V dnešnej dobe je nepálená hlina takmer zavrhnutá ako prežitý stavebný materiál, hoci bola využívaná tisícročia. V súčasnosti sa často robia veci príliš zložité, energeticky náročné a škodlivé pre životné prostredie. Hlina vždy patrila a stále patrí k najrozšírenejším stavebným materiálom. Už aj veľkí výrobcovia pochopili, že nepálená hlina má svoje miesto na trhu. Takže odpoveď na otázku, či hlina patrí do moderného domu je jasná.
História a tradícia nepálenej hliny
Tehla sa na stavbu obydlí používa už niekoľko tisícročí a právom sa označuje za kráľovnú stavebných materiálov. Prvé nepálené tehly sa objavili už pred neuveriteľnými 10-tisíc rokmi, teda v čase doby kamennej. Na našom území sme sa s hlinou stretávali v podobe podláh či hlinených omietok. Z minulosti sú známe aj nepálené tehly.
Výstavba z nepálených tehál je jednou z najstarších stavebných postupov. V minulosti sa bežne používali ručne tvarované hlinené váľky. Už sme sa pár krát s nimi stretli pri riešení rekonštrukcií takýchto domov. V minulosti sa používali "hlinené kvádre" (rozmerov 12x25x38cm), ktoré sa vyrábali s piesčitej hliny, ubíjaním do foriem, ale vzhľadom na svoju hmotnosť (20kg) bolo murovanie s nimi obtiažne. V minulosti bol bežný aj spôsob murovania stien z tzv. "váľkov" - v dlaniach uhnietených hlinených valcov, ktoré sa zvykli vyváľať v plevách (šupinách roznych lokálne dostupných zŕn, ako napr, pšeničných, alebo jačmenných plevách). Murivo sa zhotovovalo z nevysušených váľkov, bez použitia malty utláčaním váľku do vrstvy.
V našom teste si môžete overiť svoje vedomosti o histórii tehly. Tak čo, ako to dopadne?
Kľúčové vlastnosti a benefity nepálenej hliny
Jej najdôležitejšia vlastnosť je, že zo všetkých dostupných stavebných prírodných materiálov najlepšie prirodzene reguluje vlhkosť vzduchu - dokáže rýchlo prijať a aj rýchlo vydať vzdušnú vlhkosť. Tým prispieva k zdravej vnútornej klíme. Je potrebné ale dodať, že žiadny materiál vlhkosť neprodukuje, len ju reguluje. Optimálnu vlhkosť do interiéru je potrebné dodať inak (pobyt ľudí, sprchovanie, varenie, polievanie kvetov….). Mikroklíma miestnosti alebo tepelno-vlhkostné podmienky ovplyvňujú náš pocit pohody či nepohody. Ideálny recept na boj s ňou je nepálená tehla. Sú dobrým základom pre vytvorenie kvalitnej mikroklímy domu.
Hlina zároveň vďaka svojej veľkej objemovej hmotnosti dokáže akumulovať teplo, čo pri výkyvoch teplôt v exteriéri pomáha udržiavať optimálnu teplotu v interiéri. Má výborné zvukovo-izolačné vlastnosti. Ide o dostupnú surovinu s energeticky nenáročným spracovaním a 100% recyklovateľnosťou.
Výroba a spracovanie nepálených tehál
Výroba tehál je napĺňaním resp. plastickej konzistencie zmesi do drevených foriem. Zmes pozostáva z hliny a na zosilnenie pevnosti štruktúry sa často pridáva vláknitá prímes (max 10cm posekané steblá slamy) a drevené piliny. Príliš ílovitá hlina nie je vhodná, nakoľko po vyschnutí na nich vznikajú početné a veľké trhliny. Čerstvo vyrobené tehly sa uložíme na výšku na miesto, ktoré je chránené pred dažďom najlepšie do regálov a necháme ich vyschnúť. Doba schnutia závisí od teploty a vlhkosti okolitého prostredia. Zvyčajne 1 až 3 týždne. Po vyschnutí môžeme tehly premiestňovať. Následne, keď pomer vlhkosti klesne pod 10% (zmršťovanie je zastavené) môžeme s vyrobenými tehlami začať murovať.
Jak se Vyrábí Litina? Proces Výroby Litiny, Vysoká Pec, Odlévání a Typy Litiny Krok za Krokem!
Aplikácie nepálených tehál v modernom stavebníctve
Preto ju každému odporúčame ako vhodný materiál pre zdravý dom, či už murovaný alebo montovaný. Hlinené tehly z hľadiska regulácie vlhkosti sú najlepší výrobok. Do drevodomov ich doporučujeme dodať vo forme niektorých priečok, prípadne do suchých podláh namiesto betónových akustických poterov. Priečky je pritom možné robiť ako bežné murované, alebo montované. V montovaných priečkach sa miesto štandardnej výplne (minerálna vlna) naukladajú nasucho hlinené tehly. V murovaných domoch je najjednoduchšie použitie samozrejme ako murované priečky.
Tehly majú dobré akustické vlastnosti. Už pri poklepkaní na samotnú nepálenú tehlu oproti pálenej je počuť rozdiel. Pálená tehla má zvonivý zvuk - teda aj lepšie zvuk v sebe vedie.
Iné formy využitia hliny v stavebníctve
Hlinené omietky
Hlinené omietky majú z hľadiska regulácie vlhkosti výrazne lepšie parametre ako napríklad najčastejšie používané vápenno-pieskové omietky. Vápenné omietky sú lepšia voľba ako vápenno-pieskové. A niektoré vápenné majú vylepšené receptúry a fungujú porovnateľne ako hlinené alebo aj podľa testov lepšie. V porovnaní s hlinenými tehlami sú ale hlinené omietky menej „výkonné“ v regulácii vlhkosti, pretože do hlinených omietok sa pridáva piesok, čiže samotnej hliny je v rovnakom objeme menej ako v tehlách bez piesku.
Finálny povrch omietky môže ostať hrubý (drsný), alebo sú dostupné kvalitné farebné prírodné pigmenty pri finálny jemný povrch. Ak chcete mať farebnú stenu, je možné použiť aj bežné dostupné farby, ale podmienka je, aby boli difúzne otvorené. Upozorňujem ale, že hlinené omietky sa aplikujú na steny podľa iných technologických postupov ako bežne používané. A bežný omietkár na 99 percent bude mať s nimi problém. Používajú sa napríklad ako náhrada sadrokartónových dosiek, hoci sú hrubšie.
Ubíjaná hlina (Rammed Earth)
Zaujímavá technológia s hlinou je ubíjanie hliny (ľudovo „nabíjaná hlina“) do pripraveného debnenia. Technológia spočíva v utláčaní zmesí vybraných materiálov vrátane štrku, piesku, bahna a hliny, ktoré sa nabíjajú - natláčajú medzi debnenia z plochých panelov (šalovanie). V dnešnej dobe tradičné drevené nabíjacie koly nahrádzajú pneumatické tyče. Do stabilizovanej ubíjanej zeme sa pridáva malé množstvo cementu (zvyčajne medzi 5-10%) pre spevnenie a trvanlivosť múrov. Toto platí pri tenkých múroch. Vzhľad a farbu múrov z ubíjanej hliny je možné priamo ovplyvňovať použitím rôznych typov zeminy, štrku a piesku.
Steny zo stabilizovanej nabíjanej zeme potrebujú len malú ochranu. Môžu sa ale z povrchu mierne droliť. Existujú však tisícky budov postavených z nestabilizovanej (tradičnej) nabíjanej zeme po celom svete, ktoré sa zachovali storočia až tisícročia. Väčšina energie pri takýchto stavbách sa spotrebuje pri ťažení stavebných surovín a ich premiestňovaní na miesto stavby. Táto forma použitia hliny má ale jeden problém. Nie je legislatívne podchytená, takže sa nedá oficiálne projektovať na statické účely a nikto sa pod to z projektantov nepodpíše. Ani my túto technológiu neprojektujeme.
Stavby z váľkov
V minulosti sa bežne používali ručne tvarované hlinené váľky. Už sme sa pár krát s nimi stretli pri riešení rekonštrukcií takýchto domov. V súčasnosti nepoznám žiadneho realizátora novostavieb týmto spôsobom. Možno sa nájdu nadšenci. Spomínam ich práve kvôli rekonštrukciám. Ak je dom z váľkov v dobrom technickom stave a rekonštrukcia finančne zmysluplná, je dom z váľkov dobrým základom pre vytvorenie zdravého bývania. Treba ale dobre zvážiť spôsob zateplenia domu.
Príklad modernej implementácie
Manželia z Bratislavy prešli celé Záhorie, kým našli svoj druhý domov. Útočisko pred ruchom veľkomesta napokon objavili v krásnom prostredí myjavských kopaníc. Majitelia a zároveň architekti sa pustili do odvážnej rekonštrukcie starej stodoly, ktorá si vďaka ich láske ku kráse pôvodného zachovala pôvab starých čias a súčasne sa premenila na moderné bývanie. Pán Michal so svojou rodinou žije v absolútnom súlade s prírodou - ich dom je zo slamy a nepálených tehál, no je aj plný moderných technológií. Dom je zaujímavý nielen sám osebe, pútavý je aj jeho príbeh.
