Vlastníctvo nehnuteľnosti je spojené s mnohými právami, ale aj povinnosťami. Jednou z najčastejších komplikácií, s ktorými sa stretávajú majitelia pozemkov, je absencia priameho prístupu k ich nehnuteľnosti z verejnej komunikácie. V takýchto prípadoch sa často stáva nevyhnutným zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemky susedov. Tento proces však môže byť komplikovaný, najmä ak pozemok má viacero vlastníkov alebo ak sa susedia nedohodnú. Presah strechy na susedný pozemok je pomerne častý problém, ktorý môže viesť k susedským sporom. Tento článok sa zaoberá právnymi aspektami presahu strechy, možnosťami riešenia sporov, a to najmä prostredníctvom vecného bremena. Analyzujeme tiež situáciu, keď sused vykonáva stavebné úpravy bez povolenia a ako postupovať v takýchto prípadoch. Článok sa podrobne venuje problematike zriaďovania vecného bremena, právnym možnostiam, ktoré máte k dispozícii, a možným úskaliam, na ktoré môžete naraziť.
Zistenie Skutočného Stavu Hranice Pozemkov
Rozhodujúcou okolnosťou v prípade presahu strechy je skutočný stav hranice pozemkov. Hranice evidované v katastrálnej mape nemusia vždy zodpovedať realite, nakoľko mohli byť zapísané na základe nepresných geometrických plánov, čo je pomerne bežný jav aj vzhľadom na odchylku, nepresnosť merania geodetických prístrojov používaných v minulosti. Preto je nevyhnutné geodetické zameranie, ktoré presne vymedzí hranice pozemkov. Toto zameranie určí, či strecha skutočne zasahuje na susedný pozemok. Podstatné je ako bola vytýčená hranica pozemku a kedy bola vytýčená a či je určená aj správne v teréne a teda či vôbec strecha presahuje na pozemok suseda, čo môže vytýčiť resp. zdokladovať len geodet. Sme názoru, že presah strechy na susedov pozemok je treba zdokumentovať resp. zdokladovať.
Vecné Bremeno: Definícia a Spôsoby Zriadenia
Slovenská legislatíva, predovšetkým Občiansky zákonník, upravuje možnosť zriadenia vecného bremena. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že vecné bremeno „obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby alebo inej nehnuteľnosti.“ Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. V kontexte prístupu k pozemku sa najčastejšie jedná o vecné bremeno práva prechodu a prejazdu. Toto bremeno dáva oprávnenej osobe (vlastníkovi pozemku, ktorý nemá prístup) právo prechádzať a prechádzať motorovými vozidlami cez pozemok iného vlastníka (tzv. „služobný pozemok“). Právo prechodu a prejazdu, či právo cesty cez priľahlý pozemok, upravuje Občiansky zákonník ako vecné bremená zaraďované k vecným právam k cudzej veci, ktoré vecnoprávne obmedzujú vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Zriadenie vecného bremena je možné buď na základe zmluvy medzi vlastníkmi pozemkov, alebo v prípade nedohody, súdnym rozhodnutím. Za predpokladu, že vlastník stavby nemá prístup k svojej nehnuteľnosti, tento je možné zabezpečiť najmä písomnou dohodou o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez priľahlý pozemok alebo po splnení zákonných podmienok rozhodnutím súdu.
Zriadenie Vecného Bremena Dohodou
Najjednoduchším a najrýchlejším spôsobom zriadenia vecného bremena je uzatvorenie písomnej zmluvy medzi všetkými dotknutými vlastníkmi. Táto zmluva musí byť následne podaná na vklad do katastra nehnuteľností. Na nadobudnutie právoplatnosti zmluvy o vecnom bremene je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluva musí mať písomnú podobu a so zriadením vecného bremena musia súhlasiť obe strany. V prípade, že strecha Vášho domu bude skutočne zasahovať nad pozemok Vášho suseda, odporúčam Vám sa so susedom dohodnúť a to zmluvou, na základe ktorej bude rešpektovať vzniknutý stav, pričom je na Vás, či mu za uvedené konanie poskytnete nejakú protihodnotu. V zmluve je možné dohodnúť aj protihodnotu pre suseda za strpenie presahu strechy. Ak vlastník susedného pozemku súhlasí s vytvorením vecného bremena, ktoré umožní presah strechy do jeho záhrady, situácia sa vyrieši rýchlejšie.
Pokiaľ ide o komplikácie, ak by čo i len jeden zo 16 vlastníkov nepodpísal zmluvu alebo sa k nej nevyjadril v súlade s právnymi predpismi, nemohlo by dôjsť k platnému zriadeniu vecného bremena zmluvnou cestou. Táto situácia môže byť extrémne problematická a časovo náročná, vyžadujúca si koordináciu a súhlas všetkých spoluvlastníkov. Častou otázkou býva, či v prípade, ak sa jeden z vlastníkov k zaslanej zmluve nevyjadrí do určitého časového obdobia, sa jeho nečinnosť považuje za súhlas. Podľa aktuálnej právnej úpravy na Slovensku nestačí na vyjadrenie súhlasu ticho. Ak sa vlastník k zmluve nevyjadrí, alebo ak sa nevyjadrí v súlade s právnymi normami, jeho súhlas nie je daný. Pre platnosť zmluvy o zriadení vecného bremena je potrebný výslovný súhlas všetkých vlastníkov.
Súdne Zriadenie Vecného Bremena: Nevyhnutná Cesta a Iné Prípady
Ak sa nedokážete dohodnúť so všetkými vlastníkmi pozemku, cez ktorý potrebujete zabezpečiť prístup, alebo ak je proces získania ich súhlasu príliš komplikovaný, vašou jedinou možnosťou je obrátiť sa na súd. Ak sa strany nevedia dohodnúť, môže sa strana, ktorá žiada zriadenie vecného bremena, obrátiť na súd. Ak je jediný prístup k domu cez súkromné pozemky a neexistuje vecné bremeno, existuje zákonný spôsob zriadenia vecného bremena súdom? Áno. Občiansky zákonník výslovne pamätá na situáciu tzv. nevyhnutnej cesty. Pokiaľ neexistuje iná reálna prístupová cesta k domu, vlastník domu môže žiadať zriadenie vecného bremena práva cesty súdnou cestou. Ide o tzv. nevyhnutnú cestu podľa Občianskeho zákonníka. Súd takejto žiadosti vyhovie, len ak sú splnené prísne podmienky - najmä, že navrhovateľ skutočne nemá iný prístup k svojej stavbe. V takom prípade súd môže uložiť susedovi povinnosť strpieť prechod cez jeho pozemok, zvyčajne za primeranú finančnú náhradu. Súd môže zriadiť vecné bremeno, ak je prístup k vášmu pozemku nevyhnutný na jeho riadne užívanie a ak neexistuje iná reálna možnosť prístupu. Súd pri rozhodovaní posudzuje nevyhnutnosť prístupu a zohľadňuje aj ďalšie okolnosti, napríklad či sused sám využíva cestu na vašom pozemku, čo je dôležitý argument vo váš prospech. Aktuálna právna úprava však umožňuje zriadiť vecné bremeno súdnou cestou len k stavbám, nie k pozemkom.
Podmienky pre zriadenie nevyhnutnej cesty
Toto právo nevyhnutnej cesty má však prísne podmienky:
- Vlastníctvo stavby: Navrhovateľ musí byť vlastníkom stavby (domu), ku ktorej žiada prístup.
- Odlišné osoby vlastníka stavby a pozemku: Žiadateľ nesmie byť zároveň vlastníkom pozemku, cez ktorý má cesta viesť. Musí ísť o susedný alebo inak priľahlý pozemok vo vlastníctve cudzej osoby.
- Neexistencia inej možnosti: Prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Táto podmienka je kľúčová - súd nezriadi vecné bremeno, ak žiadateľ už má alebo môže mať prístup iným spôsobom. Ak existuje akákoľvek reálna alternatíva, hoci menej pohodlná alebo drahšia, súdy spravidla návrh na nevyhnutnú cestu zamietnu.
- Primeranosť zásahu: Súd pri rozhodovaní zvažuje aj pomer zásahu do vlastníckeho práva povinného (suseda). Právo cesty je významným obmedzením jeho pozemku - mal by byť zasiahnutý čo najmenej. Súd zváži trasu cesty tak, aby suseda obmedzila čo najmenej (napr. vedie po okraji pozemku, využíva existujúci chodník a pod.).
- Náhrada za zriadenie vecného bremena: Zákon tiež určuje, že nevyhnutná cesta sa zriaďuje za náhradu, t.j. žiadateľ musí poskytnúť vlastníkovi dotknutého pozemku primeranú odplatu (finančnú náhradu) za zriadenie vecného bremena. Zriadenie nevyhnutnej cesty súdom je spojené s povinnosťou zaplatiť vlastníkovi zaťaženého pozemku primeranú finančnú náhradu.
Priebeh súdneho konania
Proces súdneho zriadenia vecného bremena začína podaním žaloby na príslušný okresný súd. Vlastník domu podáva na príslušný okresný súd žalobu o zriadenie vecného bremena - práva cesty podľa § 151o ods. 3 OZ. V žalobe musíte detailne opísať situáciu, preukázať všetky vyššie uvedené podmienky (predložením listov vlastníctva, geometrických plánov, fotografií terénu a iných relevantných dôkazov) a navrhnúť konkrétnu trasu cesty. V žalobe musí opísať situáciu, preukázať vyššie uvedené podmienky (listom vlastníctva, katastrálnou mapou, fotodokumentáciou terénu atď.) a navrhnúť konkrétnu trasu cesty cez susedný pozemok. Súd obvykle prizve znalca (geodeta), aby navrhol optimálne umiestnenie a rozsah vecného bremena. Súd si následne vyžiada znalecké posudky, najmä od geodeta, ktorý presne určí optimálne umiestnenie a rozsah vecného bremena. Po splnení všetkých podmienok súd vydá rozsudok, ktorým zriadi vecné bremeno a stanoví výšku náhrady, ktorú musíte zaplatiť vlastníkovi zaťaženého pozemku. Ak sú splnené podmienky nevyhnutnej cesty, súd rozsudkom zriadi vecné bremeno v prospech vlastníka stavby, opíše jeho rozsah (šírka cesty, úsek cez parcely) a stanoví povinnosť navrhovateľa zaplatiť náhradu vlastníkovi zaťaženého pozemku. Je dôležité si uvedomiť, že súdne konanie môže byť zdĺhavé a finančne náročné, zahŕňajúc súdne poplatky, trovy znalcov a prípadne aj právneho zástupcu.
Špecifické Prípady Vecného Bremena
Presah Strechy na Susedný Pozemok
Stavba strechy, respektíve jej výmena, podlieha normám ako z hľadiska stavebného, tak aj technických noriem, ktoré musia byť dodržané. Ak sused rozšíril rímsu a použil nové nosné konštrukcie bez stavebného povolenia, jedná sa o stavebnú úpravu, na ktorú je potrebné stavebné povolenie. Ak stavebný úrad tvrdí, že nejde o čiernu stavbu a chce legalizovať nedokončenú strechu dodatočným stavebným konaním, je potrebné preskúmať, či tento postup je v súlade so stavebným zákonom. Vlastník susedného pozemku má právo namietať proti stavebným úpravám, ktoré zasahujú do jeho vlastníckeho práva. Ak sused rozšíril rímsu o 40 cm a pridal 20 cm odkvapové rúry, čo predstavuje minimálne 60 cm presahu na susedný pozemok, má vlastník susedného pozemku právo požadovať, aby bol presah odstránený. Ak by aj napriek uvedenému došlo k tomu, že strecha je skutočne na susedovom pozemku, riešenie je možné aj bez úpravy strechy a to tak, že od suseda odkúpite prísl. časť pozemku na základe dohody o kúpnej cene (budete potrebovať geom. plán).
Odstupy Stavieb
Vyhláška č. 532/2002 Z.z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu upravuje odstupy stavieb. Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.
Dodatočné Stavebné Konanie
Podľa Stavebného zákona č. 50/1976 Zb., v znení neskorších predpisov, sa stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia, alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Výnimky sú uvedené v § 88a odst. Pri dodatočnom stavebnom konaní sa spravidla nevyžaduje splnenie podmienok riadneho stavebného povolenia podľa § 48 a nasl. (všeobecné technické požiadavky), ani podmienky umiestnenia stavby podľa §6 vyhl. 532/2002 Z.z. Vzhľadom na podstatne nižšie nároky na dodatočné stavebné povolenie, je tento úkon finančne a časovo podstatne výhodnejší.
Prístupová Cesta a Právo Prechodu
Základným predpokladom pre riadne užívanie akéhokoľvek pozemku, a obzvlášť pre jeho stavebné využitie, je zabezpečenie dostatočného prístupu. Situácia, kedy k vášmu pozemku neexistuje priama prístupová cesta z cestnej komunikácie, je pomerne bežná, najmä v staršej zástavbe alebo pri delení väčších pozemkov. V takomto prípade je nevyhnutné riešiť prístup cez pozemky susedných vlastníkov. Pokiaľ prístupová cesta stále vedie cez susedove pozemky (a zatiaľ nemáte zriadené vecné bremeno ani inú dohodu), sused je formálne v práve, ak Vám chce vstup cez svoj pozemok zakázať. Ak tá „cesta“ je celá jeho, stále platí, že Vy na ňu nemáte bez jeho dovolenia alebo bez vecného bremena právny nárok.
Verejne Prístupná Účelová Komunikácia
V praxi často vzniká otázka, či dlhodobo využívaná cesta cez súkromný pozemok nie je už verejnou komunikáciou. Slovenské právo pozná kategóriu verejne prístupnej účelovej komunikácie. Ak určitá cesta na súkromnom pozemku slúži verejnosti alebo aspoň širšiemu okruhu užívateľov na prístup (napr. k viacerým domom) a vlastník pozemku ju dlhodobo umožňoval využívať bez obmedzenia, môže taká komunikácia nadobudnúť charakter verejnej účelovej cesty. Už cestný zákon č. 135/1961 Zb. stanovoval, že pozemné komunikácie sa delia aj na účelové cesty; pokiaľ ide o účelové cesty verejne prístupné, vzťahuje sa na ne tzv. všeobecné užívanie komunikácií. To znamená, že vlastník pozemku, na ktorom je zriadená cesta, nesmie brániť jej obvyklému užívaniu verejnosťou. Pre posúdenie, či konkrétny chodník alebo príjazd je verejnou účelovou komunikáciou, sú rozhodujúce fakty: je cesta stavebne zriadená ako cesta (spevnený povrch, pravidelné využívanie vozidlami či pešími)? vedie k viacerým nehnuteľnostiam alebo do verejného priestoru? Ak áno, môže mať štatút cesty, ktorá síce nie je v správe obce, ale právne je komunikáciou s všeobecným užívaním. Vlastník takého pozemku nemôže svojvoľne uzavrieť alebo zatarasiť cestu tak, aby znemožnil prístup iným, pokiaľ táto cesta slúži ako jediný prístup k nehnuteľnostiam. V takom prípade má cesta de facto verejnoprávnu ochranu: obec ani vlastník nesmú svojvoľne cestu zrušiť alebo zneprístupniť bez náhrady iného prístupu. Pokiaľ by sa sused pokúsil zablokovať takúto verejne prístupnú cestu (napr. postavením oplotenia cez existujúci chodník), dotknuté osoby sa môžu obrátiť na cestný správny orgán (obec alebo okresný úrad, odbor dopravy) so žiadosťou o prešetrenie. Neoprávnené zatarasenie verejnej cesty môže byť priestupkom. Pozor: Ak by však uvedená prístupová cesta spĺňala znaky verejnej účelovej komunikácie (ako bolo rozobrané vyššie), sused by ju nemohol právne uzavrieť bez povolenia príslušných úradov. To by ste mohli namietať ako obhajobu, že prístup blokuje protiprávne. Zhrnutie: Máte dve paralelné možnosti, ako zabezpečiť oficiálny prístup: buď súdnym zriadením vecného bremena práva cesty (civilná cesta, vhodné ak ide o prístup výhradne k Vášmu domu), alebo využiť verejnoprávnu ochranu účelovej komunikácie, ak tá cesta objektívne má charakter verejného prístupu (vhodné ak cestu používajú viaceré subjekty alebo má povahu ulice). Tieto prístupy sa nevylučujú - môžete súbežne napr. žoadať obec o prešetrenie a súd o zriadenie vecného bremena.
Rola Obce pri Prístupových Cestách
Povinnosť obce aktívne vyriešiť takýto problém nie je výslovne stanovená - prístupová cesta k súkromnej nehnuteľnosti je primárne vecou vlastníckych vzťahov medzi súkromnými osobami. Avšak, obec má viaceré možnosti a povinnosti.
- Stavebné konanie: Podľa stavebných predpisov (stavebný zákon a súvisiace vyhlášky) každá nová stavba musí mať zabezpečený prístup z cesty, miestnej komunikácie alebo aspoň z verejne prístupnej účelovej komunikácie. Stavebný úrad (často na obecnom úrade) pri kolaudácii overuje, či je prístup vyriešený. Ak nie je, nemal by stavbu povoliť alebo by mal vyžadovať napr. zriadenie vecného bremena pred kolaudáciou. Obec tu má skôr kontrolnú úlohu - do budúcna by nemala dopustiť využívanie stavby bez prístupu.
- Cestná správa a údržba: Obec je cestným správnym orgánom pre miestne a účelové cesty na svojom území. Ak je táto prístupová cesta fakticky využívaná verejnosťou, obec môže posúdiť, či ju nezaradí do siete miestnych komunikácií. To by znamenalo odkúpenie alebo vyvlastnenie pozemku pod cestou a zriadenie oficiálnej obecnej cesty. Obec však spravidla k vyvlastneniu pristupuje len vo vyššom verejnom záujme (napr. prístup k viacerým domom alebo celým obývaným lokalitám).
- Verejne prístupná účelová komunikácia: Ako už bolo uvedené, ak cesta spĺňa znaky verejnej účelovej komunikácie, obec by mala dbať, aby zostala priechodná. Obec síce nemá povinnosť automaticky legalizovať každú vyšliapanú cestičku, ale pokiaľ ide o etablovanú prístupovú cestu k obydliam, môže vyvinúť aktivitu. Napríklad môže s vlastníkom rokovať o odkúpení alebo zriadení nájmu/predkupného práva na pozemok pod cestou. Tiež môže formálne označiť cestu za verejne prístupnú účelovú komunikáciu (napr. osadením dopravnej značky „súkromný pozemok - prejazd povolený“) na základe súhlasu vlastníka.
- Bezpečnosť a obecné zastupiteľstvo: Ak by hrozilo, že obyvatelia domu nebudú mať žiadny prístup (napr. kvôli blokáde), obec zo zásady musí zabezpečiť, aby sa k nim dostali záchranné zložky, smetiari a pod.
V skratke, obec má záujem a čiastočne aj právnu povinnosť dohliadať na dostupnosť komunikácií, ale pri už postavených domoch bez prístupu nemá priamu zákonnú povinnosť vyriešiť to na svoje náklady. Očakáva sa skôr spolupráca súkromných strán. Obec môže pôsobiť ako mediátor - napríklad zvolať stretnutie so susedom, navrhnúť kompromis (napr. obec opraví cestu, sused ju nechá verejne užívať). Ak cesta slúži viacerým občanom, politicky aj prakticky je obec motivovaná nájsť riešenie (napr. odkúpením pozemku pod cestou).
Práva a Povinnosti Z Vecného Bremena
Z hľadiska jednotlivých práv a povinností povinnej osoby z vecného bremena, táto je najmä povinná strpieť právo prechodu a prejazdu oprávneného cez pozemok. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy.
Zánik Vecného Bremena
Občiansky zákonník upravuje viaceré právne skutočnosti, na základe ktorých vecné bremeno zanikne vzhľadom na jeho konkrétnu podobu a druh. Vecné bremená zanikajú dohodou, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona, pričom k zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Vecné bremeno tiež zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti, prechodnou nemožnosťou výkonu práva však vecné bremeno nezaniká. V posudzovanej situácii môže zohrať významnú rolu aj kvalifikovaná zmena pomerov, kedy za predpokladu, že zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Spoločne s prípadným obmedzením alebo zrušením vecného bremena tak súd rozhodne aj o zodpovedajúcej náhrade. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie. Ak však právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí len určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.
Dôležitosť Geometrického Plánu a Zápisu do Katastra
Pri akýchkoľvek úpravách hraníc pozemkov, zámenách, alebo pri zriaďovaní vecného bremena, je často nevyhnutné vyhotoviť geometrický plán. Tento plán presne zameria a vymedzí územia, ktoré sú predmetom právnych úkonov. Následne je potrebné podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností, aby sa právne zmeny (napríklad zriadenie vecného bremena) premietli do oficiálnych záznamov o vlastníctve. Bez zápisu do katastra nemá zriadené vecné bremeno plnú právnu účinnosť vo voči tretím osobám. V niektorých prípadoch môže byť situácia ešte komplikovanejšia, ak list vlastníctva k pozemku, cez ktorý potrebujete zabezpečiť prístup, nie je založený. Nezaložený list vlastníctva môže znamenať, že pozemok nie je v katastri nehnuteľností evidovaný v súlade s platnými predpismi. To môže vyžadovať najskôr jeho identifikáciu a zápis do katastra, čo je proces, ktorý sám o sebe môže byť zdĺhavý a nákladný.
Čo Robiť Pri Susedských Sporoch a Nečinnosti Úradov
Problémy s prístupom často súvisia aj s ďalšími susedskými sporami, najmä v súvislosti so stavebným konaním.
Súhlas so stavebným povolením
V prípade, ak potrebujete stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu na vašom pozemku, sused, cez ktorého pozemok má viesť prístupová cesta, je účastníkom stavebného konania. Sused však nie je povinný udeliť vám „súhlas“ so stavebným povolením. Jeho úlohou je predložiť prípadné námietky v súlade so stavebným zákonom. Ak jeho námietky nie sú opodstatnené (napríklad nezasahujete do jeho práv, neohrozujete jeho majetok), stavebný úrad ich nemusí akceptovať. V takýchto prípadoch je dôležité na stavebnom úrade trvať na tom, že jeho nesúhlas nie je relevantný, ak nie je podložený zákonnými dôvodmi. V prípade, že stavebný úrad koná nezákonne alebo neprimerane, je možné podať podnet na nadriadený orgán.
Protiprávne užívanie pozemku
Ak sused a jeho rodina využívajú cestu na vašom pozemku bez právneho dôvodu (napríklad bez zriadeného vecného bremena), môžete žiadať, aby sa zdržali zásahov do vášho vlastníckeho práva podľa § 126 Občianskeho zákonníka. V takom prípade môžete žiadať aj finančnú náhradu za protiprávne užívanie vášho pozemku.
Postup Pri Nečinnosti Stavebného Úradu
Ak sused vykonáva stavebné úpravy na streche bez stavebného povolenia, je potrebné túto skutočnosť nahlásiť na Stavebný úrad. Stavebný úrad je povinný preveriť, či sú stavebné úpravy v súlade so stavebným zákonom. Ak sa zistí, že stavebné úpravy boli vykonané bez povolenia, Stavebný úrad môže nariadiť odstránenie stavby alebo jej uvedenie do pôvodného stavu. Ak Stavebný úrad nekoná alebo koná neobjektívne, je možné podať sťažnosť na Obvodný stavebný úrad. V prípade, že ani tento úrad nekoná, je možné obrátiť sa na súd.
Súdne Riešenie Sporov
Ak sa susedský spor nedá vyriešiť dohodou alebo prostredníctvom Stavebného úradu, je možné obrátiť sa na súd.