Drevené stavby v rámci individuálnej (rodinné, rekreačné, podnikateľské a iné objekty), ako aj spoločenskej výstavby (športové, kultúrne a iné objekty) majú aj v súčasnosti medzi stavbami na báze silikátov, železobetónu a kovu významné miesto. Zásadnými požiadavkami na stavby z hľadiska spoľahlivého, hospodárneho a funkčného využitia sú vytvorenie a zabezpečenie požadovanej architektonickej a stavebnotechnickej kvality, ako aj životnosti stavby (minimálne generačnej), teda pokiaľ možno bez chýb a porúch pri zrealizovaní, s minimom ich výskytu a rozsiahlosti počas prevádzky (životnosti), s minimom frekvencie ich údržby a opráv, bez nutnosti modernizácie, regenerácie (obnovy), rekonštrukcie, či dokonca asanácie stavby.
Dôvodov na rekonštrukciu drevostavby môže byť samozrejme niekoľko. Môže sa vyskytnúť nejaká závada či porucha, stavbu môžu postihnúť napríklad živelné udalosti ako povodne, požiare atď. Rekonštrukcia drevostavby sa najčastejšie spomína v súvislosti so starými okálmi, ktoré už nevyhovujú súčasným energetickým štandardom. Povieme si, čo je najčastejšie predmetom rekonštrukcie staršej drevostavby, vysvetlíme si všeobecné princípy rekonštrukcií drevostavieb a poradíme, na čo si dať pozor.
Špecifiká rekonštrukcie "Okálov" a ich pôvodné konštrukcie
Rekonštrukcie našich starších drevostavieb (z drvivej väčšiny sa jedná o okály) sa začali dostávať na program dňa už po revolúcii, kedy sa obyvatelia týchto drevostavieb začali starať o to, koľko prekuria, a že by bolo dobré mať okná, ktorými toľko neťahá.
Pôvodná konštrukcia a s ňou spojené výzvy
Obvodová stena pôvodných okálov bola z interiérovej strany drevotriesková doska, pod ktorou je umiestnená reflexná fólia, z časti plniaca funkciu parozábrany. Táto fólia by jednak materiálom, ale aj remeselným spracovaním ako parozábrana používaná v dnešnej dobe pravdepodobne nevyhovela. Za fóliou nasleduje drevená stĺpiková konštrukcia s hrúbkou približne 9 cm, ktorá je vyplnená minerálnou izoláciou. O miere vyplnenia stien sklenou vatou sa tradovali v dobách najväčšej slávy okálov historky o piatkových zmenách, ktoré steny izolovali veľmi náhodne, naopak steny zo stredu týždňa boli vraj väčšinou izolované lepšie.
Drevená rámová konštrukcia je zvonku opäť opláštená drevotrieskovou doskou. Za touto doskou bola vytvorená vetraná medzera z lát, na ktorých boli pripevnené azbestocementové fasádne dosky. Ak sa rozhodnete pre rekonštrukciu vašej drevostavby svojpomocne, tak by ste si na tieto azbestocementové dosky mali dať obzvlášť pozor. Kým sú pripevnené na dome, tak sú bez problémov, riziko však nastáva pri ich rezaní. Pri rezaní sa vám totiž azbestové vlákna môžu dostať do pľúc a spôsobiť veľmi vážne zdravotné komplikácie.
Preto odporúčame, aby ste sa do rekonštrukcie okálu sami nepúšťali, ale pozvali si špecializovanú firmu, ktorá vie ako eliminovať možné riziká pri rekonštrukciách týchto drevostavieb.
Vývoj rekonštrukčných prístupov a stavebná fyzika
Predtým sa u starších drevostavieb stavebná fyzika príliš neriešila. Konštrukcie starých okálov boli urobené tak, že fungovali aj z hľadiska stavebnej fyziky a problémy s kondenzáciou vodných pár sa takmer nevyskytovali. V počiatkoch rekonštrukcií týchto drevostavieb sa stavebnou fyzikou tiež nikto príliš netrápil a stavebníci si začali na svoje rekonštruované okály lepiť rôzne silné vrstvy polystyrénu.
Napriek tomu, že parozábrana nie je u väčšiny okálov v najlepšej kondícii, sa príliš problémov ani po nalepení fasádneho polystyrénu a výmene okien nevyskytovalo. Podmienkou však sú dve základné pravidlá: v zime dostatočne kúriť a často vetrať. Ak majitelia rekonštruovaných drevostavieb zateplených fasádnym polystyrénom nebudú tieto základné pravidlá rešpektovať, môžu sa u nich objaviť problémy s vlhkosťou.
Vzhľadom na nejasnú kvalitu parozábrany je ideálne použiť na zateplenie starého okálu fasádny systém s nízkym difúznym odporom (či už to bude odvetrávaná fasáda alebo kontaktná termofasáda napríklad z dosiek z minerálnej izolácie). Fungujú aj kontaktné zatepľovacie systémy na báze fasádneho polystyrénu (niektorí výrobcovia fasádnych systémov majú vyslovene odporúčaný systém pre rekonštrukcie starých okálov), ale všeobecne platí, že čím menší je difúzny odpor fasádneho systému, tým je riziko vzniku problémov s kondenzáciou vodných pár v konštrukcii menšie. Ďalším miestom na zateplenie je strecha, ktorá v pôvodných nerekonštruovaných okáloch nebola izolovaná vôbec. Na izolácii strechy sa šetriť neoplatí a mnohokrát je pre komfort užívania podkrovných priestorov dôležitejšia než izolácia obvodových stien.
Príčiny poškodení a prevencia v drevostavbách
Drevené stavby majú hlavnú nosnú konštrukciu z dreva a materiálov na báze dreva. Aj na zhotovenie exteriérových a interiérových finálnych konštrukcií sa využíva drevo (rošty, obklady, iné konštrukcie). Podiel dreva v stavbe prevažuje nad ostatnými materiálmi. Predpokladom vzniku porúch stavieb z dreva je samotná hmotná podstata dreva ako organického materiálu, náchylného na rôzne znehodnotenie.
Vnímanie dreva ako stavebného materiálu
Drevo má viac predností ako nedostatkov, nedostatky však treba rešpektovať, eliminovať správnymi stavebnými riešeniami a opatreniami a predchádzať zbytočným chybám a poruchám rôzneho stupňa a rozsahu pre drevené stavby. Nedostatkami dreva v stavebných konštrukciách sú náchylnosť na znehodnotenie hubami a hmyzom, horľavosť a podobne. Pri obmedzení nedostatkov dreva, teda vplyvu škodlivých činiteľov na drevo (abiotických ako napríklad voda, slnečné žiarenie, sálavé teplo a podobne; biotických ako napríklad plesne, drevokazné huby a hmyz a podobne), sa významne zamedzí vzniku rôznych typov porúch a následne sa zachová hodnota a životnosť stavby (účelová, ekonomická, morálna a podobne).
Typy a príčiny porúch
Žiadna stavba zhotovená človekom sa nedá považovať za stopercentne dokonalú, absolútne odolnú proti poruchám, a teda nekonečne trvanlivú. Všetky stavby sú vystavené najrôznejším druhom expozičných zaťažení a namáhaní a v čase nastávajú rôzne zmeny vzhľadom na pôvodný stav, čiže poruchy. Na vznik porúch sú náchylnejšie stavby, ktoré majú vstupné chyby alebo sa na ich zhotovenie použil chybný materiál. Poruchy stavieb vznikajú v dôsledku očakávaných vplyvov (projektované zaťaženie, meniaca sa klíma atď.) a neočakávaných vplyvov (podmienené vstupnými chybami, chybnými materiálmi, zmeny v užívaní atď.). Životnosť stavieb negatívne ovplyvňujú viaceré aspekty, predovšetkým rôzne typy porúch.
Poruchou stavby sa rozumie každá zmena skutkového stavu v porovnaní s pôvodným stavom spojená so znížením jej úžitkovej alebo pamiatkovej hodnoty. V každej stavbe sa v priebehu času vyskytnú alebo dodatočne zistia určité defekty, ktoré sa charakterizujú buď ako vstupná chyba, alebo vniknutá porucha. Poruchy v objektoch na báze dreva vznikajú následkom prvotných poškodení dreva (vplyv vody a vlhkosti, slnečného žiarenia, imisií atď.), pri zámernom a nezámernom vystavení stavby náročnejším podmienkam (vplyvom drevokazných húb, hmyzu atď.), pri živelných udalostiach (povodne, požiare atď.). Prejavy porúch sú rôzne.
Veľmi častým prvotným činiteľom vzniku poškodení dreva a porúch drevostavieb je vlhkosť - voda vo forme vodnej pary, v kvapalnom stave a podobne. Nadmerná vlhkosť spôsobuje zníženie pevnosti a tepelnotechnických vlastností, vytváranie podmienok vhodných na vznik plesní, pôsobenie húb a hmyzu, poškodenie povrchových úprav a iné. Voda môže vnikať do materiálov, konštrukcií a detailov stavby viacerými cestami, napríklad cez nedostatky v hydroizolácii základov, z odstrekovania od povrchov zeme na steny, cez nedostatky v strešnej konštrukcii, cez povrchy priamymi zrážkami. V interiéri to môže byť cez nedostatočné detaily osadenia umývadiel, vaní a spŕch, cez nehydrofobizované povrchy a trhliny v obkladoch a dlažbe v mokrých prevádzkach miestností a kútov, z poškodených častí vodovodného systému a podobne. Pri nesprávnom tepelnotechnickom návrhu obalových konštrukcií a detailov (steny, strecha, strop) vzniká riziko tvorby kondenzovanej vody na interiérových povrchoch a vnútri konštrukcie. Zvýšená vlhkosť stavby je zapríčinená aj nedostatočným alebo nesprávnym vetraním a takisto nesprávnym režimom prevádzky.
Preventívne opatrenia a dôležitosť správneho návrhu
Vnikaniu vody do dreva alebo do drevených konštrukcií sa dá účinne zabrániť komplexným riešením konštrukčnej ochrany. Sem patrí dostatočná výška osadenia dreva nad terénom (300 mm a viac), štrkové obsypy základov, dodatočná kvalitná a súvislá vodorovná hydroizolácia základov, vhodné presahy striech, vhodné ekologické paropriepustné a vodoodpudivé nátery obkladov, zbytočné nevystavovanie dreva poveternosti a podobne. Chemickú ochranu - preventívne fungicídne a insekticídne ošetrenie dreva máčaním - treba používať v nevyhnutnej miere.
Vstupné chyby, ktoré vyúsťujú do porúch, sú zapríčinené podstatnými chybami a poruchami v stavebnokonštrukčnom riešení a ochrane drevenej stavby v projekte prvého stupňa na stavebné povolenie alebo druhého stupňa, teda vykonávacieho (realizačného) projektu. Podstatné nedostatky v štádiu projektu sa vnášajú nedostatočnou skúsenosťou, nedôsledným prístupom alebo nepraktickým myslením pri návrhu konkrétneho dreveného stavebného systému. K architektúre drevených stavebných systémov treba pristupovať špecificky, to znamená rešpektovať prednosti a nedostatky dreva na zabudovanie, statické možnosti príslušného systému, technologické možnosti výrobcu (výroba, preprava, montáž), vlastnosti iných materiálov, cenovú dostupnosť a podobne. Štandardným nedostatkom v projekte je principiálne a rámcovo nezohľadnený terén parcely stavby a k tomu vyhovujúci návrh minimálnej výšky základovej dosky nad terénom z dôvodu ochrany dreva proti vlhkosti a zároveň čo najpohodlnejšieho vstupu. Pri realizácii základov často vzniká ich nesprávne výškové osadenie nad terén. Povrchová voda tak môže priamo vnikať do detailu styku dreva so základom, na drevo pôsobí voda odstrekujúca z okolitých povrchov, ako aj voda z dažďa a topiaceho sa snehu. K zásadným detailom, ktoré významne vplývajú na životnosť stavby, patrí aj detail osadenia drevenej stavby na základ. V návrhu obalových konštrukcií na báze dreva treba zohľadňovať správne použitie vetrových prekážok, parozábran a parobŕzd. Musia sa použiť tak, aby do konštrukcie nevnikal teplý vlhký vzduch z interiéru a z exteriéru nepôsobil chladný prievan. Ak sa uplatnia drevené exteriérové obklady, treba navrhnúť účelné presahy strechy. Tým sa dosiahne ich lepšia ochrana pred dažďom a ostatnými negatívnymi vplyvmi počasia.
Realizácia a opravy pri rekonštrukcii drevostavby
Dôležitosť kvalitnej realizácie a kontroly
Samotná realizácia drevených stavieb by sa mala vykonávať podľa odborne a dostatočne podrobne spracovanej vykonávacej projektovej dokumentácie. V nej sa zvyčajne odstránia vstupné chyby a nedostatky projektu prvého stupňa a zároveň spresnia a overia vhodné druhy materiálov, skladby konštrukcií a detailov z hľadiska statického, tepelnotechnického, požiarnotechnického, hygienického, akustického, ako aj z pohľadu trvanlivosti a estetiky. V praxi sa technicky podrobnejšia vykonávacia dokumentácia zvyčajne nespracúva, respektíve odbornejšie nekontroluje. Realizácia prebieha podľa dokumentácie na stavebné povolenie, čo prináša riziko nečakaných porúch. Úroveň vylúčenia vstupných chýb a nedostatkov sa prenáša do výroby, montáže a prevádzky stavby. Úroveň bezchybnosti architektonicko-technickej kvality a životnosti stavby závisí od zodpovednosti prístupu a skúseností realizačného tímu. Poruchy zapríčinené nekvalitnou realizáciou sa môžu prejaviť okamžite počas prevádzky stavby.
Pri realizácii treba dodržiavať tieto zásady: do stavby zabudovávať pevnostnú triedu a vlhkosť reziva podľa statiky (drevo zdravé a suché), dodržať statické návrhy konštrukcií (hlavne ich nezjednodušovať pre nižšiu cenu), dodržať tepelnotechnické vlastnosti minimálne v štandarde noriem, zrealizovať každú potrebnú konštrukčnú ochranu dreva proti nežiaducim zvýšeným vplyvom vlhkosti a len v nevyhnutnej miere aplikovať chemickú ochranu, na exponované časti konštrukcie použiť drevo s vyššou prirodzenou trvanlivosťou, napríklad smrekovec namiesto smreka, dodržať dimenzie prvkov. Na realizáciu vrchnej stavby je dôležitá kvalitne pripravená základová konštrukcia, teda dodržaná minimálna výška nad terénom, pevnosť, rovinnosť, pravouhlosť a správne vonkajšie rozmery. Vrchnú drevenú stavbu treba na základ pripevniť kovovými spojovacími prostriedkami a použiť vodorovnú súvislú hydroizoláciu. Aby sa vylúčili zbytočné poruchy z realizácie, je nevyhnutné kvalitu vykonávaných prác kontrolovať. Štandardný spôsob predstavuje zabezpečenie odborného stavebného dozoru na stavbe.
Postup a individuálny prístup k opravám
Spôsob a postup odstraňovania porúch a poškodení drevených stavieb závisia od ich druhu, rozsahu a stavebnej situácie (ako je príslušná časť konštrukčne riešená a ako nadväzuje na ďalšie konštrukcie). Každú poruchu treba odborne analyzovať (rozsah, závažnosť, príčina vzniku a podobne), stanoviť riešenie a dosiahnuť kvalitné a bezpečné odstránenie. Odstrániť poruchu znamená odstrániť jej príčinu. Samotný prejav poruchy nemusí byť veľký, napríklad trhlina na povrchu omietky, avšak odstraňovanie príčiny z hľadiska rozsahu a nákladov je pomerne náročné (napríklad spevňovanie základovej konštrukcie).
Bežné poruchy, napríklad malé poškodenie krytiny alebo opotrebenie povrchovej úpravy dreva, je vhodné priebežne odstraňovať základnou údržbou. Ak sa bežná starostlivosť - údržba a opravy chýb a porúch - zanedbáva, vždy to vedie k rozsiahlejším a vyšším stupňom porúch, zníženiu hodnoty a životnosti stavby. K oprave alebo rekonštrukcii stavby na báze dreva treba pristupovať individuálne, vychádzať z komplexnej analýzy jej konštrukčného riešenia, skutkového stavu a budúceho využitia. Nie je jedno, či sa rekonštruuje historicky a pamiatkovo chránená stavba, drevená stavba s určitou morálnou hodnotou, alebo štandardná opotrebovaná stavba. Pri rekonštruovaní historických a pamiatkovo chránených budov treba vypracovať podrobnejšiu a rozsiahlejšiu predprojektovú a projektovú dokumentáciu.
Opravu konštrukčne poškodených nosných a nenosných drevených prvkov možno vykonať rôznymi spôsobmi, napríklad zmenou konštrukčného riešenia, zväčšením prierezu prvku príložkami, náhradou poškodeného dreva za prídavné príložkové prvky či náhradou poškodeného prvku protézovaním (zachovanie pôvodného prierezu prvku).
Na úpravu zateplenia treba zvážiť tepelnoizolačné materiály vhodné na kombináciu s drevom (na zateplenie zrubových stavieb sú vhodné prírodné hygroskopické materiály). Pôvodné drevené stavby majú zvyčajne nedoriešenú akustiku deliacich priečok obytných miestností a stropov. Zvukovoizolačné vlastnosti stien a stropov treba zlepšiť aplikáciou zvukových izolácií (vhodné na báze drevných vlákien) s celkovou hrúbkou 40 až 100 mm. Podlahy na stropoch treba riešiť ako plávajúce.
Ďalšími nedostatkami starších drevostavieb, ktoré sú dôvodom na rekonštrukciu, sú nedôsledne a zle zrealizované požiarne opatrenia. Štandardne nesprávne konštrukčné riešenie predstavuje vzdialenosť drevených prvkov (klieštiny, krokvy, väzné a stropné trámy, doskový záklop, drevená stena) a ich odizolovanie v mieste komína. Medzi drevom a komínom treba dodržať vzdialenosť minimálne 50 mm. Dištancia sa rieši ako otvorená medzera s prúdením vzduchu alebo vyplnená tepelnoizolačným nehorľavým materiálom s triedou reakcie na oheň A. Podlaha okolo zdroja tepla má byť nehorľavá minimálne v polomere 800 mm od krajných častí dvierok (dopredu aj po oboch stranách). Pri telesách, ktoré sú zdrojom tepla, sa odporúča použiť priľahlé murované akumulačné steny, najmä v prípadoch, ak ide o vyššiu teplotu na povrchoch telies (nad 60 °C). Medzi telesami s nižšími povrchovými teplotami (40 až 60 °C) a drevenými konštrukciami treba ponechať otvorenú vzduchovú medzeru aspoň 100 mm alebo zhotoviť akumulačnú murovanú stenu v rovnakej vzdialenosti.
Ako sa teda presne pri rekonštrukcii drevostavby postupuje? Zloží sa sadrovláknitá alebo sadrokartónová doska z nosnej časti konštrukcie, čím sa odhalí konštrukcia nosného dreveného rámu, elektroinštalácie a vodoinštalácie. Na odhalený nosný rám sa môžu napojiť nové priečky, prípadne sa dajú priečky posunúť či vykonávať rekonštrukcie jednotlivých inštalácií (pridávať zásuvky a podobne). V prípade znehodnotenia drevostavby pri záplavách je postup nasledujúci: Odstránia sa všetky materiály, ktoré sú vodou poškodené (doskové materiály a izolácie), odhalí sa nosná konštrukcia z dreva, ktorá sa nechá poriadne vyschnúť (približne 14 dní), a potom sa do stavby použijú materiály nové.
Výhody dreva a moderné trendy v drevostavbách
Drevené stavby majú z hľadiska predností dreva svoje opodstatnenie. Na druhej strane má drevo aj svoje nedostatky. Môže byť funkčne znehodnotené a vznikajú poruchy stavieb. Zbytočným poruchám možno predchádzať, znižovať ich alebo úplne zamedziť ich vzniku a výskytu dôsledne a odborne spracovanými projektmi s ohľadom na vlastnosti dreva, ako aj odborným vyhotovením. Každú opravu či rekonštrukciu stavby treba realizovať odborne premysleným a navrhnutým spôsobom. Pred rekonštrukciou treba mať k dispozícii dostatok správnych informácií o skutkovom stave stavebného prvku a konštrukcie. Iba tak možno odstrániť príčiny vzniku porúch, spoľahlivo vyriešiť pevnosť a statiku, izolačné vlastnosti (proti vode, teplu, hluku), požiarne a estetické vlastnosti a podobne. Aby sa dosiahla čo najdlhšia životnosť drevostavby, je dôležité stavbu chrániť proti vode a vlhkosti a vykonávať bežnú údržbu.
Benefity drevenej konštrukcie
Drevo je prírodný, ľahko opracovateľný materiál, pri stavbe z dreva vzniká minimum zvyškov a aj tie sú využiteľné (kúrenie). Hmotnosť drevostavby je 6x menšia než klasickej stavby, odpadá použitie zdvíhacích mechanizmov, náročných presunov a nákladnej dopravy. Nie je potrebné zosilňovať základy. Drevostavbou šetríte miestom. Vďaka subtílnejším stenám dosahuje pri rovnakej zastavanej ploche väčšie úžitkové plochy. Stavať možno celoročne. Pri vhodne navrhnutých skladbách konštrukcií možno úspešne riešiť aj požiadavky na akustiku. Chovanie dreva pri požiari je predvídateľné na rozdiel od kovových konštrukcií. Spálená vrstva uhlíkov chráni pri požiari zvyšok prierezu. Životnosť drevených stavieb je rovnaká ako u murovaných (pri porovnateľnej údržbe).
Výškové drevostavby a materiály budúcnosti
Viete si to predstaviť - drevený mrakodrap týčiaci sa až do neba? Utópia? Zatiaľ áno, hoci vo svete sa na takýchto plánoch usilovne pracuje. Architekti zvučných mien odštartovali preteky v tom, kto vymyslí najvyššiu stavbu priateľskú voči ľuďom i životnému prostrediu. Osemnásť poschodí a 85,4 metra do výšky má drevená stavba Mjösa Tower v Nórsku. Sú v nej kancelárie i hotel a každé poschodie je skonštruované tak, aby vzdorovalo ohňu celých 90 minút! Budova bola dokončená na jar 2019. Kostru a fasádu má drevenú. Inovatívny materiál vznikol spájaním mnohých tenkých vrstiev reziva adhéznymi látkami. Na rozdiel od klasického stavebného dreva je výsledkom odolnejší, pevnejší, tvarovo a rozmerovo stabilnejší drevný materiál. Navyše, budova bola postavená bez toho, aby po nej zostal akýkoľvek stavebný odpad!
V tesnom závese za Mjösa Tower je rakúsky projekt HoHo Wien. Drevený vežiak má 84 metrov a 24 poschodí. Bude v ňom nákupné centrum, byty, kancelárie i hotel so všetkými vymoženosťami a luxusom. Tretie miesto si zatiaľ drží rumunská stavba Peri-Săpânţa Monastery so 75 metrami. Nie je to nijaký moderný kancelársky priestor, ale presná replika rozľahlého dreveného kláštora. Zo zámorských drevostavieb je najznámejší študentský internát, ktorý vyrástol pri univerzite v kanadskom Vancouveri. Brock Commons Talwood House sa týči do výšky 53 metrov. Nie je síce celý z dreva, no drevo je jeho dominantným prvkom. Ani v USA nie sú viacposchodové drevené obytné bloky nijakým tabu. Austrália bežne povoľuje drevostavby do výšky 8 poschodí, podobne ako v Európe Fínsko. Áno, práve v japonskom Tokiu sa plánuje výstavba absolútne najvyššej drevostavby. Hotová bude až po roku 2040, no mala by byť stavbou, ktorá doposiaľ nemá obdobu: 350 metrov a celkovo 70 poschodí pretkaných prirodzenou zeleňou a záhradami, a to všetko len s desiatimi percentami ocele! I Japonci začali opäť veriť, že drevo je ideálny stavebný materiál. Možno ho obnovovať aj recyklovať. Podľa japonských staviteľov je v ich krajine nielen dostupné, ale i ideálne na stavby v seizmickom prostredí: Je poddajné, ohýba sa spolu so zemou a pohyb zároveň výborne absorbuje.
Stavebným materiálom, ako oceľ a betón, dokáže konkurovať aj bambusová trstina. Hovorí sa jej aj bambusové drevo a viacerí odborníci ju začínajú považovať za stavebný materiál budúcnosti. Bambus vyniká nesmiernou pevnosťou, tvrdosťou, odolnosťou voči vlhku a zmenám prostredia, ako aj odolnosťou voči ohňu a požiaru, a pritom je ľahší ako oceľ. Vďaka rýchlemu rastu bambusovej trstiny je zároveň mimoriadne dostupný. Thajsko, Taiwan, Bali, Čína, Jáva, Malajzia - tu všade sa objavujú moderné bambusové stavby. Sú to hotely, mosty, športové haly, pozoruhodné reštaurácie i obytné domy. Ich zástancovia a projektanti ponúkajú svoje vedomosti celému svetu. Ak hovoríme o výškových drevostavbách, spomeňme si na našich predkov a dômyselné drevené zvonice a kostolné veže, ktoré zhotovovali. Prečo by sme mali na ich zručnosť a um zabudnúť?
Legislatívne zmeny a budúcnosť
Aj legislatíva sa pomaly mení. Už dva roky možno na Slovensku stavať drevostavby do výšky päť podlaží. Drevené budovy sa považujú za zdravé, flexibilné, energeticky úsporné a voči životnému prostrediu ohľaduplné.
P.S. Chcete vedieť, kde sa dá na rozpočte výstavby domu ušetriť a naopak kde má cenu nešetriť? Navštívte online stavebný veľtrh Veleton, ktorý sa uskutoční 17. - 31. januára 2027 (počet vstupeniek je limitovaný).
tags: #rekonstrukcia #starej #drevostavby