Rekonštrukcia kultúrnych pamiatok na Slovensku: Práva, povinnosti a výzvy

Slovensko, krajina s bohatou históriou siahajúcou až do doby kamennej, je posiata nespočetnými materiálmi stopami minulosti. V priebehu tisícročí jeho obyvatelia po sebe zanechávali rôzne materiálne stopy. Tieto stopy, od nápadných monumentov po nenápadné artefakty, sú svedectvom tisícročí ľudskej činnosti a tvoria neoddeliteľnú súčasť našej národnej identity. Niektoré sú vzácne na prvý pohľad, pri iných je pre laika niekedy ťažké rozpoznať ich hodnotu. Sú však nesmierne dôležité. Ich prostredníctvom na nás prehovára naša história, naša minulosť a identita, ktorú nimi môžeme uchopiť a možno aj pochopiť, pozerať sa na ňu a učiť sa z nej.

Podľa Pamiatkového úradu SR sú pamiatky nositeľom cenného autentického odkazu minulosti a súčasťou našej kultúrnej a národnej identity. Ochrana pamiatok je preto verejným záujmom. Jedným z hlavných cieľov ich ochrany je zachovanie a prezentovanie všetkých týchto hodnôt. Starostlivosť o tieto cenné dedičstvá je verejným záujmom a ich obnova si vyžaduje špecifický prístup a dodržiavanie prísnych pravidiel. Tento článok sa zameriava na proces rekonštrukcie nehnuteľných kultúrnych pamiatok, vysvetľuje rozdiely medzi jednotlivými režimami ochrany a načrtáva postup, s ktorým sa vlastníci týchto výnimočných objektov nevyhnutne stretnú.

Základné pojmy a právny rámec

Poznáte v čom spočíva rozdiel, ak nehnuteľnosť bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku alebo eventuálne je situovaná v pamiatkovom území, či v ochrannom pásme? Aké sú odlišnosti medzi tým ktorým režimom a aké povinnosti v súvislosti s jej rekonštrukciou Vás na pamiatkovom úrade neminú? Pri rekonštrukčnom zámere vlastníka nehnuteľnosti, budú povinnosti na pamiatkovom úrade závisieť od skutočnosti, či bola nehnuteľnosť vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku alebo ochranný režim pamiatkových hodnôt spočíva v tom, že sa nehnuteľnosť nachádza v pamiatkovom území, či v ochrannom pásme.

Národná kultúrna pamiatka (NKP)

• Ide o jednotlivú nehnuteľnú alebo hnuteľnú vec, ktorá bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku podľa zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu.
• Tieto objekty predstavujú mimoriadne cenný autentický odkaz minulosti a sú súčasťou našej kultúrnej a národnej identity.
• Obnova národnej kultúrnej pamiatky znamená každý zásah do pamiatky.
• Pôjde o činnosti, ktoré sa inak nazývajú rekonštrukcia, údržba alebo oprava (napr. nová výmaľba interiéru alebo náter fasád, výmena okien a dverí, oprava omietok, realizácia novej elektroinštalácie atď.).
• Základným znakom nehnuteľnej kultúrnej pamiatky je jej hmotná podstata ako architektonického, stavebného, technického alebo výtvarného diela.
• Nehnuteľná kultúrna pamiatka je daná svojou skladbou a jedinečným riešením usporiadania jednotlivých hmôt a priestorov.
• K hmotnej podstate pamiatky patria nielen pôvodné murivá, klenby, krov, stropy, podlahy, schodiská, kamenné a iné architektonické, umelecko-remeselné a výtvarné historické detaily, ale aj omietky, maľby a nátery.
• Jej súčasťou sú tiež výplne okien a dverí, zábradlia a remeselné doplnky ako zámky, kľučky, pánty a podobne.

Pamiatkové územie

• Pamiatkové územie je sídelný územný celok alebo krajinný územný celok sústredených pamiatkových hodnôt alebo archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ktorý je z dôvodu ich ochrany vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu alebo pamiatkovú zónu.
• Vlastníci nehnuteľností v pamiatkovom území, aj keď ich nehnuteľnosť nie je samotnou kultúrnou pamiatkou, podliehajú špeciálnemu režimu a akékoľvek stavebné zásahy musia konzultovať s pamiatkovým úradom.
• Nová výstavba na pamiatkových územiach je takmer nemožná.
• Povoľuje sa len na miestach, kde zanikla nejaká stavba, aby sa zachovali vzťahy medzi zastavanými plochami.
• Ak si teda kúpite pozemok v pamiatkovom území, povolenie na výstavbu v ňom získate len vtedy, ak bol aj v minulosti zastavaný.
• Ani s rozšírením pôvodnej stavby zrejme nepochodíte.
• Spravidla totiž vôbec nie je prípustné meniť proporcie stavby.

Ochranné pásmo

• Ochranné pásmo je územie vymedzené na ochranu a usmernený rozvoj prostredia alebo okolia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny.
• V okolí kultúrnych pamiatok môže byť stanovené ochranné pásmo, ktoré samo osebe nemusí obsahovať pamiatkové hodnoty.
• Rekonštrukcia nehnuteľností v ochrannom pásme však tiež podlieha špeciálnemu režimu pod dohľadom pamiatkového úradu.

Kultúrne pamiatky a pamiatkové územia sú evidované v Ústrednom zozname pamiatkového fondu. Ten poskytuje základné údaje na jeho ochranu na území celej Slovenskej republiky. Právny rámec pre ochranu pamiatok vytvára zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu a jeho vykonávajúca vyhláška. Zákonom 238/2014 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, ktorý po viacerých zmenách a doplneniach je úplným znením Zákona č. 49/2002 Z. z. Podľa uvedeného zákona, pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny.

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky v minulom roku evidoval 14 346 nehnuteľných kultúrnych pamiatok, z ktorých bolo v tom čase 5 618 vo vlastníctve fyzických a právnických osôb a 3 527 pamiatok bolo v narušenom alebo dezolátnom stave. Pamiatkový úrad SR eviduje podľa údajov z februára 2022 vyše 10-tisíc nehnuteľných a 15-tisíc hnuteľných národných kultúrnych pamiatok. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky podľa najnovších dostupných zverejnených štatistík evidoval k 1. aprílu 2017 16 446 nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok.

Pamiatkový fond nájdeme najviac nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok v Prešovskom kraji (24,41 %), nasledujú Banskobystrický kraj (16,49 %), Košický kraj (12 %), Bratislavský kraj (11,87 %), Žilinský kraj (10,24 %), Nitriansky kraj (8,46 %), Trnavský kraj (8,34 %) a Trenčiansky kraj (8,17 %).

Povinnosti vlastníka a proces obnovy

Nie všetky pamiatky vyzerajú na prvý pohľad ako pamiatky a, naopak, nie všetko, čo je staré, spadá do kolónky kultúrna pamiatka. Istotu o tom, či objekt v jeho vlastníctve je, alebo nie je pamiatkou, vlastník získa pri pohľade do listu vlastníctva nehnuteľnosti. V ňom sa nachádza (alebo aj nenachádza) kód ochrany, ktorý určuje práva a povinnosti vlastníka vzhľadom na charakter nehnuteľnosti. To, či je nehnuteľnosť kultúrnou pamiatkou alebo sa nachádza v chránenom území, by malo byť uvedené na liste vlastníctva k nehnuteľnosti. Nie vždy to však tak je.

„Prvý krok, a teda vedomie o vlastníctve pamiatky, býva aj prvým problémom. Niektorí ľudia jednoducho nevedia, alebo aj nechcú vedieť, že vlastnia pamiatku a skrývajú sa za túto nevedomosť,“ hovorí Katarína Kosová, generálna riaditeľka Pamiatkového úradu. Dodáva však, že práve korektnosť vzťahov medzi inštitúciou a vlastníkmi je veľmi dôležitým faktorom, ovplyvňujúcim ďalší priebeh obnovy pamiatky a spolupráce s úradom. Všeobecne platí, že každá pamiatka, s ohľadom na jej vývoj a stav zachovania hodnôt, je jedinečná. Pamiatky je nutné rekonštruovať, opravovať a obnovovať priebežne. Nečinnosť je porušením zákona.

Žiadosť o rozhodnutie o zámere obnovy

Aby sa vlastník vyhol možným omylom, ktoré by mohli byť v rozpore so zákonom, „mal by si uvedomiť najmä jeden malý odsek zákona, ktorý hovorí o zámere,“ dáva do pozornosti Katarína Kosová. Podľa zákona je totiž povinný krajskému pamiatkovému úradu predložiť „žiadosť o rozhodnutie k zámeru obnovy“ v písomnej forme. „Písomná žiadosť nie je len zbytočnou byrokraciou. Je veľmi dôležité, aby vlastník komunikoval s úradom od prvej chvíle. Stáva sa, že s nami ľudia začnú komunikovať až vtedy, keď majú hotový projekt rekonštrukcie. Vtedy je bežné, že sme nútení vlastníkovi oznámiť, že jeho projekt nie je možné zrealizovať, lebo je nezlučiteľný s ochranou pamiatkových hodnôt a on je potom sklamaný a nahnevaný, lebo projekt sám osebe už aj niečo stojí,“ konštatuje generálna riaditeľka.

Súčasťou žiadosti by mali byť identifikačné a majetkovoprávne údaje o pamiatke, plánované využitie a predpokladané zmeny, ktoré vlastník chce vykonať. Pred začatím obnovy je vlastník kultúrnej pamiatky alebo ním poverený zástupca povinný predložiť krajskému pamiatkovému úradu Žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy národnej kultúrnej pamiatky. A to z dôvodu, aby sa vylúčila príprava takej obnovy, ktorá je nezlučiteľná s ochranou pamiatkových hodnôt. Po doručení dokumentu úradu ho kompetentní pracovníci preskúmajú a zistia, či je obnova zlučiteľná s verejným záujmom ochrany pamiatok, a teda so zákonom, či sa pamiatka nezničí alebo neohrozí a či sú, alebo nie sú potrebné ďalšie výskumy a ak áno, v akej miere.

„Keď si však vlastníci splnia povinnosť žiadosti, je veľká pravdepodobnosť, že spoločne s pracovníkmi úradu nájdu riešenie situácie a vyhnú sa konfliktom, ktoré by nastali, keby svoj zámer predostreli ako hotovú vec,“ hovorí Katarína Kosová a dodáva, že aj keď nie je možné so všetkými navrhovanými riešeniami súhlasť, úrad nemá schopnosť a ani záujem zastavovať vývoj. „Všetko okolo nás podlieha zmenám a našou úlohou nie je tieto zmeny brzdiť, ale snažiť sa ich rozumne riadiť. To je poslanie pamiatkarov a o to sa snažíme.“

Realizácia obnovy a dozor

Ak vlastník súhlasí s rozhodnutím úradu, môže si nechať vypracovať projekt a ak nie, postupuje podľa pokynov, ktoré mu úrad odporučí. Pamiatkový úrad potom v rozhodnutí o zámere určí podmienky vykonania obnovy, v ktorých uvedie prípustnosť predpokladaných prác a podmienky, za ktorých je možné tieto práce pripravovať, aby sa pamiatka neohrozila alebo nepoškodila. Môže pritom nariadiť aj pamiatkový výskum. Až následne si vlastník môže dať vypracovať prípravnú a projektovú dokumentáciu. Na základe rozhodnutia stavebného úradu môže začať realizovať obnovu budovy. V prípade súhlasu je postup teoreticky pomerne jednoduchý, no v praxi znamená klasickú byrokraciu - všetko, čo sa deje v súvislosti s objektom sa musí po krokoch zdokumentovať, a to aj fotograficky.

„Viem, je to otravné, ale vlastníci by mali pochopiť, že inak sa to jednoducho nedá odkontrolovať a že toto je úloha nášho úradu - musíme trvať na maximálne autentickom vzhľade objektu do čo najväčšej miery, a preto potrebujeme vedieť, čo sa s objektom deje,“ konštatuje Katarína Kosová. V priebehu realizácie obnovy vykonáva úrad štátny pamiatkový dohľad, pamiatkovú inšpekciu. Ak však zistí rozpory s rozhodnutím, môže maximálne udeliť pokutu. „Porušenie rozhodnutia je priestupok, vyčíslený finančnou pokutou, no zbúrať stavbu alebo odstrániť nepovolenú úpravu možno iba v konaní stavebného úradu. Na zbúranie stavby by tu najprv muselo existovať prostredie s aktívnou stavebnou políciou, tak, ako napríklad existuje v Rakúsku. Ale to je už legislatívna úloha pre poslancov, lebo pracovníci úradu majú len takú istú možnosť ovplyvňovať legislatívu Slovenska, ako každý občan, teda ich voľbou,“ komentuje toľkokrát kritizovanú vymožiteľnosť práva na Slovensku generálna riaditeľka. Rakúsky model pamiatkového úradu bol koniec koncov vzorom aj pre náš.

Samotná obnova alebo rekonštrukcia pamiatkovo chránenej stavby, resp. strechy prebieha v podstate rovnako ako rekonštrukcia akéhokoľvek iného objektu. Krajský pamiatkový úrad vo svojom rozhodnutí určí podmienky vykonania prác, ktoré budete povinní dodržať. V tomto okamihu budete musieť nadviazať kontakt s vybranou stavebnou firmou a v súčinnosti s pamiatkarmi naplánovať postup prác, ako aj ich financovanie. V prípade rozporov bude potrebné pristúpiť k ich vykonzultovaniu s ďalšími odborníkmi. Je možné, že ako vlastník pamiatkovo chránenej budovy nebudete stotožnený s podmienkami predpísanými pamiatkarmi. Existujú možnosti ochrany vašich oprávnených záujmov - od podania odvolania, cez mimoriadne opravné prostriedky, až po podnet na Pamiatkovú inšpekciu. Dôležitým pravidlom je konzultovať svoj zámer na údržbu alebo rekonštrukciu pamiatkovo chránenej budovy s pamiatkovým úradom v dostatočnom časovom predstihu.

Špecifické povinnosti pri prevode vlastníctva

Na nakladanie s kultúrnou pamiatkou, aj pokiaľ je súkromným majetkom, sa vzťahujú presné, zákonom stanovené pravidlá. Možno ste to netušili, ale ako majiteľ nehnuteľnosti, ktorá je kultúrnou pamiatkou, máte povinnosť prednostne ju ponúknuť na odkúpenie štátu, ak ju chcete predať. Ponuku doručíte písomne Ministerstvu kultúry SR a ak do 30 dní odo dňa doručenia nedostanete žiadnu odpoveď, respektíve je zamietavá, predkupné právo štátu zaniká. Keď sme spomenuli prevod vlastníctva kultúrnej pamiatky, musíme pripomenúť, že aj s predajom takejto nehnuteľnosti je to zložitejšie než pri bežnej stavbe. Predkupné právo na kultúrne pamiatky má totiž štát. Pred zamýšľanou transakciou preto treba nehnuteľnosť písomne ponúknuť štátu, ktorý zastupuje Ministerstvo kultúry SR. Ak do 30 dní odo dňa doručenia ponuky nedostanete žiadnu odpoveď, respektíve dostanete zamietanú správu, predkupné právo štátu zaniká.

Ďalšou vašou povinnosťou je udržiavanie pamiatky. Vlastníci bežnej budovy sa do niektorých prác na dome môžu pustiť aj bez ohlásenia stavebnému úradu. Ide predovšetkým o udržiavacie práce ako oprava fasády, výmena krytiny na streche či maliarske práce. Tieto činnosti nemusíte nikomu oznamovať a nepotrebujete na ne ohlášku ani stavebné povolenie - pokiaľ teda nebývate v kultúrnej pamiatke. Ak ste vlastníkom bežnej budovy, môžete sa do niektorých rekonštrukčných prác pustiť aj bez ohlásenia stavebnému úradu. No ak ste vlastníkom kultúrnej pamiatky, budete sa musieť podriadiť pomerne zdĺhavému procesu a každý, aj ten najmenší zásah konzultovať s pamiatkovým úradom a postupovať v súlade so Zákonom 238/2014 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu.

Výzvy a prípadové štúdie

Mnohé z pamiatok dlhé roky chátrajú, prípadne potrebujú obnovu, pretože sa na nich podpísal zub času, aj keď slúžia svojmu účelu. Dlhodobá stratégia obnovy fondu budov, ktorú vypracovalo Ministerstvo dopravy a výstavby SR upozorňuje, že historické a pamiatkovo chránené verejné budovy síce disponujú kultúrnou hodnotou a dedičstvom, ktoré je dôležité chrániť, patria však k najhorším z pohľadu energetickej hospodárnosti. Historické budovy majú často atypicky členený tvar a neštandardné dispozičné a výškové usporiadanie interiérov. Takáto rekonštrukcia pri odbornej a citlivej aplikácii výrazne zlepší kvalitu života pre obyvateľov, zníži prevádzkové náklady, zlepší vnútorné prostredie, prípadne zefektívni prevádzku, ak ide o verejnú budovu. Ak by sme zaćali s opravou našich pamiatok teraz, trvalo by 180 rokov, kým by sme ich dostali do vyhovujúceho stavu. Tvrdí to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Vyžaduje si to 5,5 miliardy eur. Rezort kultúry chce obnovu urýchliť.

Prípad Banská Štiavnica: Poučenie z minulosti

Výzvy a úskalia obnovy: Prípadová štúdia Banská Štiavnica. Slovenská republika je domovom mnohých kultúrnych pamiatok, z ktorých mnohé sa nachádzajú v narušenom alebo dezolátnom stave. Svedectvom zložitosti obnovy a ochrany pamiatok je aj prípad Banskej Štiavnice, mesta zapísaného na Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V minulosti sa v Banskej Štiavnici realizovali rozsiahle projekty "komplexnej pamiatkovej obnovy", ktoré viedli k vyľudneniu historického centra, deštruktívnym výskumom a používaniu nereverzibilných materiálov. Tieto zásahy, hoci boli vtedy vnímané ako modernizácia, z dlhodobého hľadiska viedli k negatívnym dôsledkom a stratám na autenticite.

Kľúčové problémy a straty na autenticite v Banskej Štiavnici:

• Zmena funkčného využitia: Historické domy, pôvodne určené na bývanie, boli prestavované na hotely, penzióny či galérie, čo viedlo k stratám na autenticite funkcie a pôvodnej koncepcie domu.
• Nerešpektovanie historických konštrukcií a materiálov: Projekty obnovy často nerešpektovali pôvodné konštrukcie, materiály, detaily a kultúrne vrstvy, čo viedlo k nenávratným stratám.
• Odstraňovanie kultúrnych vrstiev: Mladšie kultúrne vrstvy, napríklad barokové a klasicistické omietky, boli odstraňované v prospech reštaurovania starších vrstiev, čo je v rozpore s medzinárodnými princípmi ochrany pamiatok.
• Použitie nevhodných materiálov a technológií: Cementové omietky, nevhodné malty a nereverzibilné materiály nahradili tradičné postupy a materiály, čím sa narušila autenticita a trvanlivosť obnovených prvkov.
• Zanedbaná údržba: Domy, ktoré zostali dlhodobo bez využitia a údržby, postupne degradovali a ich konštrukcie sa stali neopraviteľnými. V dôsledku toho mnohé historické objekty zanikli.
• Cielené zbúranie: Niektoré historické domy boli cielene zbúrané, často po zaradení mesta na Zoznam svetového dedičstva, čo predstavuje nenávratnú stratu kultúrneho dedičstva.
• Nové "rozvojové programy": Aj v súčasnosti predstavujú nové rozvojové programy, vrátane projektov financovaných z EÚ, hrozbu pre integritu historických sídiel. Príkladom je zámer výstavby veľkokapacitného hotela na mieste národnej kultúrnej pamiatky - archeologickej lokality bývalého dominikánskeho kláštora.

Tieto skúsenosti z Banskej Štiavnice poukazujú na potrebu citlivého a odborného prístupu k obnove pamiatok, ktorý rešpektuje ich autenticitu a historickú hodnotu.

Liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach

Chátrajúcu ikonickú stavbu - Liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach - môže zachrániť jeho vyvlastnenie. Podnet podala nezisková organizácia Spoločnosť Jaromíra Krejcara na Okresnom úrade v Trenčíne. Liečebný dom Machnáč po rozdelení republiky zavreli a odvtedy chátra. Generálna prokuratúra (GP) SR podala protest proti rozhodnutiu o zastavení vyvlastňovacieho konania k pozemkom a stavbe národnej kultúrnej pamiatky Liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach. OÚ podľa GP argumentoval tým, že znalecký posudok predložený vyvlastniteľom pri podaní návrhu na začatie konania v roku 2021 stratil relevanciu, keďže od jeho vypracovania uplynuli dva roky. Spoločnosť Jaromíra Krejcara chce od majiteľa a nájomcu Machnáča, aby verejne odprezentovali projektovú dokumentáciu o obnove národnej kultúrnej pamiatky. Nájomca, ktorý tam chce zriadiť centrum pre seniorov, do uzávierky odpovede na otázky neposlal. Obaja však pred časom deklarovali, že na príprave obnovy objektu pracujú. „My to nechceme vyvlastniť za euro, majitelia ponúkli Machnáč Ministerstvu kultúry SR za sumu 1,5 milióna eur. Všeobecná hodnota objektu nie je 1,5 milióna eur, máme nezávislý znalecký posudok, ktorý hovorí, že technická hodnota objektu je 37 000 eur,“ doplnil. „Machnáč chátra, neustále mení majiteľov a skutočný majiteľ takmer oň nejaví žiaden záujem, preto sa dostávame vďaka iniciatíve SJK do bodu zlomu,“ spomenula primátorka Trenčianskych Teplíc a členka správnej rady SJK Zuzana Frajková Ďurmeková. Tá je podľa svojich slov pripravená podporiť akúkoľvek iniciatívu na záchranu budovy. Dostavil sa tam s nimi i Milan Baláž, konateľ Českej spoločnosti Keorlen Trade, ktorá je právoplatným nájomcom budovy. Tú chcú podľa svojho zámeru obnoviť a prestavať na domov sociálnych služieb. Odmietajú vyvlastnenie a tvrdia, že komunikujú s mestom aj Ministerstvom kultúry (MK) SR, čo primátorka dementovala. Okresný súd Trenčín vydal na základe požiadavky MK SR opatrenie, ktorým zakázal ďalej nakladať s majetkom.

Ďalšie príklady obnovy pamiatok

Kostol i priľahlý kláštor na Mariánskom námestí majú za sebou takmer 270-ročnú históriu a od marca prebieha ich rozsiahla obnova. Sirotár v centre Žiliny dostane počas takmer dvojročnej obnovy novú fasádu, vymenia všetky okná na kláštore a vznikne tiež nový priestor pre podujatia. Renesančnú zvonicu v Kežmarku, údajne najkrajšiu na Slovensku, začali renovovať. Národná kultúrna pamiatka má 430 rokov. Mestá a obce po celom Slovensku sa snažia o záchranu svojho kultúrneho dedičstva. Napríklad, jediná národná kultúrna pamiatka v malej obci Rakovo v okrese Martin je Mauzóleum Rakovských. Obec postupne získava financie na jeho rekonštrukciu. Mauzóleum Rakovských je národná kultúrna pamiatka a kryptu Benických máme ako pretransformovaný dom smútku,“ spresnil starosta obce Patrik Antal pre Rádio Regina Stred. Obec vytvorila nadáciu Zachráňme Mauzóleum Rakovských. Vyzbieralo sa 2 000 eur. „Plus maďarská vláda nám prispela 12 500 eurami. Jediná národná kultúrna pamiatka v Rakove začala chátrať počas druhej svetovej vojny, keď sa rodina vysťahovala do Anglicka. Podľa garanta obnovy Michala Hrčku je mauzóleum atypická stavba pre Turiec. Vo vyšších úrovniach už čisto iba tehla, z vonku je na stavbe rovnako neogotická fasáda.

Kaštieľ Esterháziovcov v Želiezovciach sa dočkal veľkej obnovy. V 18. storočí sa Esterháziovci rozhodli pristavať aj štvrtú stranu. „Vtedy ho začali oslovovať kaštieľom, a teda môžeme hovoriť, že kaštieľ vznikol v roku 1804,“ ozrejmil Polka. „Zhotoviteľ k rekonštrukcii pristupuje mimoriadne citlivo, keďže ide o národnú kultúrnu pamiatku. Nad celým procesom rekonštrukcie dohliada pamiatkový úrad,“ uviedla vo štvrtok (21. júla 2022) hovorkyňa.

Mesto Trenčín do dvoch rokov zrekonštruuje budovu, v ktorej sídli kino Hviezda a klub Lúč. Národná kultúrna pamiatka sa má zmeniť na moderný priestor pre rozvoj kultúrno-kreatívneho priemyslu. „Všetky sály budú modulárne pre rôzne typy podujatí. Na prízemí je vyhradený priestor na klub s kaviarňou. Na projektovej dokumentácii radnica už pracuje. „Do dvoch rokov tak vytvoríme ucelený kultúrny priestor, ktorý pracovne nazývame Hviezdodvor.

Pôvodná stavba budovy Obchodnej a priemyselnej komory zo začiatku 20. storočia je dielom významného slovenského architekta Jozefa Huberta. Ten v tom čase patril medzi elitu architektov Rakúsko-Uhorska a jeho diela z prelomu storočí nájdeme tak v Bratislave ako aj v Budapešti či vo Viedni. V prípade jeho bratislavského diela pristúpil nový majiteľ nehnuteľnosti ku kompletnej rekonštrukcii a nakoľko budova je národnou kultúrnou pamiatkou, tak zároveň aj o pamiatkovú obnovu, ktorej súčasťou bola reštaurátorská obnova pôvodných uličných a dvorových fasád, schodísk a spoločných reprezentačných priestorov. Stavebník sa pri unikátnej a zároveň náročnej rekonštrukcii držal projektu architektonickej kancelárie Petra Boudu a Ivana Masára, ktorá má s rekonštrukciou kultúrnych pamiatok a historických budov bohaté, viac ako 30 ročné skúsenosti. „Spolupracovať s kultúrnym investorom, ktorého snahou je nielen zhodnotiť svoje vložené finančné prostriedky, ale zároveň úprimne prispieť k technickej záchrane a obnove pamiatkovej podstaty stavby, nájsť jej primeranú funkčnú náplň a vdýchnuť jej nový život, bolo pre nás vždy motiváciou a inšpiráciou v práci a zaväzujúcim kritériom k čo najlepšiemu profesionálnemu výkonu, “ hovorí o práci na rekonštrukcii bývalej budovy Obchodnej a priemyselnej komory architekt Peter Bouda. Samotné práce investor spustil v januári 2014 a ich výsledkom po 5 ročnom snažení bola aj konverzia vnútorného dvora na centrálnu spoločenskú a reprezentačnú komunikačnú halu s preskleným zastrešením. Súčasťou stavby sú aj repliky historických dvojkrídlových okenných výplní s izolačným dvojsklom na vonkajšom krídle a elektricky ovládateľnou vonkajšou drevenou lamelovou roletou. V interiéri je okrem iného zachované reprezentačné štukami zdobené kamenné schodisko s pôvodným kováčskym zábradlím z prelomu 19. a 20. storočia. Priestory tak spĺňajú vysoký štandard najnáročnejšej klientely, ktorá hľadá exkluzívne priestory pre svoj biznis.

Finančná podpora a možnosti

Vlastníctvo kultúrnej pamiatky prináša nielen povinnosti, ale aj určité výhody. Pamiatkový úrad SR vie vlastníkov nasmerovať na grantové programy, ktoré môžu pomôcť financovať obnovu. Mnohé z pamiatok dlhé roky chátrajú, prípadne potrebujú obnovu, pretože sa na nich podpísal zub času, aj keď slúžia svojmu účelu. Na ich rekonštrukciu je možné čerpať dotácie od štátu, z rôznych fondov a nadácií, ale tiež z prostriedkov EÚ. Slovensko potichu prichádza o kultúrne pamiatky. Snaha splniť všetky podmienky je spojená vždy so zvýšenými nákladmi. V tejto súvislosti je potešujúce, že existuje viacero nástrojov, ktoré môžu majiteľom kultúrnych pamiatok finančne pomôcť.

Dotačný program "Obnovme si svoj dom"

Jedným z nástrojov na záchranu historických budov je dotačný program Obnovme si svoj dom, ktorý funguje od roku 2004. Prostredníctvom neho sa podarilo do dnešného dňa zachrániť približne 5 542 pamiatok. Ministerstvo kultúry aj v spolupráci s Nadáciou SPP ponúka granty v rámci programu Obnovme si svoj dom, cez ktorý sa za posledných šesť rokov preinvestovalo okolo 1,6 miliardy slovenských korún,“ hovorí Katarína Kosová. Hodnotí to ako veľké plus, pretože je podľa nej veľkou výhodou v komunikácii s vlastníkmi, že im úrad môže ponúknuť aj riešenie problému. Každý vlastník môže požiadať štát o finančnú výpomoc určenú na obnovu a reštaurovanie národných kultúrnych pamiatok. Výzvy na podávanie žiadostí zverejňuje každoročne na svojich webových stránkach Ministerstvo kultúry. Pozitívom je, že výška spolufinancovania projektu jeho majiteľom je už od 5 % z celkového rozpočtu. V roku 2017 bolo na Ministerstve evidovaných 4 395 žiadostí v požadovanej výške 45 700 967 Eur. Medzi podporované aktivity patria rekonštrukcia krovov, strešných prvkov a striech, podpora tradičných stavebných technológií a umelecko-remeselných prác pri obnove objektov.

Plán obnovy a odolnosti SR

Obnovu historickej budovy môžete financovať tiež z Plánu obnovy a odolnosti SR, ktorý ráta s historickými a pamiatkovo chránenými budovami. Takáto rekonštrukcia by mala priniesť 30-percentné zníženie spotreby energie, pričom historická a pamiatková hodnota stavby musia zostať zachované. Preplácané však budú i náklady na odstránenie a likvidáciu nebezpečného odpadu, stavebno-technická obnova budov, nabíjačky elektromobilov, stojany na bicykle, výsadba stromov či rôzne zelené opatrenia. Tieto budú použité na obnovu, ochranu a rozvoj kultúrneho dedičstva v oblasti pamiatkového fondu. Ministerstvo kultúry (MK) SR vybralo 20 národných kultúrnych pamiatok (NKP), na ktorých obnovu použije z eurofondov vyše 240 miliónov eur. Podrobnosti uvádza rezort v Návrhu priorít MK SR na obnovu národných kultúrnych pamiatok vo vlastníctve štátu z finančných prostriedkov štrukturálnych fondov v programovom období 2021-2027. Medzi nimi sú budova Matice slovenskej v Martine, dom Majstra Pavla v Levoči či kláštor kartuziánov v Banskej Bystrici. V prípade objektov pre strednodobý horizont je vyčlenených 33 750.000 eur na projektovú prípravu a realizáciu šiestich pamiatok.

tags: #kulturna #pamiatka #rekonstrukcia