V súčasnom období dostávajú vlastníci bytov a nebytových priestorov vyúčtovania nákladov za rok 2023, ktoré sú už vypracované v súlade s novou Vyhláškou č. 503/2022 Z. z. zo dňa 19. 12. 2022. Pravidlá rozpočítavania nákladov na teplo v bytových domoch prešli v posledných rokoch významnými zmenami, predovšetkým v roku 2024. Cieľom týchto úprav je zabezpečiť spravodlivejšie rozdelenie nákladov medzi všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Hoci boli vlastníci o zmene pravidiel vopred informovaní, mnohí zostali výsledkom vyúčtovania nemilo prekvapení. V roku 2024 bola táto vyhláška opätovne zmenená novelou číslo 337/2024 Z. z. Pochopenie týchto pravidiel je kľúčové pre všetkých vlastníkov, bez ohľadu na to, či sú dlhoročnými obyvateľmi alebo novými majiteľmi nehnuteľnosti v priebehu roka.
Hlavné ciele a legislatívny rámec
Smerodajná je v tomto smere vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 503/2022 Z. z., ktorá bola pripravená v spolupráci s Asociáciou rozpočítavateľov tepla a vody Slovensko, Slovenskou obchodnou inšpekciou a Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou. Hlavným cieľom vyhlášky č. 503/2022 Z. z. a jej noviel je zabezpečiť, aby boli náklady na teplo a teplú vodu pre vlastníkov bytových domov rozdelené čo najspravodlivejšie a aby nová vyhláška v sebe zahŕňala aj riešenia pre aktuálne spôsoby dodávky tepla. Nový spôsob rozpočítavania má zmierniť rozdiely v merných nákladoch medzi jednotlivými bytmi, ktoré boli spôsobené najmä nevhodným pomerom základnej a spotrebnej zložky.
Kľúčové zmeny v rozpočítavaní nákladov na vykurovanie
Základná a spotrebná zložka: Nové pravidlá
Celkové náklady na množstvo dodaného tepla sa delia na dve zložky: základnú a spotrebnú. Základná zložka pokrýva náklady spojené s existenciou a prevádzkou vykurovacieho systému ako celku. Rozpočítava sa podľa podlahovej plochy bytu a jej podiel nesmie byť nižší ako 30 %. Naopak, spotrebná zložka zohľadňuje skutočnú spotrebu jednotlivých užívateľov nameranú na pomerových rozdeľovačoch alebo určených meradlách.
Súčasná právna úprava odporúča pomer 60 % (základná zložka) ku 40 % (spotrebná zložka), avšak vlastníci môžu o tomto pomere rozhodnúť inak, pri dodržaní zákonného minima pre základnú zložku. Pôvodná vyhláška neuvádzala minimálnu hranicu základnej zložky a často bola nastavená pod 40 %, v extrémnych prípadoch sa blížila k 0 %. Zámerom vyhlášky je zmierniť rozdiely v platbách medzi bytmi/nebytovými priestormi, ktoré extrémne šetrili, prípadne boli neobývané či mali vypnuté vykurovacie telesá, a tými, ktoré naopak vykurovali aj susedné priestory.
Kontrolný mechanizmus a obmedzenie rozdielov
Vyhláška zavádza kontrolný mechanizmus, ktorý má zabezpečiť spravodlivé rozdelenie nákladov a chrániť vlastníkov pred extrémnymi rozdielmi. Podľa tohto mechanizmu by nemal rozdiel medzi bytom s minimálnou jednotkovou cenou za teplo na štvorcový meter a bytom s maximálnou cenou prekročiť 2,85-násobok (podľa novely 337/2024 Z. z., pôvodne 2,5-násobok). Ak je tento rozdiel vyšší, podiel základnej zložky sa upraví smerom nahor. Tento mechanizmus chráni vlastníkov pred extrémnymi rozdielmi a zohľadňuje prestup tepla medzi bytmi.
Špecifiká pre odpojené byty a individuálne vykurovanie
Bytový dom je z pohľadu vykurovania jeden funkčný technický celok, v ktorom teplo prirodzene prestupuje medzi bytmi cez steny, stropy a podlahy. Aj byt, ktorý je odpojený od vykurovacej sústavy, prijíma tzv. pasívne teplo zo susedných bytov. Preto sa základná zložka rozpočítava aj na byty s individuálnym vykurovaním.
Po zmene vyhlášky, ktorá nastala v roku 2024 a ktorou bola doplnená príloha č. 3, sa pre odpojené byty pri rozpočítavaní základnej zložky uplatňujú koeficienty. Tieto určujú mieru, akou sa odpojené byty podieľajú na časti spoločných nákladov na vykurovanie bytového domu.
Koeficienty pre odpojené byty pri rozpočítavaní základnej zložky
| Typ bytu/priestoru | Uplatňovaný koeficient |
|---|---|
| Nadstavba / Podkrovie | 0,2 |
| Okrajová poloha / Nad nevykurovaným priestorom / Bez rozvodov spoločného vykurovania | 0,5 |
Vlastníci môžu po novom rozhodnúť o znížení týchto koeficientov a tým aj znížiť ich platby, ktorými sa podieľajú na spoločných nákladoch za teplo. Ak však vlastníci chcú uplatňovať iné ako dané koeficienty po 31. júli 2024, potrebujú na to písomne odôvodnené stanovisko odborne spôsobilej osoby pre energetickú certifikáciu alebo energetického audítora. Na získanie odborného stanoviska a rozhodnutie o upravených koeficientoch majú vlastníci 18 mesiacov od účinnosti vyhlášky.
Rozpočítavanie nákladov na teplú vodu
Vyhláška už v roku 2023 upravila aj pravidlá rozpočítavania nákladov na množstvo tepla dodaného v teplej vode. Novinkou vtedy bolo stanovenie základnej zložky pri rozpočítavaní nákladov teplej vody. Základnú zložku majú tvoriť namerané alebo vypočítané náklady spojené s cirkulačnými a pohotovostnými stratami. Legislatíva stanovuje, že podiel základnej zložky pre teplú vodu môže byť maximálne 20 % celkových nákladov na prípravu teplej vody. Zavedený spôsob rozpočítavania nákladov teplej vody na základnú a spotrebnú zložku zostáva v platnosti. V platnosti zostáva aj spôsob rozpočítania medzi vlastníkov rovným dielom na každý byt a nebytový priestor, ak má možnosť vodu odobrať.
Sankcie a náhradné výpočty spotreby
Ak vlastník neumožní vykonať odpočet prístrojov, použije sa náhradný výpočet spotreby so sankčným charakterom. Pri vykurovaní sa náhradná spotreba vypočíta ako 1,1-násobok maximálnej hodnoty eur/m² v objekte. Pri teplej vode ide o 1,5-násobok priemernej spotreby v objekte.
Ak sa preukáže, že konečný spotrebiteľ ovplyvnil určené meradlo na meranie množstva teplej úžitkovej vody, zavinil, že určené meradlo nespĺňa podmienky, neumožnil jeho inštaláciu, demontoval ho alebo inak znefunkčnil, určí sa mu náhradný indikovaný údaj vo výške trojnásobku priemernej hodnoty indikovaných údajov na byt a nebytový priestor v objekte rozpočítavania. Pri poruche určeného meradla na meranie množstva teplej vody sa spotreba konečnému spotrebiteľovi určí na základe jeho priemernej spotreby za posledné dva roky. V prípade poruchy prístrojov je možnosť použiť priemer spotreby za posledné dve zúčtovacie obdobia. Spotreba sa určí z najvyššej spotreby na m² bytu v danom objekte a táto hodnota sa ešte navýši o 10 %.
Praktické dôsledky a rady pre vlastníkov
Prehľad vyúčtovania a možné nedoplatky
Vyúčtovanie nákladov spojených s bývaním predstavuje rozdiel medzi zálohovou platbou a skutočnou spotrebou. V týchto dňoch dostávajú vlastníci bytov ročné vyúčtovanie nákladov za rok 2024, ktorého súčasťou je aj vyúčtovanie tepla. Správca alebo spoločenstvo vlastníkov bytov je povinné doručiť toto vyúčtovanie najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka po zúčtovacom období. Hlavné položky vyúčtovania zahŕňajú: náklady na vykurovanie (základná a spotrebná zložka), náklady na vodu a stočné, a zálohové platby.
Ak sú však skutočné náklady vyššie ako zálohové platby, vzniká nedoplatok, ktorý je potrebné uhradiť do termínu splatnosti uvedenom vo vyúčtovaní. Nedoplatok pritom nemusí byť nutne výsledkom plytvania energiami v domácnosti.
Časté dôvody nedoplatkov:
- Nesprávne nastavené zálohové platby: Ak boli mesačné zálohy príliš nízke v porovnaní so skutočnou spotrebou.
- Zmeny v cenách energií: Dodávatelia môžu počas roka upraviť ceny tepla, čo ovplyvní celkové náklady na vykurovanie.
- Nesprávne nahlásený počet osôb v byte: Niektoré náklady sa rozpočítavajú podľa počtu osôb v domácnosti.
- Zmeny v pravidlách rozpočítavania nákladov: Nové vyhlášky môžu meniť spôsob, akým sa náklady na teplo rozpočítavajú medzi jednotlivé byty.
Koľko zaplatíme za teplo v tomto vyúčtovaní?
Ako kontrolovať vyúčtovanie
Pri ročnom vyúčtovaní zálohových platieb za bývanie si vlastník bytu musí skontrolovať najmä počet osôb, plochu vykurovaného bytu a podiel plochy vykurovaných spoločných priestorov, stav meračov teplej a studenej vody, stav odpočtu pomerového rozdeľovača vykurovacích nákladov a odsúhlasený koeficient rozpočítavania nákladov na vykurovanie a rozúčtovanie jednotlivých služieb. Ak máte pochybnosti o správnosti vyúčtovania, máte právo požiadať správcu o vysvetlenie a predloženie podkladov. V prípade, že nesúhlasíte s výsledkom, môžete podať písomnú reklamáciu. Odborníčka hovorí, že dvojzložková cena dodaného tepla robí pri kontrole najviac problémov, pretože vlastník si nevie skontrolovať správnosť fixných a variabilných nákladov. Problémom je tiež uvádzaný údaj, napríklad regulačného príkonu v kW a namerané množstvo tepla v kWh.
Vývoj legislatívy a budúce zmeny
Vyhláška MH SR č. 337/2024 Z. z., účinná od 15. decembra 2024, mení a dopĺňa vyhlášku č. 503/2022 Z. z. Aktualizujú sa pravidlá rozpočítavania nákladov na množstvo tepla dodaného v teplej vode, na vykurovanie, ako aj ekonomicky oprávnených nákladov na teplo. Tieto zmeny sa dotkli aj bytov s individuálnym vykurovaním. Pôvodná vyhláška č. 503/2022 Z. z. bola účinná od 1. januára 2023 a týkala sa roka 2023. Legislatíva sa vzťahovala na vlastníkov, ktorí svoje domácnosti vykurujú prostredníctvom centrálneho zdroja tepla alebo majú centrálne kúrenie s vlastnou kotolňou v bytovom dome.
K zmene dochádza aj na základe zákona NR SR č. 260/2025 Z. z. o adresnej energopomoci, ktorý má stabilizovať energetickú situáciu najzraniteľnejších skupín obyvateľstva a zároveň vytvoriť motiváciu pre racionálne nakladanie s energiami. Cieľom je zaviesť transparentný, predvídateľný a rýchlo aplikovateľný mechanizmus kompenzácie, založený na reálnych spotrebách, príjmových pomeroch a majetkových parametroch domácností. Do praxe zákon aplikuje nariadenie vlády číslo 353/2025 Z. z.
Ku koncu roka 2025 dôjde k ukončeniu plošnej kompenzácie nákladov na energie a od 1. januára 2026 budú uplatňované cenové rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) bez aplikovania inštitútu krízovej regulácie. Prepočítaná cena tepla má len informatívny charakter. Cena vody je stanovená rozhodnutím ÚRSO č. 0034/2025/V zo dňa 28.04.2025. Nový výmer zaviedol variabilnú a fixnú zložku ceny vody pri vodnom a stočnom a rovnako zaviedol tarify. Cena elektriny je stanovená na základe cenníkov dodávateľa elektrickej energie, schválených ÚRSO a nepodlieha energopomoci.