Chrysler Building: Ikonická Perla New Yorku a Majstrovské Dielo Art Deco

Chrysler Building je jeden z najznámejších mrakodrapov v New Yorku na Manhattane. Táto administratívna budova, ktorú navrhol architekt William Van Alen pre podnikateľa Waltera P. Chryslera, je celosvetovo považovaná za stelesnenie architektonického štýlu Art Deco. Keď sa povie „New York“, väčšine ľudí sa vybaví Empire State Building alebo Socha Slobody. Ale medzi ikony mesta patrí jednoznačne aj nádherný mrakodrap v srdci Manhattanu, pýšiaci sa názvom Chrysler Building.

Ikonický mrakodrap v New Yorku, ktorý na krátky čas držal rekord najvyššej budovy sveta, dodnes patrí medzi najkrajšie mrakodrapy mesta. Dnes už Chrysler Building nie je najvyššou budovou New Yorku, ale rozhodne patrí medzi jeho najkrajšie stavby.

História a Výstavba

História a výstavba Chrysler Building je fascinujúca. Hon za titulom najvyššej stavby sveta, Najkrajší mrakodrap postavený v štýle art deco sa zrodil počas honby za titulom o najvyššiu budovu sveta, čo bolo jedno z hlavných tém americkej architektúry začiatku 30. rokov minulého storočia. Tento závod nedokázal zastaviť ani Čierny piatok na Wall Street.

Stavba mrakodrapu sa začala 19. septembra 1928 v čase, keď v New Yorku prebiehali intenzívne preteky o postavenie najvyššej budovy sveta. Projekt bol realizovaný neuveriteľným tempom, pričom budova rástla rýchlosťou až štyri poschodia týždenne. Celý mrakodrap bol postavený za 22 mesiacov, pričom na mieste pracovalo viac než 3 000 robotníkov a napriek vysokému tempu výstavby nedošlo k žiadnej smrteľnej nehode. Počas stavby pracovalo na mieste až 3000 robotníkov.

Budova je tvorená nosným oceľovým skeletom s bielymi tehlami a tmavosivým murivom. Celkovo bolo na stavbu použitých 29 961 ton ocele, 391 881 nitov a približne 3 826 000 ručne položených tehál, ktoré tvoria nenosné steny. Mrakodrap disponuje 3 862 oknami. Išlo o jednu z prvých budov, ktoré používali rozsiahle klampiarske práce na fasáde.

Preteky o Titul Najvyššej Budovy Sveta

Keď sa William Van Alen vrátil v roku 1911 s diplomom z parížskej školy Beaux-Arts späť do New Yorku, otvoril si svoju architektonickú kanceláriu v Metropolitan Life Tower, ktorá bola vtedy najvyššou budovou sveta. Už v roku 1913 ju však svojou výškou prekonal neogotický mrakodrap Woolworth Building od architekta Cassa Gilberta. Táto stavba si svoje prvenstvo držala dlhých 16 rokov až do apríla 1930. Medzitým sa nepříliš známy architekt Van Alen dostával k stále zaujímavejším zákazkám. Môže za to hlavne jeho spojenie s architektom H. Craigom Severanceom. Po jedenástich rokoch sa však ich úspešná kancelária za búrlivých okolností rozpadá a od roku 1925 už má každý svoju vlastnú prax.

V roku 1928 za Van Alenom prišiel významný priemyselník Walter Chrysler, ktorý ho požiadal, aby pre neho postavil najvyššiu budovu sveta. Aby architekt Van Alen zabezpečil prvenstvo nad konkurenčným projektom 40 Wall Street, uchýlil sa k lsti. Tajne navrhol 56 metrov vysokú kovovú špičku. Tá bola vyrobená v častiach, vo vnútri budovy zmontovaná a vztýčená za jediných 90 minút. Stavba je zakončená 185 stôp (56 m) vysokou zašpicatenou vežou z nehrdzavejúcej ocele. Pôvodne mala byť len najvyššou budovou na svete, ale až počas výstavby bol návrh zmenený tak, aby prekonal aj Eiffelovu vežu a stal sa najvyššou budovou vôbec.

Po tomto manévri prevzal Chrysler Building titul najvyššej budovy sveta po mrakodrape 40 Wall Street, ktorý sa týmto titulom mohol chváliť necelé dva mesiace (od apríla 1930 do 27. mája 1930). Autorom sedemdesiatposchodového mrakodrapu 40 Wall Street nebol nikto iný než Van Alenov bývalý partner H. Craig Severance, ktorý si k spolupráci prizval Yasuo Matsui a Shreve & Lamb.

S výškou 319 metrov bola po svojom dokončení najvyššou budovou sveta, pričom tento titul si udržala 11 mesiacov, kým ju v roku 1931 neprekonala budova Empire State Building. Titulom najvyššej budovy sveta sa však Chrysler mohol pýšiť len 11 mesiacov (28.5.1930 - 1.5.1931). John Jakob Raskob, bývalý prezident firmy General Motors a úhlavný obchodný nepriateľ Waltera Chryslera, oslovil kanceláriu Shreve & Lamb, ktorá sa podieľala na projekte 40 Wall Street. Z ich plánov sa zrodil Empire State Building, ktorý si dokázal podržať titul najvyššej budovy sveta až do roku 1972.

Technické Inovácie a Rekordy

Chrysler Building bol prvým mrakodrapom na svete, ktorý prekročil magickú hranicu 1 000 stôp (305 metrov). Ako prvý mrakodrap na svete prekročil hranicu 1000 stôp (305 m). Vďaka svojej charakteristickej špičke, špeciálne vyrobenej z ocele Nirosta, je považovaný za jeden z najkrajších mrakodrapov vôbec.

Vrchol stavby je obložený nehrdzavejúcou oceľou typu Nirosta, čo bola v tom čase vysoko inovatívna zliatina chrómu, niklu a ocele. Orlie hlavy zdobiace vežu a kovová špička od 61. poschodia vyššie sú zhotovené z materiálu Nirosta, čo je zliatina chrómu, niklu a ocele, ktorú vyvinula nemecká firma Krupp.

Charakteristický Dizajn a Detaily

Chrysler Building je považovaný za jedno z vrcholných diel art deco, štýlu, ktorý kombinoval luxus, geometrické vzory a moderné materiály. Dekoratívna schéma fasády a interiéru je prísne geometrická a odráža modernizmus 20. rokov. Na žiadosť Waltera P. Chryslera boli do architektúry zakomponované prvky automobilového priemyslu, ako napríklad kryty chladičov v podobe Merkúra.

Na 31. poschodí nájdeme chrliče pripomínajúce kapotu auta Plymouth a na 61. poschodí slávne kovové sochy orlov, ktoré odkazujú na ozdoby kapoty vozidiel Chrysler. Na 61. poschodí, teda približne vo výške 210 metrov, sa nachádzajú chrliče, v tomto prípade kovové sochy orlov, ktoré odkazujú na ozdoby kapoty automobilov Chrysler. Použité ornamenty rôznymi spôsobmi odkazujú na automobilový priemysel (chladiče, nárazníky, znak na kapote).

Interiér: Oslava Luxusu a Pokroku

Vstupná hala je unikátnym príkladom luxusu doby. Steny sú obložené červeným marockým mramorom a ónyxom. Podlaha je prevedená vo farbe sienna a modrého mramoru. Interiér je zdobený egyptskými motívmi a na strope sa nachádza freska od maliara Edwarda Trumbulla nazvaná „Transport and Human Endeavour“, zobrazujúca technologický pokrok a montážne linky automobilky Chrysler. Vstupné lobby, jedinečný príklad art deco, je obložené rôznymi druhmi mramoru, ónyxu a jantáru. Pri vstupe do budovy návštevníkov ohromí bohato zdobená lobby s mramorovými stenami, ozdobnými drevenými mozaikami z exotických drevín a impozantným stropným freskovým obrazom zobrazujúcim technologický pokrok.

Zaujímavosti a Fakty

• Napriek tomu, že budova nesie meno slávnej automobilky, Walter P. Chrysler ju financoval zo svojich osobných zdrojov a budova nikdy nepatrila priamo spoločnosti Chrysler Corporation. Prekvapivé na celej stavbe je to, že nikde v budove nenájdete kancelárie firmy Chrysler, Walter P. Chrysler totiž projekt financoval zo svojich osobných peňazí, a tak budova nikdy nepatrila priamo automobilke.
• Na samom vrcholku sa pôvodne nachádzal súkromný klub „Cloud Club“ a vyhliadkové poschodie.
• Ďalšou zaujímavosťou je, že vrchol mrakodrapu bol dokončený v úplnej tajnosti.
• O osvetlenie mrakodrapu sa v noci stará približne 10 000 žiaroviek. Originálny projekt osvetlenia z 30. rokov bol objavený a nainštalovaný až v 80. rokoch.
• Najnižšia obsadenosť kancelárií bola 17 % počas ekonomickej recesie začiatkom 70. rokov.
• Walter Chrysler zažaloval architekta za branie úplatkov od dodávateľských firiem a odmietol mu zaplatiť honorár. Keď Van Alen na oplátku zažaloval Chryslera o svoj plat, bolo na stavbu automaticky uvalené záložné právo.

Kľúčové Fakty o Chrysler Building

tags: #chrysler #building #vykurovanie