Materiály a typy schodísk: Komplexný sprievodca návrhom a renováciou

Staré a nevzhľadné schodisko dokáže pokaziť dobrý dojem z interiéru. Schodiská sú jedným z najvýraznejších architektonických prvkov a dokážu byť stredobodom pozornosti, najcharakteristickejším prvkom celého interiéru. V architektonickom svete existuje koncept „neodolateľného schodiska“.

Pôvodne schodiská slúžili na prekonávanie prístupov medzi poschodiami. Dnes sú kladené ďaleko vyššie požiadavky nielen na funkčnosť schodov, ale aj na ich začlenenie a zladenie jednotlivých prvkov do celého interiéru. V našom ponímaní majú schodiská dôležitú úlohu, pretože sú príležitosťou na definovanie prechodu medzi podlažiami. Keď sa ich návrhu a dizajnu venujete dôsledne, dokážu sa stať dôležitou časťou interiéru.

Dôkladná príprava pred renováciou schodiska

Pred tým, než sa s nadšením pustíte do obnovy vzhľadu schodov, dôsledne ich preverte a uistite sa, že nie je poškodená stabilita schodov. Ak máte pocit, že schody nie sú úplne v poriadku, konzultujte ich renováciu s odborníkmi. Rovnako ako zhodnotenie stavu je dôležité aj dôkladné plánovanie. Rozhodnite sa, ktoré prvky chcete vymeniť či upraviť. Možno stačí len vymeniť stĺpiky zábradlia, poškrabané nášľapy, alebo chcete schodisku dopriať úplne nový dizajn. Zvážte svoje možnosti a zamyslite sa, či projekt zvládnete svojpomocne, alebo budete potrebovať pomocnú ruku odborníka.

Keď už máte presnú predstavu a potrebný materiál, prichádza na rad fáza prípravy. Základom je očistenie a príprava podkladu. Zo schodov dôkladne odstráňte existujúce nátery, koberce či iný materiál. Pracujte od vrchu smerom dole.

Odstránenie starých náterov a krytín

Pri odstraňovaní starého náteru z drevených schodov máte niekoľko možností. Ak je predošlý náter v dobrom stave, stačí brúskou alebo brúsnym papierom zbrúsiť iba olúpané či poškodené miesta. Buďte ale opatrní, aby ste príliš silným brúsením nevytvorili priehlbinu s ostrým prechodom. Ďalšou možnosťou odstránenia náteru je opaľovanie teplovzdušnou pištoľou. Túto možnosť využite pri hrubých náteroch hladkých plôch. Farba pod vplyvom tepla zmäkne a maliarskou špachtľou ju jednoducho zoškrabete. Povrch po opálení ostane mastný, takže je nevyhnutné ho dôkladne očistiť, napríklad riedidlom a obrúsiť.

Betónové schodiská boli často oblepené vinylovou podlahovou krytinou. Staršie drevené schody často stačí iba prebrúsiť a nanovo prelakovať. Ak však túžite po výraznejšej zmene, jednoducho siahnite po novom farebnom odtieni zo širokej ponuky farieb na drevo. Ide však o časovo náročnú renováciu, pri ktorej sa schody počas schnutia nesmú používať.

Typy schodísk podľa konštrukcie a tvaru

V dizajne budov rastie trend, aby sa schody stali hlavnou súčasťou zážitku a priniesli ich z tieňa budovy do popredia, kde ich všetci vidia. Pri výbere vhodného typu, veľká časť rozhodnutia závisí od toho, koľko máte miesta a aké je usporiadanie vášho domu. Každý typ schodiska má svoje výhody aj nevýhody. Existujú schodiská, ktoré šetria priestor, aj dizajnové schodiská, ktoré využívajú každý milimeter na ukázanie svojej majestátnosti.

Jednotlivé typy schodísk rozdeľujeme na priamočiare, 1x zalomené, 2x zalomené, zatočené do L, zatočené do U, točité okolo stredovej osi - vretena, vytočené do tvaru S.

1. Priame (jednoramenné) schodiská

Priame jednoramenné schody majú lineárne smerovanie, bez zmeny smeru. Sú jedným z najbežnejších typov schodov v obytných aj komerčných nehnuteľnostiach. Môžu byť vyrobené s rôznymi štýlmi schodníc aj typmi zábradlí. Na dlhších schodiskách môže byť vložená centrálna schodniaca na možnosť prerušenia prechodu po schodoch. Najmä v komerčných budovách priame schody obsahujú podestu, umiestnenú približne v polovici schodiska.

• Výhody: Najjednoduchšie na prechod, minimalistický vzhľad, nie je potrebná komplikovaná nosná konštrukcia, umožňujú rôzne typy zábradlia, využiteľný podschodiskový priestor.
• Nevýhody: Zaberajú značné množstvo lineárneho priestoru, schodisko s väčším prevýšením vyžaduje podestu, čím zaberie viac priestoru.

2. Krivočiare (lomené, zakrivené) schodiská

Medzi krivočiare schody patria najmä viacramenné schodiská. Smer schodov nie je priamy. Často sú rozdelené na časti, ktoré na seba plynule nadväzujú. Podesta sa dá využívať aj ako odpočívadlo tam, kde je väčšie prevýšenie medzi podlažiami. Chôdza po nich je pohodlná, funkčná a bezpečná. Rovnako ako točité schody, aj zakrivené schody vedú po špirálovitom oblúku, avšak zvyčajne majú oveľa väčší polomer a netvoria celý kruh. Zakrivené sklenené schody dodajú eleganciu každej domácnosti aj priestorom firmy. Z tohto dôvodu sú takmer vždy umiestnené pri vstupe, kde vytvárajú zapamätateľný prvý dojem.

• Výhody: Elegantný a tradičný vzhľad, ľahko sa nimi vystupuje na vyššie poschodia vďaka podestám, dostatok priestoru. Môžu byť prispôsobené súčasnej architektúre.
• Nevýhody: Patria medzi najťažšie zostaviteľné (návrh a montáž vyžadujú detailné plánovanie), väčšie požiadavky na spotrebu materiálu.

3. Točité a vretenové schodiská

Točité schody majú výrazný tvar. Konštrukcia a jednotlivé schodnice sa skrúcajú v kruhovitom tvare. Základom je nosná konštrukcia, okolo ktorej sú napájané schodiskové stupne. Umožňujú umiestniť východy alebo dvere v ľubovoľnom bode ich trasy. Vretenové schodisko je alternatívou točitých schodov, kde „podlaha“ stúpa v špirále a obkrúca sa tesne okolo vretena v centrálnej časti. Pri pohľade zhora vytvárajú dokonalý kruh, špirálu, preto ich nazývame aj špirálové schody.

Na pôdorysne užšej - vnútornej strane sú privarené k prstencom, ktoré sa navliekajú na vreteno. Medzi prstence sú vložené vymedzovacie krúžky, zabezpečujúce stabilitu jednotlivých stupňov a tuhosť schodiska ako celku. Schodiskové stupne môžu byť vyrobené z dreva, zo skla alebo kovu a pripájajú sa k stredovej nosnej časti schodiska. Vreteno musí byť dostatočne kotvené na oboch koncoch, to znamená do podlahy, resp. stropu nástupného i výstupného podlažia.

• Výhody: Vyžadujú menej priestoru ako mnoho iných druhov schodísk. Majú väčší vizuálny vplyv, vytvárajú opticky plynulý prechod. Vďaka svojej kompaktnosti sú atraktívne aj pri udržateľných domácich dizajnoch. Stredový stĺp poskytuje konštrukčnú podporu, čo uľahčuje inštaláciu. Existuje veľa variácií štýlov zábradlí.
• Nevýhody: Je pomerne náročné po točitých schodoch prenášať veľké predmety. Prechádzať nimi môže obvykle iba jeden človek. Sú vhodné na mieste, kde sa neočakáva veľká frekvencia pohybu väčšieho počtu ľudí. Vyššia náročnosť pri návrhu a zapasovaní do konkrétneho priestoru. Môže byť konštrukčne náročnejšie doplniť k nim zábradlie. Šírka schodiskových stupňov nie je pravidelná po celej šírke, preto nemusia byť pre každého ľahko prekonateľné.

4. Samonosné (konzolové, votknuté) schodiská

Samonosné schody pôsobia ľahko. Patria medzi najobľúbenejšie riešenia u milovníkov nadčasového dizajnu. Umožňujú presvetliť aj podschodiskový priestor a hodia sa hlavne do moderných interiérov. Vizuálne odľahčiť sa dajú pomocou skleneného zábradlia. Konzolové konzoly sú vyrobené tak, aby navodili dojem vznášajúceho sa schodiska vo vzduchu, bez výraznej opory. Schodiskové stupne sú pripevnené k jednej strany priamo do steny. Zábradlie môže byť zapustené do schodov alebo priznané. Ako základom sú oceľové konzoly votknuté priamo do steny alebo cez pomocnú konštrukciu. Konzolové schody dodajú na atraktivite a priestrannosti.

• Výhody: Vytvárajú väčší vizuálny záujem. Vynikajú svojou jedinečnosťou. Vystupujúce konzoly vytvárajú otvorenejší a priestrannejší dojem.
• Nevýhody: Pri návrhu je potrebné vziať do úvahy návrh konštrukcie v čase výstavby objektu. Vyššia náročnosť na pevnosť nosnej konštrukcie zabudovanej do steny. Konzolové konzoly sú z dôvodu ďalších konštrukčných požiadaviek nákladnejšie ako typické schodisko s jedným schodníkom.

5. Dvojramenné schodiská v tvare L

Jednoduchý tvar konštrukcia schodiska v tvare L patrí medzi najbežnejšie verzie. Súčasťou môžu byť niekoľko variant zábradlia - tyčové, s nerezovou sieťou, celosklenené.

• Výhody: Schody v tvare L môžu byť vizuálne zaujímavejšie. Poskytujú vizuálnu bariéru medzi poschodiami, takže môžu pridať trochu súkromia. Podesta, ktorá je súčasťou, vytvára komfortný priestor na oddych aj priestor pri prechádzaní väčšieho množstva osôb. Môžu byť umiestnené aj v rohu miestnosti. Pri vhodnom návrhu umožňujú prakticky využiť aj priestor pod schodami.
• Nevýhody: Pre podchod na schodisku typu L je zvyčajne potrebná podporná konštrukcia. V moderných priestoroch je však zvyčajne žiaduce otvoriť priestor tak, že zostane len minimálne viditeľná schodisková konštrukcia. Vyžaduje viac zručností a plánovania pri návrhu ako pre priame schody.

6. Dvojramenné schodiská v tvare U

Dvojramenné schodisko v tvare písmena "U" je konštrukčne navrhnuté tak, že medzi jednotlivými ramenami sa obvykle nachádza podesta, ktorá spája obe vetvy. Ohyb schodov sa posúva tak, aby sa vytvoril úplný tvar písmena U, v tomto prevedení aj o 180 stupňov. Podľa smeru zahnutia ich možno označiť za ľavotočivé (schody smerujú doľava) alebo pravotočivé (schody smerujú doprava). Jedná sa o veľmi populárny dizajn aj pri väčšom prevýšení.

• Výhody: Schody v tvare U sa dajú ľahšie zapadnúť do architektonického plánu. Stupne aj podesta môžu byť z rôznych materiálov - pochôdzneho skla, betónu, dreva. Súčasťou schodiska je podesta. Ponúkajú dostatok priestoru aj pri väčšej frekvencii vyťaženia.
• Nevýhody: Vyžadujú väčšiu zručnosť a technickú náročnosť pri plánovaní a návrhu. Montáž schodiska je náročnejšia.

7. Rozvetvené schodiská

Špeciálne schody sú rozvetvené na viaceré ramená, ktorá na seba plynule nadväzujú, aj keď každá vetva ide opačným smerom. Sú synonymom luxusného schodiska, ak máte veľkú predsieň, ktorá sa k nej primerane hodí. Základom môže byť oceľová konštrukcia, ktorá sa dobre vysporiada aj s vysokými stropmi a väčšími prevýšeniami medzi poschodiami aj s členitosťou priestoru. Sprevádzajú vás pri vystupovaní medzi podlažiami v priestrannej budovy a majú násobné využitie.

Materiály pre nosnú konštrukciu schodísk

Schodištia možno deliť podľa použitých materiálov nosnej konštrukcie na drevené, betónové a s oceľovou konštrukciou. Pri určovaní jednotlivých komponentov schodiska je treba voliť vhodné tvary a materiály, zodpovedajúce jeho zaťaženiu a predpokladanému používaniu.

Drevené schodiská

Z hľadiska konštrukčného i úžitkového patrí drevo zrejme k najčastejšie používaným surovinám, z ktorých sa schody vyrábajú. Drevené schodisko je jedno z najjednoduchších riešení, pretože nepotrebuje nijaké zvláštne kotvenie do podlahy ani do horného podlažia. Možno ho teda položiť priamo na hotovú podlahu a nie je nutné budovať základ. Drevo sa v zásade hodí do všetkých interiérov, je však najdrahšou alternatívou.

Čo sa týka výberu dreva, je viac-menej na investorovi - aké sa hodí do interiéru, aká je cena a pod. Drevené schodiská sa prevažne navrhujú s krajnými schodnicami, ale stretávame sa aj s neštandardnými riešeniami s jednou stredovou schodnicou, s točitými schodiskami, zalomenými schodiskami a pod. Spájanie drevených schodísk sa prevažne rieši tesárskymi spojmi a lepidlami, ale pri veľkovýrobe sa môžeme stretnúť aj so skrutkami. Jednoduchosť konštrukcie a dostupnosť materiálu priam predurčujú drevené schody na svojpomocné zhotovenie. Štandardné nástupnice sú vyrobené z dosky z lepeného masívu - dub, alebo buk, hrúbky 40 mm. Majú mierne zaoblené predné nástupné hrany a povrch ošetrený lakom.

Oceľové schodiská

Oceľové schodisko má celý rad výhod. Nielen, že dlho vydrží, ale je aj odolné a ponúka mnoho typových a dizajnových variácií. Navyše sa hodí ako do moderných a klasických interiérov, na vonkajšie použitie, tak aj do priemyselných objektov - a vyžaduje len minimálnu údržbu. Oceľové schody pôsobia ľahko, ale sú pevné.

Rozmery oceľového schodiska sa pri návrhu vyrátavajú rovnako ako v prípade dreveného, materiál neovplyvňuje postup pri návrhu. Pri oceľovom schodisku je však potrebné vyriešiť kotvenie do podlahy v hornej aj dolnej časti. Oceľové schodisko je náročnejšie nielen na realizáciu, ale aj finančne. Väčšinou ide o jednoduchú konštrukciu s jednou strednou schodnicou, ale fantázii sa medze nekladú a tvar schodiska môže byť ľubovoľný (zalomené, točité, priame, dvojramenné a pod.).

Samotné umiestnenie schodiska v interiéri potom rozhoduje, či schodisko bude samonosné, alebo bude potrebné kotviť ho do stien, resp. navrhne sa iný systém podopretia. Oceľ možno kombinovať aj s inými materiálmi. Ako nášľapná vrstva sa dá použiť drevená alebo sklená nástupnica (v takom prípade musí byť použité bezpečnostné sklo), prípadne aj mramor, žula alebo rôzne variácie ťahokovu a pod.

Pokiaľ schodisko tvorí jednotlivé diely, nazýva sa ako segmentové alebo modulové. Jeho výhody spočívajú hlavne vo variabilite a dokonalom prispôsobení sa okolitému priestoru. Vyberať môžete z priameho i lomeného prevedenia, alebo dokonca zo schodísk v tvare U. Veľmi efektne vyzerá aj točité schodisko, ktoré sa schová aj do malých priestorov, ale zároveň na seba dokáže upozorniť uprostred areálu, haly alebo chodby. Pokiaľ je vyrobené z kovu, tvorí ho spravidla stredový stĺp a zakrúžené schodnice. Vnútri sú ale obľúbené aj kombinácie s drevom alebo sklom.

Do menších domov alebo loftov sa skvele hodí moderné schodisko s bočnicami, ktoré do interiéru krásne zapadne a nezaberie veľa miesta. Nášľapné plochy môžu byť z dreva, z nerezu či hliníka. Ďalšou možnosťou je strmeňové oceľové schodisko, kedy nášľapy z jednej strany pripojíte priamo k stene. Spájané sú potom pomocou strmeňov a stĺpikov zábradlia. Celok tak pôsobí vzdušne a štýlovo.

Výhodou oceľového schodiska je možnosť použitia aj v exteriéri v prípade, ak sa ošetrí vhodným náterom. Povrchová úprava oceľovej konštrukcie schodiska je práškovou farbou rôznych farebných odtieňov podľa vzorkovníka RAL. Vnútorné oceľové schodisko sa spravidla upravuje lakovaním, aby dobre vyzeralo a zároveň sa na ňom neusadzovali nečistoty. Nášľapné plochy vonkajších schodísk je zároveň nutné opatriť protišmykovými prvkami. Jednou z mála negatívnych vlastností oceľového schodiska je nízka odolnosť proti požiaru. Ak nie sú vykonané príslušné povrchové úpravy, môže byť klzké a hlučné.

Železobetónové schodiská

Železobetónové schodisko je oproti ostatným konštrukčným systémom najrobustnejšie. Nosná konštrukcia môže byť navrhnutá ako schodnicová (schodnica uložená na podeste) alebo je ukotvená do steny či stĺpa, samonosná a pod. Železobetónové schody sú pevné a sú vhodné aj do exteriéru. Najčastejšie sa zhotovuje, ak má byť osadené v chodbe a zádverí, prípadne viesť do suterénu.

Miernou nevýhodou železobetónového schodiska sú mokré procesy počas realizácie, je teda náročnejšie na čas a nadväznosť na ostatné práce na stavbe. Aj rekonštrukcia, zmena farebnosti alebo opravy železobetónových schodísk sú náročnejšie (nielen prácnejšie, ale aj z hľadiska financií). Pri takomto schodisku je potrebný dôraz na presnosť zhotovenia stupňov, čo je veľakrát kameňom úrazu. Pri povrchových úpravách stupňov sa všetky nerovnosti (hlavne výška stupňov) musia presne doupravovať.

Nástupnica a podstupnica (vodorovná a zvislá časť stupňa) sa najčastejšie upravujú drevom, prípadne sa obkladajú keramickou dlažbou. Pozor pri výbere nášľapnej krytiny pre betónové schodisko. Drevené obklady nie sú veľmi vhodné na betónové schodisko, drevo pracuje a potrebuje určitú flexibilitu. Pri nesprávnom položení môže dôjsť k deformáciám. Drevené obklady treba precízne naplánovať, ideálne s pomocou odborníkov. Rozumnou voľbou je použiť schodové profily z laminátu. Ide o vysoko odolný a cenovo dostupný materiál, ktorý nájdete aj v drevených dekoroch. Existujú aj varianty obkladov schodísk z dyhy, ktoré patria do tej najnižšej cenovej skupiny. Ďalšie možnosti, ktoré nám kov, alebo betón v kombinácii napríklad so sadrokartónom ponúka, sú nepreberné - od schodísk obložených prírodným kameňom, či dlažbou až po schodiská "zabalené" do koberca. Vystužený prvok z pórobetónu slúži na zhotovenie schodísk v interiéri rodinných príp. bytových domov. Použitie v exteriéri sa nepredpokladá. Medzi typy obloženia schodov patrí aj terasová dlažba hrúbky 2 cm.

Základné komponenty a technické požiadavky schodiska

Schodisko je konštrukcia, na ktorej ležia schodiskové stupne. Je to miesto mimo podlažia, ku ktorému sa pripájajú schodiskové ramená. Materiálovo sa stupne od schodnice môžu odlišovať. Ak je stupňov na ramene príliš veľa, môže sa medzi podesty zaradiť tzv. medzipodesta. Na jednom ramene môže byť najviac 16 stupňov. V rodinnom dome musí mať schodisko šírku najmenej 900 mm.

Bezpečnosť a ergonómia schodiska

Každé schodisko musí mať zábradlie. Odporúčaná výška zábradlia je od 90 do 110 centimetrov. Ak máte doma malé deti, vzdialenosť medzi stĺpikmi zábradlia by nemala byť väčšia ako 15 centimetrov, aby sa deti pomedzi ne nemohli prepchať, alebo ich nemohli používať ako rebrík a neprepadli cez ne. Zábradlie môže mať aj sklenené výplne, ale musia byť z bezpečnostného skla, aby sa nerozbili, a to ani v prípade pádu osoby. Popri stene je pozdĺž schodiska vhodné nainštalovať madlá, aby sme sa nechytali pri chôdzi steny. Ďalšou dôležitou súčasťou schodov sú bočnice, ktoré kopírujú stenu pri schodisku.

Pre pohodlnú chôdzu platí vzťah 2 . h + b = a, kde priemerná dĺžka (a) je 630 mm. Odporúčaná výška stupňa (h) je 160 mm a hĺbka stupňa (b) je 310 mm. Pamätajte na to, že každé oceľové schodisko musí spĺňať technické požiadavky, ktoré stanovuje norma STN 92 0201-3. Ďalej určuje rozmery schodiska, výšku stupňov a taktiež zábradlie. Podľa zákonných noriem je nutné zábradlie na schodisko inštalovať vždy, keď je viac ako trojstupňové.

Systémy na vyrovnávanie a renováciu schodísk: TOPSTEP

Pokiaľ riešite renováciu starého schodiska alebo chcete obložiť nové schody, je dobré, aby ste to zverili do rúk spoľahlivej firmy. Firma, ktorá má s výrobou schodísk dlhoročné skúsenosti, dokáže s vami prebrať vaše predstavy o ňom a potom ho tiež „dopasovať” podľa vašich predstáv. Jednou z takýchto firiem je určite česká spoločnosť PF Postforming, ktorá má s výrobou schodísk dlhoročné skúsenosti. Spoločnosť PF Postforming s.r.o. je český výrobca schodiskového systému TOPSTEP s viac ako 17 ročnou tradíciou a ponúkne vám schody TOPSTEP Profi, TOPSTEP Style, TOPSTEP Vinyl a ich montáž.

Schodiskový systém TOPSTEP Profi je vhodný na akýkoľvek povrch (betón, drevo, kameň, teraso atď.). Jedná sa o špeciálny laminátový obklad, ktorý je odolný proti oderu, nárazu a UV žiareniu. Jeho veľkou výhodou je jednoduchá montáž, bez zložitých stavebných úprav. Systém ponúka dvanásť moderných dekorov. Spomedzi nich si dokážu vybrať či už milovníci vintage štýlu, tak aj milovníci klasiky ladenej v odtieňoch dreva.

Dôležitou súčasťou schodiskového systému TOPSTEP sú vyrovnávacie hliníkové lišty, ktoré si dokážu poradiť s nerovnosťou povrchu. Vďaka nim sa schody jednoducho vyrovnajú bez zložitých úprav. Horný rádius na schodovom profile je 6 mm, spodný rádius je 10 mm. Schodisko je možné navyše jednoducho zladiť aj s laminátovou podlahou bez prechodovej lišty, a to pomocou schodu pre napojenie.

Ďalšou dôležitou súčasťou schodov sú bočnice. Priebežné bočnice kopírujú stenu pri schodisku.

Orientačné náklady na schodiská podľa materiálu

Cena schodiska závisí od mnohých faktorov, vrátane materiálu, zložitosti konštrukcie a potrebných úprav. Tu je prehľad orientačných cien za hrubú stavbu alebo základné vyhotovenie:

tags: #vyrovnavacie #schodisko #material