnych budov spadajú do procesu bez ohlásenia?" Odpoveď je: Nie je to správne chápanie. Zateplenie bytového alebo rodinného domu sa považuje za stavebnú úpravu, ktorá si pred začatím vykonávania prác vyžaduje ohlásenie takejto stavby príslušnému stavebnému úradu.

Zateplenie sa považuje za zmenu pôvodnej stavby. Podmienkou je, že sa zateplením nemení vzhľad stavby a zostane zachované pôdorysné a výškové ohraničenie stavby, ktorá bude zväčšená len o hrúbku zatepľovacieho systému. Dôležitý je aj materiál použitý na zateplenie, lebo v prípade, že sa použijú na zateplenie horľavé materiály, tak musí sa k ich použitiu vyjadriť a súhlasiť aj požiarna inšpekcia. Legislatívna úprava tohto procesu je uvedená v § 27; § 55 ods. 2 písm. a) - h) a § 139b ods. 1 a 2 zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon).

Záverom k tejto problematike je, že zateplenie bytového alebo rodinného domu si pred začatím prác vyžaduje ohlásenie stavebnému úradu, lebo ide o stavebnú úpravu zatepľovanej stavby.

Základom je odborný návrh a projekt

Prvým krokom nemá byť nákup polystyrénu, ale návrh zateplenia. Samotný návrh zateplenia sa oplatí prenechať na projektanta alebo iného odborníka. Bezplatne sa môžete poradiť aj s technickými špecialistami z Isoveru.

Aby zateplenie skutočne fungovalo a zároveň spĺňalo európske normy a ďalšie predpisy, počítajte s oveľa väčšou hrúbkou izolantov. Päť centimetrov fasádneho polystyrénu dnes už nestačí. Pri novostavbách ide o hrúbku zateplenia v desiatkach centimetrov. To isté obvykle platí aj pri rekonštrukciách, najmä ak zároveň žiadate o príspevok v rámci dotačných programov.

Správnu hrúbku určuje výpočet tepelného odporu konštrukcie. Do úvahy sa pritom berie kompletné zloženie konštrukcií vrátane pohľadových vrstiev (omietky, dlažby a iné). Hrúbku zateplenia domov určuje nová norma STN 730540, podľa ktorej by mala mať hrúbka izolácie pri fasáde od 14 cm do 18 cm. Aktuálny stav požiadaviek pre zatepľovanie v SR uvádza norma STN 73 0540-2/Z2:2016. Norma stanovuje požadovaný súčiniteľ prechodu tepla U stavebnej konštrukcie, tzv. U-hodnotu. Čím U-hodnota je nižšia, tým je zateplenie lepšie a tepelné straty prechodom tepla z budovy sú menšie. Požiadavky na zateplenie sa môžu stanoviť aj pomocou tepelného odporu stavebnej konštrukcie R.

Odborník posúdi stav domu, navrhne vhodnú hrúbku izolácie a vyrieši rizikové miesta, ako sú sokel, okná, dvere, balkón či napojenie na strechu. Práve tieto detaily rozhodujú o výslednej úspore aj životnosti fasády.

Všeobecné odporúčanie znie:

Ako vybrať správny izolačný materiál?

Izolanty nie sú univerzálne - pre každý typ stavby sa hodí iný spôsob zateplenia. Než sa vyberiete do stavebnín, položte si 3 základné otázky:

1. Čo presne od izolácie čakáme? Má iba znížiť úniky tepla, alebo potrebujeme aj zvukovú izoláciu?
2. Aké požiadavky na protipožiarne vlastnosti izolácie platia pre náš dom?
3. Aký dom zatepľujeme?

Pri materiáloch na zateplenie sledujte tieto 4 parametre:

• Tepelno-izolačné vlastnosti: Zamerajte sa na hodnotu značenú λ (lambda) - tepelná vodivosť materiálu. Čím menšia hodnota, tým lepšie bráni izolácia prestupu tepla. Polystyrén a minerálna izolácia majú podobné tepelnoizolačné vlastnosti.
• Schopnosť tlmiť hluk: Odborne sa označuje ako vzduchová nepriezvučnosť. Minerálna vata je hutnejšia a ťažšia, preto má lepšiu vzduchovú nepriezvučnosť ako polystyrén. Pýtajte sa na tzv. súčiniteľ zvukovej pohltivosti (αw).
• Priepustnosť pre vodné pary (paropriepustnosť): Tú popisuje tzv. faktor difúzneho odporu. Opäť platí, že čím menšia hodnota, tým lepšie. Minerálna izolácia všeobecne prepúšťa vodné pary lepšie ako polystyrén.
• Protipožiarne vlastnosti: Zamerajte sa na triedu reakcie na oheň. Najvyššia možná trieda je A1 (minerálna izolácia), najnižšia potom F. Z protipožiarneho hľadiska sa však posudzuje celá skladba, nie len izolant.

Do hry potom vstupujú aj ďalšie faktory, ako je napríklad hmotnosť, náročnosť inštalácie alebo cena. Tu zase víťazí polystyrén, ktorý je výrazne ľahší ako minerálna izolácia a vďaka tomu sa aj lepšie inštaluje. Expandovaný polystyrén (EPS) patrí medzi najpoužívanejšie materiály na zatepľovanie rodinných domov. Je ľahký, dobre sa s ním manipuluje a ponúka výborné tepelnoizolačné vlastnosti. S výberom vhodného materiálu vám radi pomôžeme.

Združenie výrobcov, spracovateľov a užívateľov expandovaného polystyrénu na Slovensku je dobrovoľným a nezávislým združením členov, ktorí pôsobia v oblasti výroby, spracovania a používania expandovaného polystyrénu. Členovia združenia pokrývajú približne 70 % slovenského trhu s expandovaným polystyrénom. Združenie úzko spolupracuje s príbuznými profesijnými organizáciami, školami, výskumnými pracoviskami, štátnymi inštitúciami a s mnohými odborníkmi z rôznych oborov.

Význam okien pri zatepľovaní

Možno vás to prekvapí, ale staré alebo nevhodné okná môžu znehodnotiť aj to najlepšie zateplenie. Pokiaľ majú zastarané zasklenie, ktoré zle izoluje, stoja až za polovicou únikov tepla z domu či bytu. A v prípade, že oknami ťahá (rámy netesnia), je strata ešte vyššia.

Pri oknách je potrebné sa zamerať na tzv. súčiniteľ prestupu tepla oknom (Uw). Ten udáva, ako dobre okno izoluje, a platí: čím nižšia hodnota, tým lepšie. Súčiniteľ prestupu tepla sa rieši aj v rámci celej obvodovej steny. Keď je dobre zateplená, je možné bežne dosiahnuť hodnotu okolo U = 0,10-0,25 W/m²K. Pokiaľ teda okno zostane „slabým článkom“, teplo uniká práve ním.

Pre lepšiu predstavu si pozrite porovnanie súčiniteľov prestupu tepla pre rôzne typy okien:

Zateplenie preto dáva najväčší zmysel v kombinácii s výmenou okien. Trojsklá sú dnes už štandardom - prinesú vám úsporu, aké s dvojsklami nikdy nedosiahnete.

Keď vás prenasleduje pleseň, rohy a kúty sú najčastejšími miestami, kde plesne zbadáte. Tvoria sa na miestach, kde sa kondenzujú pary v interiéri. Takým je aj miesto, kde sa osádzajú okná. Cez okná v zime uniká veľké množstvo tepla, takže výmena tých starých je na mieste. Pleseň sa môže vyskytnúť vtedy, ak iba vymeníte okná a nezateplíte obvodové steny, alebo ich nezateplíte dostatočne. Odporúča sa steny zatepliť aj vtedy, keď opravujete balkón či lodžiu. Únikom tepla a plesniam sa dá zabrániť dôkladným zateplením, t. j. takým, ktoré siaha až po rám okien.

Kvalita realizácie a najčastejšie chyby

Mať dobrý projekt a kvalitné materiály nestačí - rozhoduje totiž aj to, ako sa celé zateplenie v skutočnosti zrealizuje. Kvalita prevedenia ovplyvňuje životnosť zateplenia aj jeho funkčnosť. Pri zateplení sa však chyby neodpúšťajú. Nemusia sa prejaviť hneď, no po čase môžu spôsobiť praskliny, vlhnutie, plesne, alebo nižšiu úsporu energie.

Pri zatepľovaní sa odporúča siahnuť po certifikovanom systéme ETICS od jedného výrobcu. Lepidlo, polystyrén, kotvy, výstužná mriežka, stierka, penetrácia aj omietka sú v takom prípade navzájom kompatibilné. Výrobca presne určuje, ako sa majú použiť, aké technologické prestávky treba dodržať a v akých podmienkach sa môžu aplikovať. „Zateplenie nie je len polystyrén nalepený na stene.“

Podklad musí byť pevný, suchý, čistý a súdržný. Ak sú na stene vlhké miesta, plesne, alebo poškodená omietka, nestačí ich prekryť izoláciou. Najskôr treba odstrániť príčinu problému.

Chyby pri aplikácii fasádneho polystyrénu

Podľa skúseností z praxe sa opakujú najmä tieto nedostatky pri fasádnom polystyréne:

• Nedostatočné plošné lepenie dosiek: lepidlo len po obvode alebo len na body spôsobuje vznik dutín, znižuje priľnavosť a efektivitu izolácie. Lepidlo naneste po obvode dosky a urobte aj dva - tri terče uprostred dosky. Polystyrénové dosky sa lepia od sokla smerom nahor a začína sa vždy v rohu fasády. Lepiacu maltu nanášajte po obvode dosky a v troch bodoch v jej strede. Lepidlo nikdy nenanášajte na bočné strany dosky, prípadný prebytok vždy odstráňte.
• Lepenie na nevhodný podklad: neočistený, nerovný, poškodený alebo nesúdržný podklad skôr či neskôr spôsobí problémy. Izolácia nebude pevne držať a môže sa časom odlepiť.
• Príliš veľké škáry: dosky dávajte tesne vedľa seba (na väzbu). Prípadné škáry nesmú byť širšie ako 4 mm. Škáry do veľkosti 4 mm je možné vyplniť nízkoexpanznou penou.
• Presúvanie zvislých škár nad seba: ak nie sú dosky posunuté „na väzbu“, celá izolačná vrstva trpí pod náporom vetra a počasia. Môže dôjsť k nadmernému pnutiu v materiáli a následne k praskaniu fasády. Dbajte na to, aby vo vertikálnom smere nevznikali priebežné škáry.
• Zlé riešenie zateplenia okolo otvorov: okolo okien alebo balkónových dverí je potrebné polystyrén vyrezať do tvaru „hokejky“, aby nedochádzalo k praskaniu izolantu.
• Chýbajúca zápustná montáž kotiev: kotvy (hovorovo „hmoždinky“) by mali byť do polystyrénu zapustené do hĺbky cca 2 cm od vonkajšieho povrchu izolácie. Inak môžu vznikať tepelné mosty a kotvy sa budú „rysovať“ cez omietku. Pri kotvení sa riaďte odporúčaním výrobcu systému. Použite kvalitné kotviace prvky, dodržte odporúčaný počet kotiev, ich rozmiestnenie aj schému kotvenia. Orientačne sa používa približne 6 kotiev na 1 m², presný počet a rozmiestnenie však určuje projektová dokumentácia alebo výrobca ETICS systému a závisí od konkrétneho systému a podkladu.
• Chybné zhotovenie armovacej vrstvy: armovacia mriežka nesmie byť v stierke viditeľná, ani sa do nej prepisovať. Mala by byť zakrytá stierkovou hmotou v hrúbke 1 mm, v miestach presahov perlinky aspoň 0,5 mm. Pred výstužnou vrstvou skontrolujte pomocou vodováhy, či je polystyrén uložený v jednej rovine, a prípadné nerovnosti prebrúste. Potom naneste prvú vrstvu výstužnej stierky a vložte do nej sklotextilnú mriežku s dostatočným presahom pásov najmenej 10 cm. Ďalšie vrstvy nenanášajte skôr, než stierka vyzrie podľa pokynov výrobcu.

Prvý rad izolačných dosiek určuje rovinu celej fasády. Zakladá sa do soklového profilu alebo podľa systémového riešenia výrobcu. Ak už máte sokel zateplený môžete lepiť polystyrén aj nad soklové tepelnoizolačné dosky bez použitia soklových profilov.

Chyby pri použití parozábrany v podkroví

Pri parozábrane v podkroví sa vyhnite týmto chybám:

• Netesné napojenie na murivo alebo trámy: aj malý otvor môže spôsobiť prenikanie vlhkosti do izolácie a krokiev. Platí to aj pre mechanické poškodenie fólie, ktoré je vždy potrebné opraviť.
• Chýbajúce alebo zle prelepené spoje: parozábrana musí byť súvislá, každý spoj treba prelepiť odporúčanou páskou. Využiť môžete napríklad inteligentnú klímamembránu Isover Vario® KM Duplex UV, ktorá reaguje na zmeny vlhkosti v okolí. Zlé prelepené prestupy cez parozábranu - napr. elektrické inštalácie, alebo iné prestupy sú tiež kritické.
• Nesprávne upevnenie parozábrany na stenu: namiesto izolačnej pásky sa má použiť špeciálny tmel, a to vždy v minimálnej hrúbke 5 mm. Pri menšej vrstve môžu spoje vplyvom zmien teplôt popraskať a klímamembrána sa naruší.

Nekvalitné zateplenie nemusí hneď znamenať, že sa stavbári pri práci flákali. Nezanedbateľný vplyv má aj počasie. Ak nanášate povrchovú úpravu na plochu, na ktorú veľmi svieti slnko, môže vyschnúť skôr, ako by mala, nebude pevná a izolačná vrstva bude praskať. Kvalitní realizátori zateplenia však tieto podmienky poznajú. Problém nastáva, keď sa zanedbá realizácia alebo ešte predtým projektová dokumentácia.

Manažment vlhkosti a výber fólií

Cez obvodovú stenu, ktorá oddeľuje interiérovú obytnú klímu od exteriérovej klímy, dochádza k prechodu tepla, vzduchu a vodnej pary. V zimnom období teplo a vodná para idú smerom z interiéru do exteriéru a vzduch opačne. Závažným problémom je, že pri priaznivých podmienkach môže vodná para v konštrukcii, alebo na vnútornom povrchu a detailoch skondenzovať na vodu. Nadmerná prevádzková vlhkosť konštrukcie je pri dlhšom čase alebo pri jej hromadení v konštrukcii a na povrchoch škodlivá - vznikajú plesne a ďalšie poškodenie materiálov a funkcie konštrukcie.

Je nevyhnutné umožniť potrebnú difúziu vodnej pary cez konštrukciu (označované ako „dýchanie“ konštrukcie) - pre vylúčenie kondenzácie vodnej pary v konštrukcii musí byť difúzny odpor z interiérovej strany konštrukcie min. Princíp zabezpečiť obojstranne dostatočnú vzduchotesnosť konštrukcie neznamená „zamedziť konštrukcii dýchať“, teda zamedziť prechodu vodnej pary.

Sú doskové materiály na báze dreva alebo vhodné druhy fólií, ktoré majú dostatočnú vzduchotesnosť a zároveň umožňujú prechod vodnej pary - „dýchanie“. Pre zabezpečenie dostatočnej vzduchotesnosti je však dôležité, aby spoje materiálu a napojenie na iné konštrukcie a detaily boli vhodne a dostatočne tesnené voči vzduchu. Jednoduchšie povedané - je možné navrhnúť konštrukcie z materiálov o vhodných vlastnostiach, ktoré majú dostatočnú vzduchotesnosť a vlhkosť dokáže cez ne kontrolovane prechádzať - konštrukcie „dýchajú“.

Samozrejme, parozábrany, ktoré sú nehygroskopické a nekapilárne materiály a sú totálne vzduchonepriepustné, prechod vodnej pary cez konštrukciu neumožňujú, konštrukcia ľudovo povedané „nedýcha“. Taktiež materiály z exteriérovej strany, ktoré majú faktor difúzneho odporu m väčší ako 30, spôsobujú problémový prechod vodnej pary - „sťažené dýchanie“. V takýchto prípadoch, aby sa konštrukcia nedostala do nadmerného vlhkého stavu, t.z. vzniku kondenzácie, je potrebné, aby interiérová strana mala čo najväčší difúzny odpor a exteriérová strana čo najmenší difúzny odpor - aby čo najviac zabraňovala prieniku vodnej pary do konštrukcie z interiéru a umožňovala čo najlepší odchod vlhkosti z konštrukcie do exteriéru. Neznamená to však, že by boli z hľadiska tepelnotechnických vlastností nesprávne navrhnuté.

V súčasnosti sú trendom navrhovania difúzne otvorené skladby konštrukcií. Pre difúzne uzatvorené konštrukcie sa najčastejšie používajú na to určené rôzne druhy fólií - parozábrany, ktoré sa aplikujú z interiérovej strany. Dôležité pre čo najúčinnejšiu funkčnosť parozábrany je čo najmenšie porušenie jej celistvosti rôznymi prestupmi, poškodeniami pri realizácii a použitím roštu pre pripevnenie finálneho interiérového obkladu! Ak sa použijú nesprávne fólie, môže vzniknúť dojem „fóliovníka“, resp. pocit umelého prostredia v interiéri v porovnaní s drevostavbami.

Pre správnu a dlhodobú funkčnosť a spoľahlivosť difúzne otvorených aj uzatvorených obalových konštrukcií budovy je nevyhnutné zvážiť výber vhodných a nevhodných tepelných izolácií, fólií a finálnych materiálov pomocou odborného návrhu a skúsených odborníkov. Pre dodržanie funkčnosti tepelnotechnického návrhu je veľmi dôležité, aký typ fólií je použitý v konštrukciách obalových konštrukcií. Nesprávny výber fólií môže vyvolať dodatočné poškodenie konštrukcií následným nepriaznivým vplyvom vlhkosti.

Typy fóliových materiálov

Fólie sa podľa spôsobu výroby líšia fyzikálnou podstatou zabezpečenia difúzie vodných pár z priestorov pod fóliou:

• Vysokodifúzne fólie - využívajúce difúznu schopnosť netkaných textílií.
• Mikroperforované fólie - perforácia v tvare lievikov prebieha po celej ploche pri výrobe vyfukovanej alebo liatej homogénnej fólie. Umožňuje jednosmerný priechod vodnej pary z priestoru pod fóliou a je nepriepustná voči zrážkovej vode (princíp rozdielu veľkosti molekúl vody a molekúl vodnej pary).
• Antikondenzačné fólie - sú fóliami využívajúcimi vlastnosti netkanej textílie a spevňovacej vrstvy. Funkcia parozábrany je zabrániť prieniku vlhkosti do konštrukcie a aby táto nekondenzovala vo veľkom množstve na nevhodnom mieste, najmä v tepelnej izolácii.
• Parobrzdy mikroperforované - sú slabo difúzne a používajú sa najmä tam, kde tento typ fólie vyhovuje skladbe plášťa pre požadovaný difúzny odpor. Difúzne ekvivalentná hrúbka týchto fólií býva cca Sd = 5-30 (m).
• Parobrzdy monolitické fólie - sú fólie s homogénnou uniformnou štruktúrou (neobsahuje dutiny, póry, resp. mikropóry).
• Hygrodiódy - sú parobrzdy meniace svoj difúzny odpor v závislosti od vlhkosti. Pozostáva z dvoch materiálov, ktoré majú protichodné vlastnosti k vlhkosti, a to: jeden materiál je hygroskopický kapilárny, druhý nehygroskopický nekapilárny. Spojené sú do vrstveného materiálu.

Vetrové prekážky majú zamedziť infiltrácii studeného vzduchu do konštrukcie. Umiestňujú sa z exteriérovej strany. Fólie majú postačujúcu vzduchonepriepustnosť, kde súčiniteľ vzduchovej priepustnosti je menší než 1,0 x 10 (s).

Ako je zrejmé z prehľadu a charakteristiky fóliových materiálov, pre výber a použitie je potrebné vedieť, aký druh konštrukcie je z hľadiska prechodu vodnej pary navrhovaný a aké ostatné materiály o akých vlastnostiach konštrukciu vytvárajú. Paropriepustné materiály slúžia na vhodný prechod vodnej pary do exteriéru a môžu byť zároveň dostatočne vzduchonepriepustné. Z hľadiska difúzne otvorených „dýchajúcich“ konštrukcií je nevyhnutné zabudovať paropriepustné materiály z exteriérovej strany s vyhovujúcim faktorom difúzie vodnej pary m v rozmedzí 5 až 20.

Vnútorné zateplenie - alternatíva s výhradami

Ideálne je zaizolovať váš obytný priestor vonkajšou izoláciou, pretože tá ho najlepšie ochráni pred tepelnými stratami. Nie vždy však prichádza do úvahy izolácia vonkajšej steny, napríklad ak je fasáda pod dohľadom pamiatkových úradov alebo ak stoja susedné budovy príliš blízko. Vtedy sa uvažuje nad vnútorným zateplením.

Či už na stene v interiéri alebo exteriéri: Všeobecne platí, že dobrá tepelná izolácia z vhodných izolačných materiálov, ako minerálne izolačné dosky, zvyšuje energetickú účinnosť domu. Tak predídete tepelným mostom, šetríte náklady na energiu a chránite životné prostredie. Realizácia interiérovej izolácie však nie je celkom jednoduchá a mali by ju vykonávať skôr skúsení domáci remeselníci. Vopred sa poraďte s odborným pracovníkom, na čo by ste mali dávať pozor, aby ste zabránili vlhkosti pod izolačnými materiálmi. Môžete sa informovať aj o možnostiach dotácie na váš projekt.

Svojpomocné zateplenie alebo odborná firma?

Zateplenie môžete robiť aj svojpomocne. Je tu ale väčšie riziko chýb, ktoré by mohli v budúcnosti spôsobiť problémy - systém nebude dostatočne izolovať, môže dochádzať ku kondenzácii vlhkosti a vzniku plesní. Toto hrozí najmä pri svojpomocnom zatepľovaní. „Svojpomocné zatepľovanie odporúčame len, ak má majiteľ domu dostatok zručnosti a rešpektuje technologické postupy.“

Pokiaľ sa pre zateplenie svojpomocne rozhodnete, určite si starostlivo prejdite potrebné návody. So všeobecným montážnym postupom vám poradia aj špecialisti - môžete ich kontaktovať zadarmo. Svojpomocné zateplenie môže znížiť náklady, no nemalo by byť postavené na improvizácii. Návrh zverte odborníkovi, vyberajte kvalitné materiály ako súčasť certifikovaného systému a pri realizácii dodržiavajte odporúčané postupy.

Ak chcete mať naozaj istotu, zverte zateplenie do rúk odbornej firmy. Hoci takéto riešenie môže byť drahšie, výrazne znižuje riziko chýb a nefunkčnej obálky domu. Ak vám zateplenie realizuje firma, pri jej výbere sa riaďte referenciami aj tým, či ide o licencovanú spoločnosť. Keď budete firmu na zateplenie vyberať, určite sa pozrite na skúsenosti predchádzajúcich zákazníkov. Tie vám najlepšie napovedia, či spolupráca s vybraným dodávateľom prebieha hladko.

Možnosti štátnych dotácií na zateplenie

Viete, že zateplenie nemusíte platiť celé zo svojho? Na Slovensku môžete využiť štátne dotácie z programu Plán obnovy. Má to však niekoľko podmienok. Ide o komplexnejšiu rekonštrukciu domu, ktorá preukázateľne povedie k zníženiu energetickej náročnosti o požadované percento.

Na dotáciu má nárok každý vlastník rodinného domu staršieho ako 10 rokov. Môže pritom získať:

• 15 000 €, ak zateplením dosiahne aspoň 30 % úsporu spotreby energie
• 19 000 €, ak úspora presiahne 60 %

Aktuálne sú žiadosti o dotácie pozastavené. Ďalšie kolo programu sa pravdepodobne otvorí čoskoro - sledujte náš blog a sociálne siete.

tags: #ako #sa #spravne #pise #zateplenie